Podmienky Odporovateľnosti Právnych Úkonov v Konkurze

Úvod

Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov je právny nástroj, ktorý umožňuje veriteľom chrániť svoje záujmy v prípade, že dlžník pred vyhlásením konkurzu previedol majetok na tretie osoby s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávok. Tento článok sa zaoberá podmienkami, za ktorých je možné odporovať právnym úkonom dlžníka v konkurze podľa slovenského práva, a to najmä s odkazom na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZKR") a Občiansky zákonník.

Princíp Odporovateľnosti Právnych Úkonov

Právnou konštrukciou, ktorá slúži na presadzovanie reštitučných práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov, je v právnom poriadku zakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Možnosť odporovať právnym úkonom dlžníka vykonaným pred začatím konkurzného konania zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu majetku dlžníka, ktorý sa následne rozdelí medzi veriteľov. Táto ochrana predstavuje ochranu ex post, čo znamená, že je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný.

Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky.

Základné Kategórie Odporovateľných Právnych Úkonov

Z funkčného hľadiska možno odporovateľné právne úkony rozdeliť na dve kategórie - právne úkony bez primeraného protiplnenia a zvýhodňujúce právne úkony. Slovenský zákonodarca medzi základné skutkové podstaty odporovateľnosti právnym úkonom zaraďuje aj ukracujúce právne úkony a právne úkony urobené po zrušení konkurzu. V tomto vymedzení nadväzuje na článok s názvom Podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze (1.

Všeobecné Predpoklady Odporovateľnosti

Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú:

Prečítajte si tiež: Podmienky odporovateľnosti

a) právny úkon dlžníka,b) účinnosť právneho úkonu dlžníka,c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú:

a) vyhlásenie konkurzu,b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

Odporovať možno len právnemu úkonu dlžníka. Dlžník vždy musí byť jednou stranou právneho úkonu alebo len jedinou stranou, ak ide o jednostranný právny úkon. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil.

Právne Úkony Bez Primeraného Protiplnenia

Ide o právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia. Skutočný účel definície právnych úkonov bez primeraného protiplnenia umožňuje súdu, podľa nášho názoru, „prepichnúť závoj“ spoločnosti a posúdiť skutočný obchodný charakter uskutočnených transakcií, v ktorých súčasťou sú aj spriaznené osoby dlžníka. Pri odporovateľných právnych úkonoch je potrebné skúmať najmä faktické protiplnenie uskutočneného právneho úkonu, aby sa dalo vylúčiť, resp. potvrdiť ukrátenie veriteľa.

Prečítajte si tiež: Interpretácie odporovateľnosti pohľadávky

Ukrátenie Uspokojenia Pohľadávky Veriteľa

Dovolací súd uzatvára, že z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok.

Úmysel Ukrátiť Veriteľa

Napriek tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie.

Odporovacia Žaloba

Tzv. odporovacia žaloba je prostriedkom, ktorým sa veriteľ na súde bude domáhať, že právne úkony ktoré dlžník učinil budú práve voči nemu právne neúčinné. Podaním takejto žaloby sa stáva predmetný ( odporovaný - pozn. aut.) právny akt tým, ktorý z hľadiska veriteľa ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky a ktorý urobil dlžník práve s úmyslom in fraudem creditoris. V prípade, že by veriteľ nepodal spomenutú odporovaciu žalobu na súd v lehote troch rokov po urobení právneho úkonu dlžníkom ( resp. po jeho účinnosti), jeho právo odporovať zaniká. Na túto situáciu musí súd prihliadať ex offo, keďže ide o prekluzívnu lehotu. Doterajšia súdna prax sa okrem iného venovala napríklad aj otázke dokázania úmyslu dlžníkovi poškodiť práve toho veriteľa, ktorý podáva odporovaciu žalobu. Reakcia a názor súdov bol, že podmienky § 42a odsek 2 OZ neviažu odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka na ukrátenie uspokojenie konkrétnej pohľadávky, a práve preto je irelevantné, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov alebo len niektorých z nich.

Vymáhateľnosť Pohľadávky

Podstatným slovom slovo „vymáhateľná“. Nosným sa v tomto prípade stal rozsudok Najvyššieho súdu SR z z 23. decembra 1999, sp.zn. 3 Cdo 102/99, v ktorom slovo vymáhateľnosť definoval a to tak, že „ ho nemožno chápať v zmysle, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu je spojené iba s pohľadávkou, ktorej bol priznaný exekučný titul. Ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.“

Konkurzné Konanie a Princíp Pari Passu

Samotným účelom konkurzného konania by malo byť zachovanie princípu pari passu pri uspokojovaní veriteľov. Konkurzné právo berie veriteľom právo individuálneho vymáhania pohľadávok a nahradzuje ho právom podieľať sa na tvorbe rozhodnutí o tom, ako má byť s dlžníkovým majetkom naložené, a zároveň toto právo vykonávajú veritelia kolektívne. Ako vo svojom rozhodnutí uvádza Najvyšší súd SR, z dôvodu uhradenia pohľadávky jedného alebo niektorých z veriteľov v plnej výške fakticky dlžník znevýhodňuje ostatných veriteľov, ktorým nie sú pohľadávky uspokojené vôbec. Preto je potrebné z pohľadu konkurzného konania preskúmavať aj právne úkony uskutočňované pred začatím samotného konkurzného konania. Táto povinnosť je osobitne podčiarknutá aj v ustanovení § 21 ods. 1 ZKR, kedy predbežný správca je povinný, okrem iného, vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

Prečítajte si tiež: Právne úkony: Odporovateľnosť, vadnosť, neplatnosť

Odporovateľnosť a Spriaznené Osoby

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pripúšťa odporovateľnosť aj pri právnom úkone dlžníka so spriaznenou osobou. V prípade úkonu urobeného v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom podľa § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. sa predpokladá, že suma jeho splatných pohľadávok bola vyššia než účtovná hodnota jeho majetku.

Dôkazné Bremeno

V konkurznom konaní, ak správca (navrhovateľ) začína konanie, zaťažuje ho dôkazné bremeno o tom, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a druhá zmluvná strana o tomto úmysle vedela. Následne povinná osoba ako nadobúdateľ majetkového prospechu môže preukázať opak, teda neexistenciu úmyslu alebo jeho nevedomosť, resp. absenciu obidvoch predpokladov.

tags: #odporovatelnost #právnych #úkonov #v #konkurze #podmienky