Odporovateľnosť pohľadávky: Podmienky a interpretácie

Odporovateľnosť pohľadávky je právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi domáhať sa určenia, že právne úkony dlžníka, ktoré zmenšujú jeho majetok a tým sťažujú alebo znemožňujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, sú voči nemu právne neúčinné. Cieľom je chrániť veriteľa pred konaním dlžníka, ktorý sa zbavuje majetku, aby sa vyhol plneniu svojich záväzkov. Avšak, uplatnenie tohto inštitútu je podmienené splnením určitých podmienok, medzi ktoré patrí existencia vymáhateľnej pohľadávky.

Pojem "vymáhateľná pohľadávka"

Kľúčovou podmienkou pre úspešné uplatnenie odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Výklad tohto pojmu však nie je jednoznačný a v právnej praxi sa stretávame s rôznymi interpretáciami.

Pre interpretáciu pojmu „vymáhateľná pohľadávka” je významné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/99, v ktorom bolo uvedené nasledovné: „Citovaný text zákona a v ňom uvedené prídavné meno „vymáhateľný” nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Na prijatie tohto stanoviska vedie systémový prístup pri interpretácii použitého slova „vymáhateľný”, jednak z hľadiska sémantického a historického rozboru, ale aj z hľadiska účelového významu textu tejto právnej normy. Zákonné pojmy „vymáhateľná” a „vykonateľná” pohľadávka nie sú v žiadnom prípade synonymické. Hovoria pre to - okrem zjavnej rôznosti slovných označení vlastností týchto pohľadávok, ako aj ustálené pravidlá výkladu zákonných ustanovení, tak rôzny zmysel prídavných mien „vymáhateľný” a „vykonateľný”, ako nakoniec, či predovšetkým i celkový kontext zákonnej úpravy.

Podľa Najvyššieho súdu SR teda "vymáhateľná" pohľadávka neznamená, že musí byť už priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu (exekučným titulom). Postačuje, ak ide o pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Tento výklad je založený na systémovom prístupe, ktorý zohľadňuje sémantický a historický rozbor, ako aj účel právnej normy. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že pojmy "vymáhateľná" a "vykonateľná" pohľadávka nie sú synonymá.

Rozdielny výklad v Českej republike

V porovnaní s vyššie uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR interpretujú „vymáhateľnú pohľadávku” české súdy rozdielne. V prvom rade je potrebné uviesť, že český Občiansky zákonník platný do konca roka 2013 obsahoval (čo sa týka odporovateľnosti) obdobnú právnu úpravu.

Prečítajte si tiež: Právne úkony: Odporovateľnosť, vadnosť, neplatnosť

K tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR: „,Vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Ak v dobe rozhodovania súdu o odporovacej žalobe nie je pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi ešte vymáhateľná a ak sa žalobca domáha tejto pohľadávky v inom konaní, ktoré doteraz nebolo právoplatne skončené (napríklad na súde), je spravidla daný dôvod k prerušeniu konania o odporovacej žalobe.”

České a slovenské súdy teda vykladajú identické ustanovenie rozdielne.

Relatívna neúčinnosť právnych úkonov v novom českom Občianskom zákonníku

V novom českom Občianskom zákonníku (ďalej len „NOZ”) sa pojem odporovateľnosť právnych úkonov” nahradil „relatívnou neúčinnosťou právnych úkonov”. V zmysle ust. § 589 NOZ: „Zkracuje-li právní jednání dlužníka uspokojení vykonatelné pohledávky věřitele, má věřitel právo domáhat se, aby soud určil, že právní jednání dlužníka není vůči věřiteli právně účinné.

Prečítajte si tiež: Všetko o odporovateľnosti právneho úkonu

Prečítajte si tiež: Vzor žaloby na odporovateľnosť: Príklad a vysvetlenie

tags: #odporovatelnost #pohladavky #podmínky