Odmietnutie rodičovského príspevku: Dôvody, syndróm zavrhnutého rodiča a legislatívne zmeny

Článok sa zaoberá problematikou odmietnutia rodičovského príspevku, pričom sa zameriava aj na fenomén syndrómu zavrhnutého rodiča a legislatívne zmeny ovplyvňujúce nárok na predĺžený rodičovský príspevok.

Syndróm zavrhnutého rodiča: Keď sa dieťa odcudzi

Stalo sa vám, že ste mali kvalitný vzťah so svojím dieťaťom, rozišli ste sa ako rodičia, z domácnosti ste odišli a dieťa vás postupne začalo odmietať, začalo byť voči vám arogantné, očierňuje vás a ponižuje? Ak nechápete, čo sa stalo a zrazu máte do činenia s úplne iným potomkom, možno ste sa stali obeťou patologického javu, ktorý sa všeobecne nazýva „Syndróm zavrhnutého rodiča“.

Mgr. uvádza, že termín syndróm zavrhnutého (odcudzeného) rodiča je na Slovensku pomerne málo známy, o čom svedčia aj skúsenosti z praxe. Jeho symptómy, ktoré popísal R. A. Gardner už pred tridsiatimi rokmi (1985), však možno pozorovať u mnohých detí v rozvodových a porozvodových sporoch. Klimeš (2009,5) to zmieňuje ako nový termín pre starý jav - akási analógia oidipovskému komplexu. Zjednodušene vysvetľuje: Keď chcel Oidipus milovať svoju matku, musel zavraždiť svojho otca. Keď sa neskôr priklonil k otcovským hodnotám, musel zavrhnúť matku. Výsledkom bola autodeštrukcia a automutilácia - vypichol si oči. Aj pri tomto syndróme dieťa prijíma jedného rodiča a druhého odmieta.

Matějček a Dytrych (2002, 40) uvádzajú, že „ako ukázali početné výskumy, neexistuje vek, v ktorom by dieťa rodinným rozvratom netrpelo. Ide len o to, že reakcie dieťaťa v určitých obdobiach vývinu jeho osobnosti sú rôzne podľa veku a tiež podľa pohlavia.“ Nie menej dôležitú úlohu zohrávajú pokračujúce, či naopak prerušené vzťahy s členmi širšej rodiny (starí rodičia, tety, strýkovia, bratranci, sesternice). Deti môžu mať s týmito príbuznými blízke vzťahy, ktoré sa rozvodom narušia a to môže byť ďalší faktor, ktorý môže detskej psychike ublížiť.

História a definícia

Syndróm zavrhnutého (odcudzeného) rodiča (z anglického prekladu parental alienation syndrome) bol prvýkrát opísaný Richardom A. Gardnerom v roku 1985 v článku Recent Trends in Divorce and Custody Litigation. V roku 1987 Gardner systematicky formuloval koncepciu PAS v knihe The Parental Alienation Syndrome and the Differentiation Between Fabricated and Genuine Child Sex Abuse, kde popísal syndróm zavrhnutého rodiča, techniky, motívy, symptómy a dôsledky a navrhol terapeutické riešenie.

Prečítajte si tiež: Odmietnutie dôchodku krok za krokom

Bakalář (2009) uvádza, že v roku 1992 vydal Richard Gardner knihu s názvom The parental Alienation Syndrome (PAS), v roku 1998 jej druhé, rozšírené vydanie. PAS definoval ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov.

Charakteristické znaky

Medzi charakteristické znaky syndrómu zavrhnutého rodiča patria:

• Nenávisť za degradáciu rodiča.
• Absurdné zdôvodňovanie tejto nenávisti.
• Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov).
• Reflexívna podpora programujúceho rodiča.
• Neprítomnosť pocitu viny.
• Vypožičané scenáre (papagájovanie).

Warshak (2001,29) dopĺňa, že syndróm zavrhnutého rodiča je porucha, pri ktorej je primárnym prejavom neodôvodnená kampaň dieťaťa za degradáciu rodiča alebo odmietanie tohto rodiča, spôsobená vplyvom druhého rodiča v kombinácii s vlastným prispením dieťaťa. V prípade, že je neprítomný akýkoľvek z troch základov tejto definície (1. odmietnutie alebo degradácia jedného rodiča; 2. neexistujúci dôvod pre toto správanie; 3.

Kritika a kontroverzie

Pavlát a Janotová (2006,11) na jednej strane uvádzajú, že štúdium SZR je obohacujúcim pre poznanie psychických problémov rodičov a detí v rozvodových sporoch. Poukazujú zároveň na vysoký výskyt porúch psychického stavu u rodičov. Podľa nich len v ojedinelých prípadoch bolo možné jednoznačne hodnotiť postoje detí ako „syndróm zavrhnutého rodiča“. Na odmietaní druhého rodiča sa často podieľali vlastné negatívne zážitky s odmietaným rodičom a navrhujú vhodnejší preklad „odcudzený“ rodič. Upozorňujú na dôležitosť včasného zachytenia a mediáciu - ako významný preventívny faktor.

Gardner (1991,30) poukazuje na fakt, že ak sú aj rodičia duševne zdraví a osobnostne vyrovnaní, často zaobchádzajú so svojimi deťmi v krízovej situácii tak, že prispejú k vzniku porúch. Klimeš (2009) používa v súvislosti so SZR slová ako „zmrzačenie mysle dieťaťa“, na ktorom sa často podieľajú aj príbuzní, či priatelia. Hayward (1999) varuje pred vkladaním nádeje do riešenia situácie súdnou cestou - riešiť rodinné problémy súdnou cestou je podľa neho plytvanie časom. Podľa Bakalářa (2006,48) môže byť vytesňovanie či nahradzovanie prirodzených a pôvodných pozitívnych emócií spúšťačom psychopatologických prejavov a rizikového správania dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Dôsledky odmietnutia príspevku na dieťa

Pavlát, Pavlovský, Janáčková (2006,376-380) opäť odporúčajú k používaniu „správneho“ prekladu Parental Alienation Syndrome (PAS) ako Syndróm odcudzeného rodiča. PAS považujú za ideologický koncept slúžiaci k organizovaniu otcov trpiacich nemožnosťou hodnotného styku s deťmi. Autori odmietajú Gardnerove stanovisko - riešenie situácie, ktorá je často neriešiteľná. Pavlát a Janáčková (2007) uvádzajú, že Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb DSM IV nepozná takýto syndróm. Americká psychiatrická asociácia, odborný garant DSM, nepovažuje parental alienation syndrome za psychickú poruchu a neuvažuje o jeho zaradení medzi psychické poruchy z dôvodu obmedzenej validity výskumov na túto tému. Preto je podľa nich tento pojem parental alienation syndrome kontroverzný. Je to skôr popis situácie medzi rodičom a dieťaťom v sporoch o styk a o zverenie do starostlivosti.

Fidler a Bala (2010) upozorňujú, že extrémistické skupiny sa pokúšajú urobiť z tejto otázky rodovú vojnu. Dr. William Bernet je emeritným profesorom na Vanderbilt University vo svojej knihe Parental Alienation: The Handbook for Mental Health and Legal Professionals opisuje 500 právnych prípadov, pričom uvádza viac ako 1000 referencií v zozname literatúry z 35 krajín. Ako hovorí Bernet - Deti potrebujú oboch rodičov, aby sa podieľali na ich výchove. Zavrhnutie rodiča je útokom na túto základnú potrebu. Pre blaho dieťaťa je najškodlivejšia snaha o vyradenie jedného rodiča zo života dieťaťa. To je morálne zlé a v mnohých jurisdikciách až príliš právne v poriadku. Je to všade škodlivé pre blaho dieťaťa. Čím väčšie je naše porozumenie a uznanie PA (rodičovské odcudzenie), tým viac môžeme prispieť k zlepšeniu správania rodičov a deti pri rozvodoch.

Dr. Amy Baker je autorkou knihy Dospelé deti so syndrómom zavrhnutého rodiča: Prelomiť putá. Kniha obsahuje 40 prípadových štúdií. Je založená na hĺbkovej výpovedi štyridsiatich dospelých. Amy Baker je autorkou a spoluautorkou 60 vedeckých článkov o vzťahoch rodičov a detí. Dr. Baker v rozhovore o syndróme zavrhnutého rodiča a jeho doterajšom nezaradení do medzinárodnej klasifikácie chorôb hovorí o lobingu a silnom zákulisnom tlaku. Podobne konštatuje aj Lowenstein (2012). Koncept rodičovského odcudzenia (PA) a syndróm zavrhnutého rodiča (PAS) bohužiaľ nie sú zahrnuté do DSM-V alebo ICD-11. Je takmer isté, že v budúcnosti bude súčasťou. Mnoho odborníkov z tejto oblasti sa usilovalo, aby sa pokúsili zahrnúť rodičovské odcudzenie v DSM-V. Skutočnosť, že sa to nepodarilo, by nemalo v žiadnom prípade znamenať, že rodičovské odcudzenie a syndróm zavrhnutého rodiča neexistuje.

Vplyv rozvodu a strata rodičovského kontaktu na zdravie adolescentov

Frizell Reiter, S. a kol. (2013,278-285) publikovali štúdiu, ktorá bola založená na údajoch zo štyroch prierezových výskumov uskutočnených v rokoch 1997 - 2009 medzi študentami v Nórsku. Sledovali vplyv rozvodu a stratu rodičovského kontaktu na zdravotné ťažkosti u adolescentov. Väčšinou šlo o stratu kontaktu s otcami. Štúdia odhalila len mierny nárast zdravotných ťažkostí, ak bol zachovaný rodičovský kontakt, ale výrazný nárast, kedy dospievajúci stratili kontakt s rodičom po rozvode. Nedávne výskumy tiež dokazujú: dospelí, ktorí zažili rozvod ako deti, majú častejšie problémy s duševným zdravím ako dospelí, ktorí mali oboch rodičov. Metaanalýza ukázala, že deti, ktoré zažili rozvod so stratou rodičovského kontaktu, vykazovali dokonca nižšiu pohodu než deti, ktoré zažili smrť rodiča.(!) Adolescenti so súčasnou stratou rodičovského kontaktu prežívali emocionálnu úzkosť v ďaleko väčšej miere ako ich rovesníci. Adolescenti so zachovaným rodičovským kontaktom po rozvode - nízka miera úzkosti, kým pri strate rodičovského kontaktu je silne spojený s emocionálnou úzkosťou mladistvých.

Štúdia odhalila iba mierny nárast zdravotných ťažkostí, ak bol zachovaný kontakt s rodičom, ale podstatný nárast, keď adolescenti zažili stratu rodiča. Podobná štúdia ukázala, že aj v prípade, že dieťa žije s nevlastným rodičom a je mu poskytovaný blahobyt, jeho pohoda nie je úplná. Biologickí rodičia sú teda obzvlášť dôležití! Pravidelný a častý kontakt s oboma rodičmi po rozvode môže znížiť potenciálne škodlivé účinky rodičovskej absencie.

Prečítajte si tiež: Dodatok k pracovnej zmluve: vaše možnosti

K podobným záverom dospel aj výskum, ktorý skúmal dve skupiny deti, ktoré prežili vojnu v Anglicku. Jednu skupinu mali na starosti pestúni v špeciálnych táboroch, prípadne boli premiestnení do bezpečia na vidiek. Bolo o nich dobre postarané a nič im nechýbalo, okrem ich blízkych a známeho prostredia. Druhá skupina detí ostala v Londýne so svojimi najbližšími, kde prežívali vojnové hrôzy, stres a boli ohrození náletmi, nedostatkom jedla a zlými hygienickými podmienkami. 52 % detí, ktoré boli presťahované do bezpečného, ale neznámeho prostredia bez svojich blízkych, malo neurotické príznaky. V druhej skupine malo podobné príznaky 20 % detí a ako uvádzajú Matějček a Dytrych (2002, s.35) odtrhnutie od rodiny niesli lepšie staršie deti a naopak bolo ťažšie pre deti do šiestich rokov. Lepšie ho znášali aj deti, ktoré mali predtým s rodičmi dobrý vzťah.

Ako uvádza Bakalář a kol. (2008,8) je to dospelý, kto pozná dôverne (niekedy, bohužiaľ, by mal dôverne poznať) vnútorný svet dieťaťa, jeho potreby, očakávania, želania, kto dieťa pochváli, poteší, aj pokára, vyvolá pocit viny, kto ho vypočuje, prejaví záujem, lásku. Z toho všetkého dieťa vie (a môže mať aj podpriemerný intelekt), že taký dospelý je pre neho tou najdôležitejšou osobou. Narušenie alebo pretrhnutie takého vzťahu by dieťa ohrozilo v jeho vývine, zdraví a v niektorých prípadoch aj na živote.

Z pohľadu záujmu dieťaťa je jeho používanie kontraproduktívne - vedie k dôrazu na právo odmietaného rodiča domôcť sa nápravy, mnohokrát aj za cenu prinajmenšom problematického postupu. Pavlát, Janáčková (2007) - Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb DSM IV nepozná takýto syndróm. Americká psychiatrická asociácia, odborný garant DSM, nepovažuje parental alienation syndrom za psychickú poruchu a neuvažuje o jeho zaradení medzi psychické poruchy - dôvod - obmedzená validita výskumov na túto tému. Preto je pojem parental alienation syndrom kontroverzný.

Bernet a kol. Harman, Leder - Elder a Biringen (2016) vo svojej štúdii uvádzajú, že v USA sa odhaduje viac ako 22 miliónov dospelých, ktorí zažili rodičovské odcudzenie a 10 miliónov dospelých zažívajú to, čo vnímajú ako závažné odcudzenie svojich detí.

Ako som uviedla v predchádzajúcom texte, niektorí autori poukazovali na nesprávny preklad anglického slova alienation a z toho vznikajúce rozpory v chápaní celej problematiky. Slovník sk. uvádza význam slov zavrhnúť a odcudziť. Zavrhnúť: (1) odmietnuť, zamietnuť niekoho, niečo, (2) zriecť sa niekoho, niečoho; (3) opovrhnúť, zamietnuť niekoho, niečo. Odcudziť: /1/ (koho) urobiť cudzím, ľahostajným, chladným, najmä v citovom vzťahu; /2/ (čo) neprávom si prisvojiť, ukradnúť: odcudziť sa (komu, čomu, zast.

Príklad z praxe

Rodina s jedným dieťaťom, žijúca v spoločnom dome s matkou manžela. Kvôli pretrvávajúcim nezhodám sa manželia rozhodli pre rozvod manželstva. V tom čase dvojročný chlapec bol zverený do starostlivosti matky. Matka bránila otcovi v kontakte so synom. Chlapec bol silne fixovaný na matku. Otec sa o dieťa snažil bojovať, čo sa mu aj neskôr podarilo. Situácia sa teda zopakovala iba v opačnom garde - tentokrát otec bráni matke v stretávaní so synom. Prípad bol matkou viackrát medializovaný, poslala početné sťažnosti na rôzne inštitúcie. Približne o pol roka od tejto udalosti (rok 2013) Radu pre práva dieťaťa matka požiadala o pomoc. Po osobnom stretnutí s matkou, priznala, že urobila chybu, keď bránila exmanželovi v kontakte so synom, pretože teraz už vie, ako sa cítil a ako tým zároveň ubližovala synovi.

Po dôkladnom zvážení som súhlasila s pomocou pod jednou podmienkou - a to, že matka stiahne všetky trestné oznámenia a sťažnosti. Matka neverila, že by sa niečo zmenilo, ak by sa prestala súdiť. Vysvetlila som jej, ako sa asi cíti jej syn, keď ho sústavne „ťahajú“ po súdoch a psychológoch. Požiadala som ju o telefonický kontakt na exmanžela.

Dohodla som si s ním osobné stretnutie. V tom čase mal už ich spoločný syn takmer šestnásť rokov. Býval s otcom a babkou v rodinnom dome. Študoval na gymnáziu a bol veľmi úspešný študent. Stretnutie s otcom nebolo príjemné, bol nedôverčivý a podozrievavý. Poukazoval na množstvo trestných oznámení a sťažností, ktoré na neho podala exmanželka kvôli neuskutočneným stretnutiam so synom. Tvrdil, že s tým on nemôže nič robiť, aká je jeho matka… a že s ňou nechce byť vlastný syn. Nemá k nej vytvorený vzťah a vadí mu, že jeho mama sa s otcom sústavne súdi. Nič si údajne neželá viac ako to, aby mal už čím skôr osemnásť rokov a to všetko sa skončilo. Konečne vraj bude mať pokoj.

Krátko nato som sa zúčastnila na pojednávaní, kde matka žiadala opäť o zverenie syna do svojej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti. Pojednávanie bolo veľmi emotívne. Otec popisoval, ako syna trápia sústavné súdne „ťahanice“. Tvrdil, že nevie presvedčiť, ani donútiť syna, aby sa k matke správal inak a chcel s ňou tráviť čas. Matka oslovila sudkyňu a vysvetľovala, že správanie syna je dôsledkom syndrómu zavrhnutého rodiča. Sudkyňa však zjavne o tomto termíne nevedela vôbec nič a ani nemala záujem o žiadne vysvetlenia.

Odmietnutie rodičovského príspevku a legislatívne zmeny od 1.1.2025

Dňa 1.1.2025 nadobudol účinnosť zákon č. 290/2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. Predmetný zákon má dopad aj na zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, podľa ktorého má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré do 31.08.

Nové podmienky nároku na rodičovský príspevok

Nové podmienky nároku na rodičovský príspevok - v zmysle novely účinnej od 1.1.2025 - sa budú vzťahovať až na deti, ktoré do 31.08.2025 dovŕšia tri roky veku a nebudú prijaté na predprimárne vzdelávanie do spádovej materskej školy na školský rok 2025/2026, teda od 01.09.2025.

Oprávnená osoba si musí podať žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ktoré má právo na prijatie, riaditeľovi spádovej materskej školy v čase od 01. mája do 31. mája. Ak obec určí inú materskú školu v jej zriaďovateľskej pôsobnosti, oprávnená osoba nemusí podávať novú žiadosť o prijatie dieťaťa, pretože stále platí tá žiadosť ktorú podala oprávnená osoba do spádovej materskej školy v čase od 1. mája do 31. mája.

Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy alebo ak iná materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, tak obec oznámi v lehote do 10. júla. Na základe tohto oznámenia obce následne oprávnená osoba v lehote do 20. júla podá žiadosť o prijatie dieťaťa do materskej školy, ktorú obec určila. Ak obec nenájde materskú školu s voľnou kapacitou v obci najbližšej alebo s najlepšou dostupnosťou hromadnou dopravou k trvalému pobytu dieťaťa, pošle okrem druhostupňového rozhodnutia rodičovi do 10. júla písomné oznámenie obce oprávnenej osobe, vydané v lehote do 10. júla.

Rozhodnutie materskej školy o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie určenej obcou, pričom v lehote do 20. júla musí oprávnená osoba podať žiadosť o prijatie dieťaťa do inej materskej školy. Ak obec oznámi v lehote do 10. júla, že nemá kapacitné možnosti, oprávnená osoba do tejto materskej školy nepodá v lehote do 20. júla žiadosť.

Príspevok sa poskytuje vždy na školský rok, teda od 1. septembra do 31. augusta. Oprávnená osoba si žiadosť o rodičovský príspevok môže podať kedykoľvek počas školského roka, avšak rozhodnutie o neprijatí dieťaťa od troch rokov veku do spádovej štátnej materskej školy nesmie byť staršie ako 12 mesiacov. Výnimkou, kedy nie je možné poberať rodičovský príspevok na dieťa, ktoré z kapacitných dôvodov neprijali do spádovej materskej školy je, ak sa rodič stará o ďalšie dieťa vo veku do 3 rokov a poberá na neho rodičovský príspevok. V prípade, že sa rodičovi podarí umiestniť dieťa do inej štátnej materskej školy, ktorej zriaďovateľom je územná samospráva, je povinný oznámiť to do 8 kalendárnych dní na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zmeny sa od 1.1.2025 dotýkajú aj aplikácie prechodného ustanovenia § 12g zákona o rodičovskom príspevku, t.j. že rodičovský príspevok, ktorý je v súčasnosti poskytovaný v zmysle právnych predpisov platných do 31.12.2024, sa od 01.01.2025 bude aj naďalej (v prípade trvania podmienok nároku) poskytovať bezo zmeny, najdlhšie do 31.08.2025.

Predĺžený rodičovský príspevok od roku 2025

Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M. uvádza, že od začiatku roka 2025 vstúpili do platnosti legislatívne zmeny, ktoré mali dopad aj na zákon o rodičovskom príspevku. Do praxe prinášajú úpravu podmienok nároku na takzvaný predĺžený rodičovský príspevok vyplácaný na deti, ktoré majú právo na predškolské vzdelávanie, no neboli prijaté do spádovej materskej školy. Nové podmienky sa vzťahujú na deti, ktoré do 31.08.2025 dovŕšia tri roky veku a neboli prijaté na predprimárne vzdelávanie do spádovej materskej školy na školský rok 2025/2026. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny informuje, že zmena v podmienkach nároku sa dotýka procesu, ktorého absolvovanie je nevyhnutné pre vznik nároku na takzvaný predĺžený rodičovský príspevok.

Podmienky na poberanie príspevku po novom

Na svojej FB stránke Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála totiž odborník na dane a odvody Jozef Mihál upozorňuje rodičov, že nové zmeny, platné od 1. septembra 2025 platia pre všetkých rodičov, ktorí poberali alebo rátajú s tým, že budú poberať tzv. predĺžený rodičovský príspevok.

Nárok na predĺžený rodičovský príspevok máte totiž za týchto nových podmienok:

• vaše dieťa nebolo prijaté do spádovej štátnej materskej školy

• vy ste sa voči tomuto rozhodnutiu odvolali a boli ste neúspešní, takže vám dieťa aj tak nevzali, ALE:

  • obec vám ponúkla miesto v inej, náhradnej štátnej MŠ - a vy ste nedostali ani tu miesto, ALEBO:
  • obec vám neponúkla žiadnu inú - náhradnú MŠ

V čase od 1. mája do 31. mája podával tento rok (a bude podávať nasledujúce roky) rodič (iná oprávnená osoba) žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie do spádovej materskej školy podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Ide o deti vo veku od 3 do 5 rokov (resp. v prípade, že má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).

V prípade uplatnenia si nároku na predĺžený rodičovský príspevok už nestačí len rozhodnutie riaditeľa tejto MŠ o neprijatí z kapacitných dôvodov. Riaditeľ oznámi túto skutočnosť (neprijatie dieťaťa) aj s uvedením dôvodu zriaďovateľovi materskej školy - spravidla to je obec alebo mestská časť.

Ale bolo potrebné sa odvolať voči tomuto rozhodnutiu o neprijatí do 15 dní odo dňa doručenia zamietavej odpovede zo strany materskej školy. Keď riaditeľ MŠ aj tak vaše dieťa neprijme, materská škola odstúpi odvolanie na rozhodnutie zriaďovateľovi MŠ. Ten následne vykoná všetky úkony, aby dieťa na predprimárne vzdelávanie prijala iná, zriaďovateľom vybraná MŠ v jeho pôsobnosti.

„V prípade, ak dotknutá obec či mestská časť nie je zriaďovateľom inej materskej školy alebo ak iná materská škola v zriaďovacej pôsobnosti nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, obec oznámi do 10. júla rodičovi názov materskej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve a je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou. Na základe tohto oznámenia obce rodič do 20. júla podá do určenej materskej školy žiadosť o prijatie dieťaťa,“ spresnil vtedy ÚPSVaR.

Ak vaše dieťa nie je prijaté do spádovej, ani inej MŠ a obec vám už nič iné neposkytne, máte nárok na tzv. predĺžený rodičovský príspevok a podávate si žiadosť na príslušný úrad práce podľa trvalého pobytu rodiča. Dokonca aj vtedy, ak je vaše dieťa prijaté do súkromnej či cirkevnej materskej školy.

Problém s náhradnou MŠ

Podľa Jozefa Mihála je toto všetko v poriadku. Čo však s náhradnou MŠ, ktorú vám obec ponúkne po neprijatí dieťaťa do pôvodnej spádovej štátnej MŠ? Tam nastáva menší problém a môže pre vás znamenať ukončenie nároku na príspevok.

Do náhradnej materskej školy posielate žiadosť o prijatie dieťaťa, ak vám ju obec ponúkla. Ak táto iná, náhradná MŠ vaše dieťa prijme, musíte akceptovať jej ponuku. Ak to odmietnete, nárok na predĺžený rodičovský príspevok nemáte.

Pozor aj pre rodičov, ktorý ste doteraz tento príspevok poberali, najdlhšie ho podľa Mihála môžete poberať do 31. augusta 2025. Od 1. septembra 2025 môžete byť poberateľom tohto príspevku opäť, ale musíte splniť podmienky, ktoré v tomto článku pripomíname vyššie. Teda znovu podať žiadosť do spádovej, znovu podať odvolanie, znovu dostať odmietnutie ako zo spádovej, tak aj náhradnej MŠ prípadne od obce, ktorá náhradnú neponúkne.

Zákonná úprava

Áno, podľa zákona nárok nevzniká - ak nepodáte žiadosť do obcou oznámenej MŠ.

Zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov hovorí:

§ 3(9) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak:

a) na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je dieťa podľa odseku 2 písm. d) prijaté na predprimárne vzdelávanie do štátnej materskej školy a oprávnená osoba nepodala odvolanie proti tomuto rozhodnutiu

ab) oprávnená osoba nepodala žiadosť o prijatie dieťaťa podľa odseku 2 písm. d) na predprimárne vzdelávanie v obcou oznámenej materskej škole s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve,7) v lehote podľa osobitného predpisu

Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov hovorí:

§ 59b(3) Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy alebo ak iná materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, obec do 10. júla oznámi zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia názov materskej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá

tags: #odmietnutie #rodičovského #príspevku #dôvody