
Otázka, ako zistiť odpracované roky a aké výhody z toho plynú, je kľúčová pre každého pracujúceho človeka. Táto téma má zásadný vplyv na budúcnosť a finančnú stabilitu jednotlivcov. Čo sa presne započítava do odpracovaných rokov a aké faktory sú rozhodujúce pre výpočet dôchodku? V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty odpracovaných rokov a ich vplyv na dôchodok, a to aj v kontexte práce vo Švajčiarsku.
Sociálna poisťovňa zaviedla nový nástroj, ktorý umožňuje poistencom získať rýchly a pohodlný prehľad o svojom sociálnom poistení. Tento moderný nástroj je dostupný cez elektronický účet poistenca (EUP). Aktivovať účet sa dá online prostredníctvom eID karty alebo BankID, prípadne osobne na pobočke SP. Ak niekto preferuje osobný kontakt, môže sa vydať priamo na pobočku Sociálnej poisťovne s občianskym preukazom. Môže tiež využiť telefónny kontakt na infolinku Sociálnej poisťovne: 0800 123 123.
Hoci má Sociálna poisťovňa archív odpracovaných rokov každého občana, niekedy sa môže stať, že údaje o niektorých rokoch chýbajú. Preto je dôležité, aby si každý poistenec pravidelne kontroloval svoj elektronický účet a v prípade nezrovnalostí kontaktoval Sociálnu poisťovňu.
S pripravou na dôchodok je spojených mnoho otázok a úloh. Nový nástroj nazvaný „Príprava na dôchodok“, dostupný cez elektronický účet poistenca (EUP), je užitočným pomocníkom pre tých, ktorí sa chcú pred odchodom do dôchodku aktívne pripraviť. Prístup k týmto informáciám, čiže archívu odpracovaných rokov, umožňuje poistencom lepšie sa pripraviť na dôchodok bez nutnosti kontaktovať pracovisko Sociálnej poisťovne. Možnosť získania potrebných dokladov v predstihu môže výrazne skrátiť čas vybavovania dôchodku. Elektronický účet poistenca je jednoduchým spôsobom, kde získať zápočet rokov. Ponúka dôležité informácie z archívu odpracovaných rokov. Pri výpočte dôchodku treba zohľadniť každý odpracovaný rok, vrátane toho posledného.
Pri výpočte dôchodku treba zohľadniť každý odpracovaný rok, vrátane toho posledného. Pri vymeriavaní dôchodku sa zhodnocujú aj vymeriavacie základy, z ktorých poistenec odvádzal poistné. Pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu sa zhodnocuje celé obdobie odvádzania poistného. Ďalším dôležitým aspektom je vzťah medzi vymeriavacím základom a všeobecným vymeriavacím základom.
Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť dôchodok po jeho priznaní
Podľa Sociálnej poisťovne sa do odpracovaných rokov pre predčasný starobný dôchodok po 40 rokoch započítavajú všetky roky dôchodkového poistenia. Patria sem aj:
Predčasný starobný dôchodok môže byť pre niektorých ľudí vítanou podporou, ak sa ocitnú tesne pred dôchodkom a stratia prácu. Ak má jednotlivec najmenej 40 odpracovaných rokov, neuplatňuje sa na neho veková podmienka. To znamená, že ak splní aj ostatné zákonné požiadavky, má nárok na predčasný starobný dôchodok, aj keď mu do dôchodku chýba ešte viac ako dva roky. Od 1. januára 2023 platia nové pravidlá pre predčasný starobný dôchodok. Za rovnakých podmienok získava žiadateľ nárok, ak si sporil aj v druhom pilieri. V tomto prípade je suma predčasného dôchodku súčtom dvoch dávok.
Od 1. januára 2004 sa doba poberania invalidného dôchodku, ktorý udelila a vypláca Sociálna poisťovňa, počíta tiež ako obdobie dôchodkového poistenia a to až do okamihu, keď dôchodca dosiahne dôchodkový vek. V prípade, že poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky na získanie starobného dôchodku, vypláca sa mu tá dávka, ktorá je vyššia. Ak sú obidve dávky vo vyplatenom množstve rovnaké, má dôchodca možnosť si vybrať, ktorú dávku preferuje. Ak osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok, dosiahne nárok na starobný dôchodok a požiada oň, Sociálna poisťovňa vypočíta výšku oboch dôchodkov a porovná ich. Osoba potom dostane ten dôchodok, ktorý je pre ňu výhodnejší.
Od 1. januára 2013 sa na zamestnancov pracujúcich na dohodu o prácach mimo pracovného pomeru, ako sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študentov, vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa minimálnej mzdy. To znamená, že zamestnávateľ musí dodržiavať minimálnu mzdu pri odmeňovaní týchto zamestnancov od začiatku roku 2013. Taktiež od tohto dátumu sú tieto zamestnania povinne dôchodkovo poistené. Čím dlhšie a čím viac zamestnanec zarába, aj prostredníctvom dohôd, tým vyššiu penziu môže očakávať, pretože doba práce a výška príjmu sa započítavajú do odpracovaných rokov do dôchodku. Povinnosť platiť do Sociálnej poisťovne môže vzniknúť aj pri práci na Zmluvu o dielo - odvody. Novým druhom dohody, ktorý sa zaviedol od 1. januára 2023, je dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Zamestnanec pracujúci na tejto dohode je povinne dôchodkovo poistený. Ak sa zamestnancovi priznáva invalidný dôchodok, obdobie výkonu sezónnej práce sa automaticky započítava do odpracovaných rokov do dôchodku. Ak sa priznáva dôchodok zo starobného poistenia, započítanie obdobia dôchodkového poistenia závisí od jeho mesačného príjmu po znížení o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. Ak je mesačný príjem vyšší ako táto položka, obdobie sa započíta do dôchodkových rokov. Naopak, ak je mesačný príjem rovnaký alebo nižší ako odvodová odpočítateľná položka, obdobie sa nezapočíta do odpracovaných rokov do dôchodku.
Obdobie, počas ktorého bol fyzickej osobe poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie, sa započítava do odpracovaných rokov do dôchodku, za predpokladu, že táto osoba splnila určité podmienky. Potvrdenie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytovaní peňažného príspevku na opatrovanie je potrebné na preukázanie tohto obdobia. Alternatívne prostredníctvom výkazov o odpracovaných hodinách, ktoré musia byť doplnené o čestné prehlásenie. Výkazy a čestné vyhlásenie sa nachádzajú na webovej stránke Sociálnej poisťovne v sekcii Formuláre.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku pri práci v zahraničí
Počas PN človek neplatí sociálne poistenie, preto sa toto obdobie zvyčajne nepočíta do dôchodku. V takmer všetkých prípadoch sa však daný rok započíta do dôchodku, s výnimkou prípadu, keď by bol človek práceneschopný celý rok. Obdobie dôchodkového poistenia zahŕňa povinné a dobrovoľné dôchodkové poistenie, za ktoré bolo zaplatené poistné. Ak je zamestnanec dočasne PN viac ako 52 týždňov, povinné dôchodkové poistenie sa preruší. To znamená, že toto obdobie sa už nebude započítavať ako čas odpracovaný do dôchodku.
Doba, kedy bol človek evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, sa nepočíta do odpracovaných rokov pre účely dôchodku. Preto nebudú tieto obdobia započítané do výpočtu dôchodku.
Dôchodkový vek predstavuje dôležitý faktor pri určovaní času odchodu do dôchodku. Pre jednotlivé ročníky občanov je táto hranica odchodu rôzna a v posledných rokoch sa zvyšovala. Aktuálne platí konkrétna hranica veku pre odchod do dôchodku pre osoby narodené pred rokom 1967. Pre osoby narodené po roku 1967 sa plánuje zmena v určovaní dôchodkového veku. Ministerstvo práce bude mať možnosť stanoviť všeobecný dôchodkový vek pre daný ročník na základe štatistických údajov o strednej dĺžke života obyvateľov.
Človek má možnosť doplatiť si roky do dôchodku, a to aj vtedy, keď už podáva žiadosť o dôchodkovú dávku. Dostupné obdobie pre doplatenie poistenia sa viaže na legislatívne určené intervaly. Konkrétne, sa dá doplatiť poistné za obdobie od 1. januára 2004 (alebo obdobie prerušenia dôchodkového poistenia od 1. januára 2004). Je potrebné priložiť potvrdenie o štúdiu alebo diplom o ukončení štúdia, prípadne iné dokumenty podporujúce žiadosť. Výška poistného, ktorú chce jednotlivec doplatiť, závisí od vymeriavacieho základu, ktorú si určí sám. Doplatené poistné nemá stanovenú konkrétnu splatnosť. Sociálna poisťovňa ho nemôže požadovať ani vymáhať.
V zahraničí pracuje dlhodobo veľa ľudí. Mnohí sa po čase vrátia späť. Ak ste robili v zahraničí a zvažujete, či si tam zažiadať o dôchodok, v prvom rade je dôležité mať číslo sociálneho poistenia. Sociálnej poisťovni nemusíte predkladať hneď po návrate domov žiadne potvrdenia o práci v zahraničí. Číslo sociálneho poistenia bude dôležité až vtedy, keď si začnete penziu vybavovať. Ak teda žiadate o dôchodok a istý čas ste pracovali a platili poistenie aj v inej krajine, vyplácajú ho krajiny EÚ/EHP, Švajčiarsko a iný zmluvný štát, s ktorým je podpísaná dohoda. V Sociálnej poisťovni podáte len jednu žiadosť o dôchodok, ktorá sa považuje aj za žiadosť o dôchodok z dôchodkového poistenia druhého štátu. Poisťovňa pošle túto žiadosť o dôchodok na príslušnom tlačive do druhého štátu. K žiadosti je potom dôležité priložiť, okrem dokladov uvedených na webe poisťovne, aj číslo sociálneho poistenia, ktoré vám pridelili v danom štáte.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre vojakov: Nové pravidlá
Ak nezískate potrebný počet rokov podľa našej legislatívy, ale získate dobu poistenia aj v inom členskom/zmluvnom štáte, započítajú sa vám tieto roky pre nárok na „slovenský dôchodok“. Stovky Slovákov sa zrejme vrátia pre brexit z Veľkej Británie domov. Zároveň štartuje letná sezóna a množstvo ľudí sa chystá do cudziny na brigády. Sociálna poisťovňa upozorňuje na dôležitú zásadu: nárok na dávky si ľudia, ktorí sa vrátili späť na Slovensko, majú uplatňovať v prvom rade v štáte posledného zamestnania (poistenia). Zo slovenskej „sociálky“ môže takýmto navrátilcom zo zahraničia výnimočne vzniknúť nárok na dve dávky - dávku v nezamestnanosti a nemocenskú. Zároveň musí preukázať, že aj počas práce v zahraničí mal zachované takzvané centrum záujmov na Slovensku.
Ako sa práca v zahraničí premietne vo výške dôchodku? Ak Marta väčšinu aktívneho života pracovala na Slovensku, len posledné tri roky pred dôchodkom sa zamestnala v Nemecku, po dosiahnutí penzijného veku sa natrvalo vrátila na Slovensko a požiadala o starobný dôchodok. Podľa nemeckej legislatívy Marte za prácu v Nemecku, keďže tam robila viac ako rok, vznikne nárok na tamojší dôchodok až vtedy, keď dosiahne nemecký dôchodkový vek - ten je oproti slovenskému vyšší. Práca v Nemecku by sa jej premietla do slovenského dôchodku len vtedy, keby tam odpracovala menej ako rok. Po návrate zo zahraničia nemá inak slovenský občan voči Sociálnej poisťovni spravidla nijaké povinnosti. Nemusí jej oznámiť svoj návrat, nemusí sa prihlásiť do registra ani platiť poistenie. Platí to aj v prípade, ak sa ako nezamestnaný zaeviduje na úrade práce a nepožiada o dávku v nezamestnanosti. V prípade živnostníka alebo inej samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktorá sa vráti zo zahraničia a uplatňovala sa na ňu zahraničná legislatíva, je potrebné, aby svoju situáciu oznámili pobočke podľa trvalého pobytu, ktorá vyhodnotí prípadný vznik poistenia. Žiadne oznamovacie povinnosti nevznikajú ani po ukončení vyslania zamestnanca alebo SZČO.
Deň 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) síce zostáva štátnym sviatkom, avšak spolu so štátnymi sviatkami 1. septembrom a 28. augustom nie je dňom pracovného pokoja. To znamená, že zamestnanci, ktorí budú pracovať 17. novembra, nedostanú príplatok za prácu vo sviatok. V roku 2026 budú bežnými pracovnými dňami aj sviatky 8. máj a 15. september.
Dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok vôbec. Takto to skutočne bolo, avšak len do konca roku 2003. Výška dôchodku sa určila z piatich "najsilnejších" rokov občana, vybraných z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. Už od roku 2004 však platí, že na výšku dôchodku má okrem iného vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, "POMB" (priemerný osobný mzdový bod) sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. Avšak do toho sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Ak bola žena pred rokom 2004 na MD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,6 (v prepočte za celý kalendárny rok), a ak bola na RD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len (!) 0,3. Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu sa to nepremietne.
Často sa stretávame s otázkami typu: "Poistencovi chýba do dôchodku ešte 4-5 rokov, mal by si vo svojej s. r. o. vyplácať čo najvyššie odmeny…" Odpoveď znie: Áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa, tým viac zaplatí na odvodoch. A čím vyššie odvody si zaplatí, tým vyššie odvody si zaplatí… Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku. Až na výnimky - takou je doplatenie poistného na dôchodkové poistenie za roky 2004, 2005, 2006.
Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte. Zásluhovosť - premieta sa do samotného vzorca pre výpočet dôchodku, SD = POMB x ODP x ADH … čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok. Ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Naopak, ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.
Podľa § 28a zákona č. 245/2008 Z. z. školský zákon v znení účinnom do 31. decembra 2024 platilo, že dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, je povinné navštevovať predprimárne vzdelávanie. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení účinnom od 30. mája 2023 - do 31. decembra 2024 platilo, že oprávnená osoba mala nárok na rodičovský príspevok aj na dieťa do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie - v nadväznosti na § 28a zákona č. 245/2008 Z. z. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe starajúcej sa o dieťa podľa § 3 ods. 2 písm. d) vznikol, ak sa preukázala rozhodnutím materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy o neprijatí dieťaťa do štátnej materskej školy podľa trvalého pobytu dieťaťa ("spádová štátna MŠ") nie starším ako 12 mesiacov. V praxi to podľa usmernenia UPSVaR, ktoré bolo vypracované v súčinnosti s MPSVaR, fungovalo tak, že nárok "predĺžený" rodičovský príspevok mal rodič najskôr od 1. septembra.
Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) sa žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie (do spádovej štátnej MŠ) podáva v čase od 1. mája do 31. mája. Podľa § 59a školského zákona, povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole alebo v inej ako spádovej materskej škole. Podľa § 59b ods. 3 školského zákona, ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy alebo ak iná materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, obec do 10. júna písomne oznámi zákonnému zástupcovi dieťaťa inú materskú školu, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá má kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, a ktorú obec určila na účel zabezpečenia práva na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie. Podľa § 59b ods. 4, žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v inej materskej škole podáva zákonný zástupca dieťaťa do 20. júna. Podľa § 161t ods. 2 školského zákona, ak riaditeľ materskej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, rozhodne na školský rok 2024/2025 alebo 2025/2026 o neprijatí najmenej desiatich detí vo veku od troch rokov do piatich rokov a proti najmenej desiatim rozhodnutiam o neprijatí bolo podané odvolanie, v lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa predprimárne vzdelávanie na účel zabezpečenia práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 môže poskytovať od 1. septembra 2024 do 31. augusta 2026 aj v priestoroch iných ako priestoroch materskej školy. Podľa zmeneného § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení účinnom od 1. januára 2025, oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok aj na dieťa do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie. Podľa zmeneného § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení účinnom od 1. januára 2025 platí, že nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe starajúcej sa o dieťa podľa § 3 ods. 2 písm. d) nevznikne, ak si oprávnená osoba nepodala žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v obcou oznámenej materskej škole s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, a to v lehote do 20. júna. Kedy má od 1. septembra 2025 rodič nárok na "predĺžený" rodičovský príspevok? Ak rodič podal v termíne od 1. mája do 31. mája žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej štátnej MŠ, obec jeho odvolaniu nevyhovela, dieťa definitívne do spádovej štátnej MŠ neprijala, neposkytla dieťaťu predprimárne vzdelávanie ani v náhradných priestoroch, oznámila mu inú MŠ, rodič do 20. júna podal žiadosť o prijatie dieťaťa do tejto inej MŠ a ani táto MŠ dieťa neprijala. Rozdiel oproti stavu z roku 2024 je v tom, že rodič musí akceptovať umiestnenie dieťaťa nielen do spádovej MŠ, ale aj do inej - náhradnej - MŠ. Ak to odmietne, nárok na predĺžený rodičovský príspevok nemá. Podľa prechodného ustanovenia § 12g ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, ak oprávnená osoba poberala na dieťa podľa § 3 ods. 2 písm. d) "predĺžený" rodičovský príspevok podľa zákona účinného do 31.12.2024, oprávnená osoba má nárok na "predĺžený" rodičovský príspevok najdlhšie do 31. augusta 2025. Podľa § 12g ods. 2, nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak sa dieťaťu poskytuje predprimárne vzdelávanie na účel zabezpečenia práva na predprimárne vzdelávanie v náhradných priestoroch podľa § 161t ods. 2 školského zákona.
Druhý pilier funguje úplne inak ako prvý pilier. Preto nie je celkom správne porovnávať, ktorý pilier je lepší - prvý či druhý. Prvý pilier funguje na princípe priebežného financovania dôchodkov z odvodov a z dotácie od štátu. Tí, čo pracujú, respektíve podnikajú ako SZČO, platia odvody. Určitú sumu platí do prvého piliera štát za svojich poistencov (sú to osoby na MD, RD, opatrovatelia, osobní asistenti ZŤP osôb a niektoré ďalšie menej významné skupiny poistencov). Takto získané prostriedky Sociálna poisťovňa v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení okamžite vypláca poberateľom dôchodkov. Suma vyplatených dôchodkov v prvom pilieri by v zásade mala zodpovedať príjmom prvého piliera. To však reálne neplatí, prvý pilier bol, je a zrejme aj naďalej bude deficitný. Na dôchodky sa vyplácajú vyššie sumy, než sú príjmy Sociálnej poisťovne. Deficity, ktoré sa takto tvoria, musí dofinancovať nenávratnými dotáciami prvého piliera štát. Otázne je, dokedy sa tak bude diať a v akej miere. Vzhľadom na nízku pôrodnosť a naopak vzhľadom na silné ročníky ľudí narodených medzi rokmi 1970 až 1990, demografický vývoj na Slovensku jednoznačne ukazuje, že relatívna výška dôchodkov občanov z prvého piliera v porovnaní s ich príjmami počas aktívneho života sa bude musieť postupne znižovať. V prvom pilieri do značnej miery platí (a zrejme aj v budúcnosti bude platiť) princíp solidarity. To znamená, že slabšie zarábajúci majú v pomere k svojim odvodom relatívne vyššie dôchodky. Naopak, nadpriemerne zarábajúcim sa pri výpočte dôchodku nezohľadní celá suma zaplatených odvodov.
Druhý pilier je postavený na princípe sporenia a na princípe zhodnocovania prostriedkov sporiteľov na ich vlastných osobných dôchodkových účtoch, a to prostredníctvom dôchodkových fondov dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Ak ste v druhom pilieri, časť vašich odvodov ide na váš osobný dôchodkový účet. Osobný dôchodkový účet je naozaj váš. Je to váš majetok, ktorý vám spravuje dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) a v budúcnosti sa vám z týchto prostriedkov bude vyplácať doživotný dôchodok. V druhom pilieri si môžete sporiť aj dobrovoľne.
Získanie dôchodku vo Švajčiarsku závisí od splnenia určitých podmienok, ktoré sa týkajú odpracovaných rokov a platenia príspevkov do švajčiarskeho systému sociálneho zabezpečenia. Švajčiarsky dôchodkový systém je založený na troch pilieroch:
#
tags: #odpracované #roky #vo #Švajčiarsku #na #získanie