Odporovateľnosť právneho úkonu: Podmienky a dôsledky pre tretie osoby

Úvod

Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov je právny nástroj, ktorý umožňuje veriteľovi domáhať sa určenia, že právny úkon dlžníka je voči nemu právne neúčinný. Tento inštitút slúži na ochranu veriteľov pred konaním dlžníka, ktorý sa zbavuje majetku s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávok veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky.

Funkcie a druhy odporovateľných právnych úkonov

Odporovateľnosť právnych úkonov plní viacero dôležitých funkcií v právnom systéme. Ide predovšetkým o nástroj ochrany veriteľov dlžníka, ktorý umožňuje dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok aj v situáciách, keď sa dlžník zbavuje svojho majetku. Z funkčného hľadiska možno odporovateľné právne úkony rozdeliť na dve kategórie:

• Právne úkony bez primeraného protiplnenia
• Zvýhodňujúce právne úkony

Slovenský zákonodarca medzi základné skutkové podstaty odporovateľnosti právnym úkonom zaraďuje aj ukracujúce právne úkony a právne úkony urobené po zrušení konkurzu.

Pri odporovateľných právnych úkonoch je potrebné skúmať najmä faktické protiplnenie uskutočneného právneho úkonu, aby sa dalo vylúčiť, resp. potvrdiť ukrátenie veriteľa. Nie každý právny úkon dlžníka spôsobuje ukrátenie veriteľa.

Podmienky odporovateľnosti právnych úkonov

Na to, aby mohol veriteľ úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka, musia byť splnené určité podmienky stanovené zákonom. Tieto podmienky možno rozdeliť na všeobecné a osobitné.

Prečítajte si tiež: Interpretácie odporovateľnosti pohľadávky

Všeobecné podmienky

• Existencia veriteľovej pohľadávky: Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku (teda že je jeho veriteľom) a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie.
• Vymáhateľnosť pohľadávky: Pohľadávka veriteľa musí byť vymáhateľná. Vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom. Požiadavka, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, nevymedzuje podmienku odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ale aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby. K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný, postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o jeho podanej odporovacej žalobe.
• Ukracujúci právny úkon: Právny úkon dlžníka musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.
• Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa: Dlžník musí konať s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Preukázanie úmyslu ukrátiť veriteľa je však obtiažne, a ak to žalobca nedokáže, nie je splnená základná podmienka priznania odporovateľnosti právneho úkonu. Opakom sú blízke osoby, kedy sa tento úmysel prezumuje a je práve na týchto, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa poznať nemohli aj pri náležitej starostlivosti.
• Vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka: Tretia osoba, v prospech ktorej dlžník právny úkon urobil, musí vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Jednou z podmienok odporovateľnosti právneho úkonu je vedomosť tretej osoby, na ktorú dlžník (najčastejšie) dispozičným právnym úkonom previedol majetok, o úmysle dlžníka ukrátiť takýmto úkonom svojho veriteľa. Keďže ide o subjektívnu kategóriu, je s ňou spojená zvýšená miera obťažnosti pri preukazovaní jej danosti.

Osobitné podmienky

Okrem všeobecných podmienok, zákon stanovuje aj osobitné podmienky odporovateľnosti pre určité typy právnych úkonov. Tieto osobitné podmienky sa týkajú najmä právnych úkonov bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúcich právnych úkonov a právnych úkonov urobených medzi blízkymi osobami.

Odporovacia žaloba

Ak sú splnené podmienky odporovateľnosti, môže veriteľ podať na súde odporovaciu žalobu. Odporovacia žaloba je prostriedkom, ktorým sa veriteľ na súde bude domáhať, že právne úkony, ktoré dlžník učinil, budú práve voči nemu právne neúčinné.

Náležitosti odporovacej žaloby

Odporovacia žaloba musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj určité špecifické náležitosti, ako napríklad:

• Určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu (napr. presnej špecifikácie nehnuteľností).

Účastníci konania

Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech. Odporcom v takomto konaní bude teda subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech (napríklad obdarovaný). Samotný dlžník nie je účastníkom konania, mohol by vystupovať v konaní ako tzv. svedok.

Lehoty

Veriteľ musí podať odporovaciu žalobu v lehote troch rokov po urobení právneho úkonu dlžníkom (resp. po jeho účinnosti). Po uplynutí tejto lehoty právo odporovať zaniká. Na túto situáciu musí súd prihliadať ex offo, keďže ide o prekluzívnu lehotu.

Prečítajte si tiež: Právne úkony: Odporovateľnosť, vadnosť, neplatnosť

Dôsledky úspešnej odporovacej žaloby

Ak súd vyhovie odporovacej žalobe, určí, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi právne neúčinný. To znamená, že v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, akoby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali.

Rozhodnutím, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, t. j. určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Návrh na vykonanie exekúcie v takomto prípade smeruje nie proti dlžníkovi - osobe, ktorá je podľa exekučného titulu zaviazaná, ale proti tomu, s kým, alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil.

Prečítajte si tiež: Všetko o odporovateľnosti právneho úkonu

tags: #odporovatelnost #pravneho #ukonu #tretia #osoba #podmienky