
Dôchodkové poistenie je neoddeliteľnou súčasťou sociálneho systému Slovenskej republiky. Jeho cieľom je zabezpečiť príjem v starobe, pri invalidite alebo pozostalým v prípade úmrtia živiteľa. V závislosti od typu pracovnoprávneho pomeru sa vznik a zánik jednotlivých druhov sociálneho poistenia mení, čo má priamy vplyv na dôchodkové poistenie. Tento článok sa zameriava na podmienky odhlásenia z dôchodkového poistenia, pričom zohľadňuje rôzne životné situácie a legislatívne zmeny.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia.
Zamestnanec: Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (§ 4 ods. 1) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem (podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2).
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby (§ 4 ods. 1 písm. b) vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej príjem (podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2) vyšší ako hranica určená zákonom.
Osoby starajúce sa o dieťa: Pre fyzické osoby uvedené v § 4 ods. 1 písm. d), teda tie, ktoré sa starajú o dieťa a poberajú príspevok, vzniká povinné dôchodkové poistenie od 1. dňa, kedy spĺňajú podmienky.
Prečítajte si tiež: Rodičovská dovolenka a dôchodkové poistenie
Zánik dôchodkového poistenia je rovnako dôležitý ako jeho vznik. Existujú špecifické situácie, kedy dôchodkové poistenie zaniká:
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je dôležité, či sa do doby dôchodkového poistenia započítava aj doba štúdia.
Do 31.12.2003: Doba štúdia sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) započítavala ako tzv. náhradná doba. To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004: Platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia, pretože študent nie je v postavení zamestnanca ani SZČO.
Započítanie doby štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase štúdia posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové poistenie a odhlásenie
Školský rok 1961/1962 až 1977/1978: Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov (zákon č. 186/1960 Zb.).
Školský rok 1978/1979 až 1983/1984: Zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi (zákon č. 63/1978 Zb.).
Školský rok 1984/1985 až 2007/2008: Povinná školská dochádzka trvala desať rokov (zákon č. 29/1984 Zb.). V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 bolo možné započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval.
Od 1.1.2026 sa zruší povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP).
Prečítajte si tiež: Ako sa odhlásiť z dôchodkového poistenia?
Súčinnosť zamestnávateľov so Sociálnou poisťovňou je ustanovená v § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť doplnenie údajov chýbajúcich za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď ich predkladali pred týmto dátumom.
Zrušenie povinnosti predkladať ELDP je súčasťou snahy o zjednodušenie administratívy a elektronizáciu procesov v sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa bude získavať potrebné údaje prostredníctvom informačných systémov. Namiesto evidenčných listov, mesačných výkazov a podobne, bude od 1. januára 2026 používať elektronické výkazy poistného a príspevkov starobného dôchodkového sporenia.
tags: #odhlasenie #z #dochodkoveho #poistenia #podmienky