
Práca opatrovateliek v Rakúsku je pre mnohých Slovákov atraktívna, no zároveň prináša množstvo výziev. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, nárokoch a problémoch spojených s touto prácou, s cieľom informovať a podporiť opatrovateľky pri ich rozhodovaní a pôsobení v Rakúsku.
V súčasnosti v sektore 24-hodinovej starostlivosti pracuje približne 20-tisíc opatrovateliek zo Slovenska. Slovenské opatrovateľky sú „usadené v mobilite“, pendlujú v dvojtýždenných turnusoch (zriedkavejšie v inom móde), prekonávajúc nezriedka aj stovky kilometrov bez úmyslu natrvalo usadiť sa v Rakúsku. 24-hodinová starostlivosť v Rakúsku v súčasnosti predstavuje dôležitý pilier starostlivosti o seniorov a seniorky, ktorý aktívne využíva približne 33-tisíc rakúskych dôchodcov a dôchodkýň. Opatrovateľky zvyčajne žijú s opatrovanými osobami v spoločnej domácnosti.
Systém dlhodobej starostlivosti v Rakúsku ponúka viacero finančných mechanizmov, ktorými rodinám s finančnými nákladmi na starostlivosť o seniora či seniorku pomáha. Základný model ponúka príspevok na starostlivosť (Pflegegeld) na základe zdravotného stavu seniora či seniorky, pričom rozoznáva sedem stupňov odkázanosti (Pflegestufe). Senior či seniorka alebo osoba oprávnená rozhodovať v ich mene sa môže rozhodnúť, ako budú tieto finančné prostriedky vynaložené - či na starostlivosť v inštitucionálnom zariadení, alebo opatrovanie v súkromí v podobe 24-hodinovej starostlivosti; s využitím charity, alebo trhových služieb; alebo sa o seniora či seniorku postará niekto z príbuzenstva. Zároveň sa rodiny môžu po splnení zákonom stanovených podmienok uchádzať aj o dávku na zamestnanie opatrovateľa či opatrovateľky vo výške 550 eur mesačne v prípade, že pracuje legálne na základe živnosti, alebo v dvojnásobnej výške, ak služby poskytuje na základe pracovnej zmluvy. Hoci ide o nezanedbateľnú čiastku, 24-hodinovú starostlivosť si z dôvodu potreby doplácať nemôže dovoliť každý.
Hlavným nedostatkom rakúskeho systému je nízka ochrana opatrovateliek. Neistota pracovných podmienok je paradoxne posilňovaná aj legálnou možnosťou vyjednávať okolnosti práce opatrovateľkami, ktoré v skutočnosti o svojich pracovných podmienkach nevyjednávajú a prijímajú podmienky zamestnávateľov aj pracovných agentúr. Práca na základe živnosti opatrovateľkám nevytvára prístup k nárokom a ochrane, ktorú majú zamestnankyne a zamestnanci poskytujúci rovnakú starostlivosť. Pre opatrovateľky-živnostníčky neplatia ustanovenia týkajúce sa pracovného času, výšky miezd, ochrany zdravia a bezpečnosti upravené kolektívnymi zmluvami, aké existujú na porovnateľných pracoviskách (napríklad v domovoch dôchodcov). Rozdiely sú aj v miere sociálnej ochrany. Hoci po splnení podmienok sú opatrovateľky-živnostníčky oprávnené poberať prídavky na deti či dôchodok, nemajú nárok na platenú dovolenku či poistenie v nezamestnanosti. Zároveň sa často stierajú hranice definujúce pracovné povinnosti a pracovná náplň býva neohraničená.
Opatrovateľka väčšinou pracuje dva týždne a dva týždne je doma a zarobí priemerne sedemsto eur. Prečo teda opatrujú ďalej? „V niektorých regiónoch Slovenska je naďalej vysoká nezamestnanosť. Medzi opatrovateľkami sú aj seniorky, dôchodkyne opatrujú dôchodcov. A niektoré ženy sa zasekli v tejto práci, keďže nemali možnosť na dovzdelávanie a rekvalifikáciu. Brali ju ako niečo dočasné a po rokoch si uvedomili, že ju stále robia a za ten istý plat. Už si nevedia predstaviť, akú inú prácu by si na Slovensku našli.“
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Z opatrovania sa stala oficiálna živnosť a vytvoril sa obrovský privátny pracovný trh opatrovateliek, na ktorom len v Rakúsku pôsobí 950 agentúr. Ďalšie sú v krajinách opatrovateliek: na Slovensku, v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, Česku… A každá z nich si účtuje poplatky.
Po pätnástich odpracovaných rokoch má opatrovateľka-živnostníčka nárok na rakúsky dôchodok, no často je to len sto-stopäťdesiat eur, lebo nedosahovala veľké zisky. Mnohé opatrovateľky nemajú na Slovensku žiadny alebo len veľmi nízky dôchodok, lebo všetky odvody odvádzali zo živnosti v Rakúsku.
Všetci opatrovatelia ako samostatne zárobkovo činné osoby sú v Rakúsku zaradení do povinného sociálneho poistenia a sú povinní odvádzať odvody pre správcu tohto poistenia. Poistenie vzniká dňom ohlásenia živnosti. Stačí jeden deň poistenia v mesiaci a odvody sa za uvedený mesiac platia v plnej výške. SVS je o vzniku poistenia nového poistenca upovedomená živnostenským úradom okamžite po otvorení živnosti.
V prípade pozastavenia živnosti sa poistné neodvádza. Pozastavenie živnosti sa oznamuje príslušnej hospodárskej komore. O výnimku je možné požiadať SVS pri nízkych príjmoch, ak za posledných 60 kalendárnych mesiacov existovalo povinné poistenie nie viac ako 12 mesiacov, ročný čistý obrat nepresiahne 35.000 EUR a príjmy v jednom roku nepresiahli výšku 6 221,28Eur (hodnota za rok 2024).
Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie alebo v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Pokiaľ bola táto doba kratšia ako 1 rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie počas ktorého sa odvádzalo poistenie sa pripočítava ku poistnému obdobiu v krajine, kde bude žiadateľ žiadať o dôchodok. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok. Nevyžaduje sa ani štátna príslušnosť. Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej Únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška získaného nároku na dôchodok vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb. Do úvahy sa berie 252 najlepších mesiacov. Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78% z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených (nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90%. Pri poistení kratšom ako 12 mesiacov kal. roka sa suma kráti alikvotne. Ku dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky atď. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku.
Nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napr. 15,20 či 30 rokov v Rakúsku. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov. Druhá možnosť je, nastálo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichszulage). Dôchodok zvyšuje vyšší príjem, z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ a tým aj vyšší dôchodok. Živnostníci, ktorý podávali a podávajú daňové priznania a majú nedoplatky na poistnom za uplynulé daňové obdobie, si samozrejme aj zvyšujú dôchodok.
O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije t.z. osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke soc. poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku. To vybavovanie penzie urýchli.
Jedná sa o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne, alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromným spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14 krát ročne. Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2023 suma vo výške 11 700,00eur. Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25% z celkovej dávky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých.
V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovy z celej sumy dôchodku (Rakúsko+Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 5,1% na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí. Živnostníci v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdr.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Pre živnostníkov v dôchodkovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od roku Januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50% za poistenca uhrádza penzijný fond. So spätnou platnosťou boli od Januára 2017 živnostníkom vrátené už uhradené platby poistného v penzijnom poistení vo výške 50% ich platieb. Táto úľava je možná max. po dobu troch rokov. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu.
Ak patríte medzi ľudí, ktorých zaujíma práca v Rakúsku, odporúčame vám pozrieť si aktuálne ponuky do tejto krajiny na našej stránke v sekcii Pracovné ponuky- Rakúsko.
Voľné pracovné miesta sa inzerujú prostredníctvom rakúskeho verejného úradu práce (Arbeitsmarktservice, AMS), na webových stránkach podnikov, v dennej tlači (online a v tlači), prostredníctvom súkromných pracovných agentúr (recruiterov) a náborových spoločností a na internetových portáloch s ponukami práce. Úlohu zohrávajú aj neformálne siete: pýtajte sa na voľné pracovné miesta u známych, príbuzných a susedov v okolí.
Informácie o voľných pracovných miestach v Rakúsku môžete získať aj prostredníctvom siete EURES.
Na úradoch práce vo všetkých krajinách EÚ/EHP a vo Švajčiarsku pracuje množstvo špeciálne vyškolených poradcov EURES, ktorí pomáhajú uchádzačom o zamestnanie nájsť si prácu v inej krajine EÚ/EHP.Vedúci pracovníci sú prijímaní z iných firiem, a to buď priamo, alebo prostredníctvom personálnych spoločností.Vo väčšine prípadov sa však aj tak musíte obrátiť priamo na firmu, aby ste sa mohli uchádzať o zamestnanie.
Mnohé spoločnosti vyžadujú online prihlášky. vyplňte online formulár s osobnými údajmi a nahrajte svoj životopis, žiadosť a certifikáty atď.
Vyhľadávač pracovných ponúk AMS umožňuje jednoduché hľadanie práce online. Okrem voľných pracovných miest, ktoré spravuje AMS, obsahuje „alle jobs“ aj voľné pracovné miesta z eJob-Room AMS, z internetu od podnikov a inštitúcií pôsobiacich v Rakúsku, od verejnej správy na spolkovej a krajinskej úrovni a vybrané voľné pracovné miesta od Spolkovej agentúry práce (Nemecko).
eJob-Room je samoobslužná internetová nástenka pracovných ponúk AMS.Táto služba je k dispozícii osobám registrovaným v AMS, ako aj neregistrovaným osobám.Je však dobré zaregistrovať sa v eJob-Room a je to možné aj vtedy, ak sa vaše bydlisko ešte nenachádza v Rakúsku. Portál eJob-Room poskytuje prehľad o všetkých voľných pracovných miestach nahlásených do AMS v Rakúsku. Registrovaní používatelia môžu v eJob-Room zverejniť aj svoje žiadosti, čo umožňuje, aby ich firmy našli. Ak ste sa zaregistrovali, máte k dispozícii osobnú schránku pre svoje žiadosti, správy dostávate vo forme textových správ a môžete si ukladať výsledky vyhľadávania.
Voľné pracovné miesta môžete vyhľadávať aj na svojom mobilnom telefóne pomocou aplikácie alle jobs. Aplikácia AMS Job App vám umožňuje vyhľadávať pracovné miesta vo vašom bezprostrednom okolí (vyhľadávanie podľa oblastí). Vykonané vyhľadávanie môžete uložiť a upraviť, na požiadanie získať mapu zoznamu výsledkov a denne dostávať upozornenia na nové vhodné voľné pracovné miesta prostredníctvom funkcie „Job Alarm“ atď. Podporované operačné systémy sú Android, iOS a EMUI 11.
Online burzy práce niekedy fungujú v celej Európe. Sezónne práce nájdete na stránke rakúskeho úradu práce - AMS:
Žiadosť o zamestnanie by mala byť napísaná v nemeckom jazyku, pokiaľ sa v inzeráte nevyžaduje podanie žiadosti v inom jazyku. Veľmi často bude potrebné vyplniť online formuláre. Bežnou praxou je aj zasielanie žiadostí firmám, ktoré neinzerovali voľné pracovné miesto.
Kompletná žiadosť o prácu zahŕňa:
Nezabudnite si zistiť meno kontaktnej osoby v spoločnosti (napr. vedúceho oddelenia ľudských zdrojov) a oslovte ich správnym titulom (napr. Vážený pán doktor Müller). V motivačnom liste / sprievodnom liste sa odvolajte na inzerát o pracovnom mieste alebo na telefonický rozhovor. Upozornite na svoje najsilnejšie stránky (napr. odborné skúsenosti, odbornú a osobnú kvalifikáciu, sociálne zručnosti, motiváciu, angažovanosť) a vysvetlite, prečo ste ideálnym kandidátom na túto pozíciu. Požiadajte o osobný pohovor.
Videozáznam žiadosti o zamestnanie je vašou reklamou. Vďaka dobrému videu môžete zvýšiť svoje šance na pozvanie na pohovor.
Váš životopis by mal byť stručný, výstižný a prehľadný a mal by uvádzať kľúčové fakty. Nemal by podľa možnosti pozostávať z viac ako dvoch, alebo ešte lepšie z jedného listu (listov) formátu A4. Predchádzajúce obdobia zamestnania by mali začínať vaším prvým zamestnaním a končiť vaším posledným zamestnaním alebo naopak. To platí aj pre časť týkajúcu sa vášho vzdelania a odbornej prípravy. Životopis Europass je vyžadovaný mnohými spoločnosťami a môže byť v tejto súvislosti veľkou podporou.
Informácie o voľných bytoch, domoch a iných nehnuteľnostiach môžete získať z novín (napr. Kurier), od realitných kancelárií (napr. Herold) a z rôznych internetových stránok. Informácie o voľných ubytovacích zariadeniach ponúkajú aj mestské úrady a miestne rady.
Ubytovanie prostredníctvom bytových družstiev nájdete na webových stránkach bytových družstiev. Uvedené ubytovanie stavajú neziskové bytové družstvá a poskytujú ho svojim členom na bývanie.
Výška nájomného závisí od mnohých faktorov, ako je veľkosť, vybavenie, dopravné spojenie, infraštruktúra, susedstvo atď. Nehnuteľnosti vo vnútri mesta a na predmestí s dobrým dopravným spojením a infraštruktúrou sú drahé. Menšie nehnuteľnosti sú často drahšie na meter štvorcový ako väčšie. Do úvahy treba vziať aj prevádzkové náklady (približne 25 % čistého nájomného) a poplatky za vykurovanie, plyn a elektrinu.
V Rakúsku je nájomná zmluva ústna alebo písomná dohoda medzi prenajímateľom (vlastníkom nehnuteľnosti alebo podnájomcom) a nájomcom alebo podnájomcom. Nájomca môže dať časť nehnuteľnosti do podnájmu.
Ak je nájomná zmluva uzatvorená písomne, máte písomný dôkaz v prípade sporu.
Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie národných prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z tradične protekcionistického východiska krajiny EÚ neustále rušia obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsku obchodnú oblasť bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a celosvetovo etabloval EÚ ako svetového obchodného hráča popri Spojených štátoch a Japonsku.
Ďalšou nevyhnutnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je to jedna zo štyroch základných slobôd, ktoré zaručujú právne predpisy EÚ, a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.
Liberalizácia kapitálových trhov predstavuje rozhodujúci bod v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu našej Európskej hospodárskej a menovej únie (EHMÚ) a spoločnej meny euro.
Simona Ďurišová a opatrovateľky združené v IG-24 nazývajú svoju živnosť fiktívnou. Jej podmienky majú totiž ďaleko od toho, ako si svoju prácu organizujú iní živnostníci. „Žijú s klientom v jednej domácnosti. Nemôžu si určiť pracovný čas ani miesto výkonu práce. Regulovaný pracovný čas pre živnostníkov neexistuje. Opatrovateľka je fixovaná na potreby opatrovanej osoby. Systém je nastavený tak, že umožňuje vykorisťovanie opatrovateliek. S požiadavkami sa na ne obracia nielen klient, ale často aj jeho rodinní príslušníci, a stáva sa, že idú nad rámec toho, čo sa smie robiť v dvadsaťštyrihodinovom opatrovaní,“ vysvetľuje Simona.
Druhý obrovský problém je podľa Simony závislosť opatrovateliek od agentúr. Niektoré opatrovateľky si klientov už hľadajú samy. No väčšina sa stále spolieha na agentúry. „Hoci sú živnostníčky, agentúry im vyjednávajú podmienky, plat aj zmluvy o diele. Pozorujeme damping v oblasti platov. Tie nestúpajú, ale klesajú. Z hľadiska inflácie a nárastu životnej úrovne je to nehoráznosť. No na trhu práce je veľká konkurencia. Ak to jedna nechce robiť, nájde sa ďalšia,“ vysvetľuje Simona.
Výkon práce opatrovateľky je v mnohom v rozpore s rakúskym pracovným právom. Je to možné práve preto, že ide o prácu na živnosť, na ktorú sa predpisy o regulovanom pracovnom čase či ochrane na pracovisku pred fyzickou a psychickou záťažou nevzťahujú.
„Opatrovateľky nemajú nárok ani na podporu v nezamestnanosti, platenú péenku, trinásty plat,“ vysvetľuje Simona. „Neexistujú pre ne kolektívne pracovné zmluvy, ktoré by ich pozíciu posilnili.“
Zavedenie prísnych protipandemických opatrení, predovšetkým v oblasti obmedzenia mobilít, malo na 24-hodinovú starostlivosť zásadný vplyv. Niektoré opatrovateľky ostali „uväznené“ v Rakúsku. Návrat domov na Slovensko by znamenal nemožnosť návratu do práce, výpadok príjmu a zároveň umiestnenie do povinnej 14-dňovej karantény, najskôr doma a neskôr po sprísnení opatrení v štátnom zariadení. Niektoré rakúske rodiny v obave pred výpadkom v opatere zaviedli motivačné opatrenia ako preplatenie povinných odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne a de facto zvýšenie príjmu, pokiaľ opatrovateľka v práci ostane aj po skončení riadneho turnusu (keď sa jej „striedačka“ na pracovisko vrátiť nemôže). V praxi to znamená aj to, že opatrovateľka v časoch koronakrízy nebude prítomná vo svojej rodine na Slovensku a nevedno dokedy sa nebude môcť vrátiť, nebude mať dostatočný čas na psychohygienu, na ktorú je zvyknutá, a podobne.
Simona Ďurišová iniciovala vznik spoločnej organizácie pre slovenské a rumunské opatrovateľky pod názvom IG-24. Snažia sa dosiahnuť férové podmienky pre opatrovateľky zo zahraničia. Pred pár dňami získali v Rakúsku prestížne ocenenie SozialMarie za sociálne inovácie.
Združenie IG-24 sa snaží opatrovateľkám radiť a pomáhať v krízových situáciách, no robí hlavne politický lobing a spolupracuje na návrhoch rakúskych zdravotníckych a sociálnych reforiem, aby bol systém spravodlivejší voči opatrovateľkám zo zahraničia. „Chceme odstránenie fiktívnej živnosti a pre opatrovateľky kolektívne pracovné zmluvy a pracovnoprávnu ochranu. Aj keď tu na to nie je politická vôľa,“ konštatuje Simona. „Snažíme sa o vytváranie poradenských centier, na ktoré by sa mohli opatrovateľky obrátiť, ak sú konfrontované napríklad s násilím alebo so sexuálnym obťažovaním na pracovisku. Tri takéto centrá už vznikli. V Linzi, Grazi a vo Viedni môžu opatrovateľky získať pomoc vo svojom materinskom jazyku.“
Práca ako opatrovateľka v Rakúsku na rakúsku živnosť je atraktívna možnosť, ktorá umožňuje legálnu prácu, pravidelný príjem a využitie výhod podnikania v zahraničí.
Pred nástupom do prvej rodiny je potrebné vybaviť niekoľko krokov na slovenských aj rakúskych úradoch. Prvou vecou, ktorú budete potrebovať, je rakúska živnosť. Ďalším krokom je podanie daňového priznania do 31. marca. Ak ste poistená v Rakúsku (ako živnostníčka), ale chcete mať zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, môžete si s E106 vybaviť plnú zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, hoci platíte odvody len v Rakúsku.
Každá opatrovateľka, ktorá pracuje na živnosť, je vl… Slovenky hovoria o vykorisťovaní, zneužívaní agentúrami a zárobku sotva na prežitie.
tags: #dochodok #opatrovateliek #rakusko #podmienky