Škola, inštitúcia, ktorá v nás vyvoláva rôzne pocity. Pre niekoho je to miesto, kde sa rozvíja a učí nové veci, pre iného zase synonymum nudy a povinností. V nasledujúcom diskusnom príspevku sa pozrieme na školu života z rôznych uhlov pohľadu, od radostí a starostí študentského života až po rolu rodičov vo vzdelávaní.

Úvod do problematiky

Vzdelanie pre všetkých, všade a teraz! Škola! Mnohí mladí ľudia nemajú radi toto slovo. A prečo je to vlastne tak? Prečo sa študenti a žiaci do školy netešia, ale hľadajú len všakovaké výhovorky aby sa jej vyhli? Na túto otázku by mali odpovedať najmä tí najpovolanejší a tými sú samozrejme študenti, ľudia, ktorí pravidelne derú nohavice v školských laviciach a ktorí ešte nezabudli, na rozdiel od svojich rodičov, akú horkú príchuť ma päťka práve zapísaná v klasifikačnom zázname.

Škola ako inštitúcia: Medzi nutnosťou a zbytočnosťou

V živote každého človeka zohráva škola a štúdium veľmi dôležitú úlohu. Je to práve škola kde sme sa naučili čítať a písať, kde sme sa stali cieľavedomí a ctižiadostiví, častokrát sme tam stretli aj prvú lásku. No je to aj inštitúcia, v ktorej trávime nemalú časť dňa, ktorú by sme častokrát vedeli využiť aj lepšie ako sedením za počmáranou rozsypujúcou sa lavicou, bifľujúc sa latinské názvy z biológie, či písaním vzorcov heterocyklických zlúčenín, ktoré môžeme z hlavy vypustiť rýchlo, akonáhle sa napíše písomka. Veď, kde sa to dá vôbec využiť? Ako to môže na súde použiť právnik a ako v banke ekonóm? Odpoveď znie: Nijako.

Pravdou je, že v našej „milovanej“ škole ako aj vo všetkých podobných zariadeniach sa učíme veľa nepotrebného a v živote väčšiny aj nepoužiteľného. Pravdou je, že sme neúmerne zaťažovaní a naše vzdelávanie je príliš všeobecné, čo nám bráni hlbšie sa venovať našim koníčkom, športu a oblastiam, ktorým sa chceme venovať i v budúcnosti a v ktorých chceme vyniknúť. A to je jadro problému. Musíme sa učiť predmety, ktoré nás nebavia a nezaujímajú a na tie, ktoré vieme, že budeme potrebovať i v ďalšom našom štúdiu a neskôr profesiách nám už nezostáva dostatok času.

Preto si veľmi cením, že v našom gymnáziu máme i voliteľne predmety. Je veľmi dobré, že si môžeme vybrať predmety, o ktoré máme záujem a chceme sa v nich ďalej zdokonaľovať a rozširovať si svoje znalosti. Na druhej strane množstvo povinných predmetov a najmä obsah učiva je stále neúnosný. Verím, že by veľmi pomohlo, ak by sa počet voliteľných predmetov alebo seminárov ako ich voláme my, zväčšil, no malo by to byť na úkor zredukovanie počtu vyučovacích hodín povinných predmetov a rozsiahlosti učiva a nie predĺžením školského vyučovania.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Metódy výučby: Od diktovania k interaktívnej diskusii

Ďalším veľkým problémom sa stáva výklad učiva. Hodina sa začína tým, že si každý z nás vytiahne zo svojej tašky zošit spolu s perom a štartuje sa tak dlhé, nudné a únavné písanie poznámok, ktoré nám profesor zväčša diktuje a tak scény z amerických seriálov zo školského prostredia, kde žiaci vášnivo diskutujú spolu s učiteľmi ostávajú zatiaľ iba snami. Učitelia často považujú im položené otázky za narúšanie vyučovacej hodiny, stratu času a reagujú podráždene. I keď nemôžem hádzať všetkých profesorov do jedného vreca a musím povedať, že na základnej škole to bolo ešte horšie.

Žijeme v dobe, kde má hádam každý školák prístup k internetu, a preto by bolo prospešné, keby boli poznámky od jednotlivých vyučujúcich zverejňované na školskej internetovej stránke, kde by si ich mohol každý veľmi rýchlo a ľahko stiahnuť a ďalej s nimi pracovať. Ušetrilo by sa tak nemálo času a síl, ktoré teraz musíme venovať ich písaniu a zostal by priestor aj na zvedavé otázky a zaujímavé odpovede, ktoré sú teraz odbíjané vetou: „Otázky sa nekladú, nestíhame!“ Takýto návrh bol položený niekoľkým vyučujúcim, no žiaľ, zatiaľ neúspešne. A tak všetko zatiaľ beží v starých koľajách, hoci si vieme predstaviť aj štúdium lepšie, zábavnejšie a praktickejšie.

Nová maturita a monitoring: Cesta k lepšiemu vzdelávaniu?

A tretia záležitosť, ktorá má trápi v našom školstve je nová maturita. Hlavný prínos novej maturity vidí pán minister Martin Fronc v možnosti, že postupne celkom nahradí prijímacie skúšky na vysoké školy a tiež, že prináša dôkladnú analýzu, na ktorej sa dá postaviť obsahová reforma. Nie je mi ale jasné, ako môže táto „celoplošná previerka vedomostí“ nahradiť príjmacie skúšky na právo alebo psychológiu, kde je každoročne počet uchádzačov niekoľkonásobne vyšší ako počet prijatých študentov. Som preto presvedčený, že na mnohých univerzitách sa budú konať skúšky i naďalej, a preto význam novej maturitnej skúšky ostane malý a tým sa od predchádzajucej formy nebude veľmi líšiť. Tak či onak viem, že sa jej na búdúci školský rok nevyhnem a ostáva mi len dúfať, že v roku 2007 sa maturity udejú bez chýb a zbytočných prešľapov.

Podobný osud čaká zrejme aj monitoring na základných školách. Mal to byť test, ktorý mal úplne nahradiť príjmacie pohovory na stredné školy, ale pravdepodobne sa tak nestane. Mám sestru deviatačku a viem, v akých podmienkach bol tohtoročný monitoring písaný a taktiež viem, ako bol písaný na iných základných školách. Dalo sa ľahko opisovať, radiť a pomáhali dokonca aj dozerajúci učitelia. Veď nevadí, že daný vyučujúci učí iný predmet ako je matematika, ale predsa poradí žiakom k prijatiu na ich vysnenú strednú školu. A tak hodnota tejto skúšky je zatiaľ nízka a riaditelia stredných škôl budú asi musieť opäť vyhlásiť „klasické“ príjmacie pohovory.

Zdvorilosť ako základný kameň medziľudských vzťahov

Nazdávam sa, že hovoriť na tému zdvorilosť je v dnešnej dobe veľmi dôležité. Čo je vlastne zdvorilosť? Kde ju používame? Začať môžeme v prostredí, ktorí je nám veľmi blízky a sme s ním spätí do konca života. Je to prostredie domova a k nemu tiež neodmysliteľne patrí otázka zdvorilosti. Je takmer našou povinnosťou byť zdvorilí k našim rodičom. Oni nás vychovali, vštepovali dobré zásady, dávali lásku i materiálne veci. Oni sú tí prví, ku ktorým máme byť zdvorilí. Neodmysliteľne k rodine patria aj starí rodičia. Sú starší členovia rodiny, ktorí už toho veľa prežili. Na znak úcty a dobrej výchovy je zdvorilosť na mieste. Naším druhým domovom sa na určitý čas stáva škola. Spoznávame nových ľudí a sme k nim zdvorilí a slušní a tak by to malo zostať až dokonca. Našou zdvorilosťou preukazujeme profesorom našu vďaku za ich ťažkú, ale oddanú a zmysluplnú prácu.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Ironický pohľad na školskú realitu

Ráno vstanem už o štvrť na osem aby som náhodu nezaspala. Rýchlo si nahádžem veci do tašky pretože u mňa platí pravidlo najprv práca potom zábava a až potom sa začnem obliekať. Dvere na našom byte sa rozletia a ja so slovami: "Rýchlo lebo nestíham!" Vbehnem do auta. Do školy vbehnem tesne pred tým ako sa podarí nášmu pánovi školníkovi zamknúť. Do triedy prichádzam až po zvonení a začínam si vypracovávať domáce úlohy. Dokončím ich ešte predtým ako pani profesorka nervózne vtrhne do triedy a skoro zvalí umývadlo. Sadne si na stoličku, ktorá pod ňou pukne. Otvorí triednu knihu a skoro vytrhne stranu, do ktorej zapisuje. Načmára podpis a zabuchne triednu knihu až tak že počuť pukot stola.

Ale nie len zlé veci, škola mi veľa dala napríklad kde inde by som sa mohla naučiť otvárať maratónku zubami alebo ryť do lavice? Samozrejme škola ma naučila aj udržiavať rovnováhu vďaka hojdaniu na stoličke. Ale aj svalová hmota sa mi vyvinula pri sedení na telesnej keď som sa tvárila že mi je zle. No viem byť aj nenápadná keď sa píše písomka. Naučila som sa aj rešpektovať rozhodnutia ostatných keď mi nechcú dovoliť aby som si opísala ich domácu úlohu. V škole to je tvrdé - tvrdé stoličky tvrdé lavice. No po tých dlhých rokoch som si už zvykla. Neviem čo by som mohla robiť s priateľmi vonku keby som nechodila do školy. Proste škola mi zapĺňa voľný čas, ktorý by som určite vedela nejako inak využiť. Jediné čo my v škole dvíha náladu je náš bufet. Čo mi dvíha žalúdok sú naše záchody. Hlavne, že na nich máme to perfektné zrkadielko, v ktorom sa skoro nevidím. Pekne sa upravím a vyjdem vonku a zamierim do toho bufetu. S úsmevom odoberiem od pár ľudí nejaké drobné a s dobrým pocitom a úsmevom si kúpim niečo čo skryjem a nikomu z toho nič nedám.

Rodičia: Zabudnutý článok vzdelávacieho procesu?

Ak sa začneme rozprávať o vzdelávaní detí, naša pozornosť sa sústredí zväčša iba na školy. Rodičov z tejto debaty vynechávame akoby do nej nepatrili. Kritizujeme katastrofálnu úroveň školstva, ale vlastný podiel rodičov na tom nevidíme. Pritom sú však za celú situáciu smerovania vzdelávania detí zodpovední omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Rodičia sa zbavujú zodpovednosti a kompetencií a očakávajú od učiteľov rázne riešenia situácií. Ak im ho učiteľ neponúkne, nie je v praxi žiadnou výnimkou, že učiteľ je donútený vedením školy znížiť nároky na žiaka. V snahe vyhnúť sa možným problémom na pracovisku a s rodičmi dieťaťa, učiteľ prehodnotí daný konflikt, aby neprišiel o prácu a nátlaku podľahne.

Neustálym podporovaním detí v hľadaní nekorektných riešení z problémových situácií, do ktorých sa v škole dostali svojou pohodlnosťou. Neučia ich zodpovednosti za seba, svoj život, budúcu rodinu i spoločnosť. Vždy sú tí, čo hasia problémy svojich detí. Vytvárajú umelo záujem o menej kvalitné školy, programy, aby ich deti získali vysokoškolský titul rovnocenný iným ďaleko kvalitnejším školám. Veď ako by sa na nich pozerali ich susedia? Kolegovia? Či budúci zamestnávatelia detí, že nemajú vysokú školu? Neuvedomujú si pritom, že vyštudovať školu so zlým renomé je pre zamestnávateľa rovnaké, akoby žiadnu školu absolvent nemal. Klásť nároky znamená vychovávať, nájsť si čas na priority - naše deti.

Ktosi neskutočne presne vystihol problém dnešnej doby: „Výchova začína tam, kde končí zóna nášho komfortu.“ Táto veta mi neprestáva rezonovať v ušiach, odkedy som ju prvý krát počula. Pre mnohých z nás nie je pravdou, že nemáme na výchovu čas. Nechce sa nám iba vzdať nášho komfortu. Rodič, ktorý vychováva, je v konfliktných situáciách ako vysoký kamenný múr a snaží sa odolať náporu. Nedovolí, aby cezeň prenikli do dospelosti jeho dieťaťa všetky egoistické črty, s ktorými sa rodí. A aj vďaka týmto nárazom mu umožňuje, aby jeho psychika zdravo dozrievala. Aby si dieťa uvedomovalo nielen svoje práva, ale aj povinnosti. Mnohí rodičia však nie sú múrom, ale drevenou bránou, ktorá sa pri každom nápore ako na povel otvára a zlozvyky detí dostávajú zelenú. Rodičia umožnia svojim deťom vyštudovať priemerné školy, dosahovať neraz podpriemerné výsledky, no ako samozrejmosť očakávať NADPRIEMERNÉ ZAMESTNANIE A PLAT. Podľa niekoľkoročných výsledkov medzinárodných meraní vedomostí 15-ročných žiakov z 57 krajín sveta PISA, ktoré organizuje OECD, sa už stredoškoláci umiestňujú pod priemerom so svojimi vedomosťami. Nie je teda situácia alarmujúca len pri vysokých školách, ktoré nepripravujú študentov na prax. Už stredoškoláci preukázateľne nedokážu získané vedomosti používať. A takto môžeme pokračovať k základnej škole. Rodičia nevynakladajú úsilie v dôslednej kontrole detí v ich príprave na vyučovanie priveľmi skoro. Očakávajú, že deti by mali byť samostatné už v prvom ročníku na základnej škole. Avšak mnohé si nedokážu ešte vytvoriť systém v učení, určiť priority a tak získavajú doživotne zlé návyky. Neosvoja si dôležitú schopnosť "učiť sa". Umenie timemanagementu neovládajú i mnohí rodičia. Ako to majú dokázať malé deti, keď na ne pôsobí také neuveriteľné množstvo podnetov? Rodičia argumentujú, že, keď boli oni deti, rodičia sa s nimi tiež neučili od prvej triedy. Doba sa však zmenila. To neuveriteľné množstvo technológií, ktoré naplnilo náš voľný i pracovný čas absolútne zmenilo myslenie a prístup k veciam. Vetu „ dnes prokrastinujem“ počujete u študentov pomaly častejšie ako „dnes mám prednášku“.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Detský psychiater Michael Winterhoff v jednom rozhovore poznamenal, že dnešné deti sú tak pretechnizované, že aj k ľuďom pristupujú akoby boli na gombík. Požadujú všetko ihneď. Akoby si neuvedomovali rozdiel medzi človekom a strojom. Nemajú žiadnu trpezlivosť. To má dopad aj na schopnosť učenia sa. Spoločnosť vzala učiteľom rešpekt. Na vrchol pyramídy sa postavilo dieťa, ktoré prostredníctvom rodiča vzalo učiteľovi autoritu. Aj napriek tomu rodič očakáva, že vyučovací proces by mal prebiehať bez problémov. Väčšina rodičov sa nezaujíma ani o smerovanie školy, kam dieťa chodí a aké aktivity vyvíja. Napriek tomu, že by rodičia radi hodili všetky problémy vzdelanosti detí a problémov s nimi na školy, deti trávia v škole približne iba 14% zo dňa. V rodine a komunite naopak trávia približne 53% svojho času. Nie je teda pochybnosť o tom, že škola je pre nás dôležitá, ale zázemie a správne fungovanie výchovného prístupu rodičov je ešte dôležitejšie.

Ďalšia štúdia publikovaná v Review of Economics and Statistics preukázala, že úsilie rodičov ( ako čítanie kníh nahlas, stretnutia a komunikácia s učiteľmi ) má väčší dopad na dosiahnuté vzdelanie ich detí ako väčšie úsilie vynaložené akýmkoľvek učiteľom či študentom samotným. Viacero výskumov tiež ukázalo, že väčšia časť akademických výhod patrí deťom z majetných rodín, ktorým záležalo na rozvoji svojich detí v porovnaní z menej majetnou vrstvou, ktorá mala uvoľnenejší a lenivejší prístup k výchove. Ale tento výskum tiež odhalil, že bez ohľadu na zázemie, aké deti majú, nepotrebujú žiadne drahé super vzdelávacie pomôcky, digitálne technológie, aby získali výhodu oproti ostatným. Nepotrebujú žiadne úžasné extra kurzy. No nielen hocijako. Na obsahu konverzácie s deťmi taktiež záleží. Dokázalo sa, že deti, ktoré hovorili s rodičmi o počítaní a číslach doma, začínali školu s ďaleko väčšími matematickými schopnosťami ako ich spolužiaci. Vedci z UCLA School of Public Health prišli na to, že obojsmerná komunikácia dieťa - rodič bola 6x účinnejšia v podporovaní rozvoja jazyka ako medziobdobie, kedy hovoril iba rodič. Tento pútavý spôsob konverzácie dáva deťom šancu vyskúšaťsi jazyk pre seba. A tiež im dáva pocítiť, že ich myšlienky a názory sa realizujú a sú skutočné.

Na rodičoch naozaj záleží. A nielen ak sa pozeráme egoisticky na vlastnú rodinu, vlastné dieťa a jeho budúci úspech, ale aj na vývoj tejto spoločnosti. Stav krajiny, v ktorej žijeme a budú žiť tieto deti so všetkým, čo sme im do "batôžka" vložili. Zamyslite sa nad tým, ako to u vás doma vyzerá. Bude im to stačiť? Väčšia kooperácia rodičov a škôl sa javí tiež ako nevyhnutná. Nie obviňovanie, vydieranie, ale skutočná harmonická spolupráca môže napomôcť deťom dosahovať lepšie výsledky. Sme však na to reálne pripravení? Vieme ako fungujú podporné výchovné semináre organizované školami pre rodičov? Aj uznávaný detský psychiater Michael Winterhoff pripúšťa, že akokoľvek sa nám dnes zdajú "návody na výchovu" absurdné, vzhľadom na stále pribúdajúce množstvo vývojových psychických deficitov detí, budú takéto "návody" pre rodičov nevyhnutnosťou.

Pohľad na svet očami študenta

Milý pán učiteľ a milí spolužiaci. Srdečne Vás chcem privítať na dnešnej schôdzi, ktorá sa povedie témou „Ochrana životného prostredia“. Táto téma …

Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní

Ranné kruhy

Dátum zápisu: 20.2.2025, Doba zápisu: 5 rokov Ministerstvo posudzuje súlad údajov uvedených v žiadosti o zápis inovácie do katalógu (§ 3 vyhlášky 389/2024) s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania (§ 3 a 4 zákona 245/2008). Neposudzuje sa kvalita inovácie, ani metodiky a publikácie, ktoré s ňou súvisia. Anotácia: Ranné kruhy ako ranné 10-15 min. stretnutie triedneho učiteľa a žiaka pevne ukotvené v rozvrhu školy je nástroj podpory duševného zdravia detí i učiteľov. Žiaci a ich vzťahová osoba - triedny učiteľ budujú každodenné vzťahy prostredníctvom stretnutí a rozhovorov a rozvíjajú komunikačné zručnosti, ktoré slúžia na budovanie bezpečného prostredia. Inovácia spočíva v ich trvalom zaradení do rozvrhu v školách od materskej až po strednú školu.

Druh inovácie

inovatívne formy, metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania

Stupeň vzdelania

predprimárne vzdelanie, základné vzdelanie, stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie

Druh školy alebo školského zariadenia

materská škola, základná škola (1. cyklus, 2. cyklus, 3. cyklus), gymnázium, stredná odborná škola, stredná športová škola, škola umeleckého priemyslu, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jazyková škola, školský klub detí, centrum voľného času, školský internát, diagnostické centrum, reedukačné centrum, liečebno-výchovné sanatórium, škola v prírode

Oblasť vzdelávania

Človek a spoločnosť, Sociálna a emocionálna gramotnosť

Vymedzenie cieľovej skupiny alebo oblasti, s ktorou obsahové zameranie inovácie súvisí

Inovácia je vhodná pre všetky vekové kategórie v školách i v školských zariadeniach od MŠ po SŠ. Ranné kruhy sú jednoduchým a účinným nástrojom psychosociálnej podpory detí a žiakov v školách a zároveň nástrojom na zvyšovanie ich duševného zdravia, prevenciu, sociálnu interakciu, budovanie vzťahov s triednym učiteľom a v celej triede navzájom. Realizácia ranných kruhov je dlhodobo prítomná najmä v súkromných školách a na prvom stupni niektorých základných škôl. Od roku 2020 ju Inklucentrum na základe skúseností priamo z praxe aktívne prináša ako tému, ktorá predstavuje jeden z nástrojov inkluzívneho prístupu a rozvoja duševného zdravia pre všetky deti vo všetkých školách. Šírenie tejto témy a poskytovanie metodickej podpory je súčasťou aktivít našej organizácie.

Ranné kruhy sú skvelým spôsobom, ako začať deň v škole a podporiť vzájomné naladenie sa. Inováciu prinášame najmä v kontexte našich 2 pilierov inkluzívneho prístupu - humanistická na človeka zameraná terapia a nenásilná komunikácia. Oba známe koncepty prinášajú do ranných kruhov nielen priestor na porozprávanie sa detí a učiteľa, ale ako nástroj rozvoja človeka, nenásilnej komunikácie, kde je učiteľ rovnako dôležitý ako žiak. Kde je autentickosť nahradená kongruenciou, empatiou a prijatím. Inovácia obsahuje podrobný popis ranných kruhov, pravidlá a spätnú väzbu, konkrétne aktivity, ktoré pomáhajú vytvoriť v triede pozitívne a bezpečné prostredie pre učenie a rast, aplikovanie traumu rešpektujúceho prístupu a krokov nenásilnej komunikácie. Na ranný kruhy sme vypracovali aj začlenenie do šk.

Spôsob zavádzania inovácie

Ranné kruhy patria k jednoduchým preventívnym opatreniam zameraným na podporu rozvoja vzťahov v triede a na tvorbu bezpečného prostredia v školskom prostredí bez potreby, resp. s minimom dodatočných finančných prostriedkov. Ich zavedenie si vyžaduje úpravu štruktúry vyučovacieho rozvrhu, kde ranné kruhy budú pravidelnou súčasťou úvodu vyučovacieho dňa. Ide o neformálne 10-15 minútové stretnutie, ktoré sa realizuje ako súčasť rozvrhu triedy. Triedny učiteľ je facilitátorom stretnutia a vytvára bezpečný priestor na vyjadrenie pocitov a potrieb zúčastnených v súlade s pravidlami nenásilnej komunikácie. Predpokladom na zavedenie ranných kruhov do výchovno-vzdelávacieho procesu je oboznámenie pedagogických a odborných zamestnancov s ich filozofiou, princípmi a najmä potenciálnymi dopadmi z dlhodobého hľadiska pri ich realizácii. Odporúčanou súčasťou je oboznámenie či vyškolenie zamestnancov s princípmi nenásilnej komunikácie a príkladmi dobrej praxe.

Personálne zabezpečenie

Zabezpečenie inovácie prebieha ako riadna hodina v úväzku triedneho učiteľa alebo ako nadčas 5 x 9. min., čiže 1 vyučovacia hodina týždenne. taktílne hračky, vizualizačné pomôcky a pod.) na fyzickú či emočnú reguláciu, a jednoduché doplnky pre zvýšenie pohodlia (napr. podsedáky na zem a/alebo koberec). Súčasťou môžu byť aj iné pomôcky pre realizáciu rôznych aktivít (napr. Inováciu používaviac ako 10 škôl

Poznatky z aplikačnej praxe

Napriek možným počiatočným obavám pri zavádzaní ranných kruhov (neochota pedagogických a odborných zamestnancov, nezáujem žiakov, zásah do štruktúry výchovno-vzdelávacieho procesu a pod.) prax ukazuje jednoznačný prínos a potvrdenie zmyslu takejto aktivity.

"Šikanovanie" očami nenásilnej komunikácie

Dátum zápisu: 20.2.2025, Doba zápisu: 5 rokov Ministerstvo posudzuje súlad údajov uvedených v žiadosti o zápis inovácie do katalógu (§ 3 vyhlášky 389/2024) s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania (§ 3 a 4 zákona 245/2008). Neposudzuje sa kvalita inovácie, ani metodiky a publikácie, ktoré s ňou súvisia. Anotácia: Súčasná paradigma riešenia šikanovania je zastaralá a zameraná klinicky, trestajúco (retributívne) a patologicky. Prinášame iný spôsob pristupovania k ubližovaniu si detí medzi sebou, a to adaptáciou restoratívnej spravodlivosti a konceptu Nenásilnej komunikácie (M. Rosenberg) do školského prostredia. Zmenou pojmov, prístupu a metód, zameraním na pocity a potreby každého človeka v danej situácii. Nahradenie obete a agresora ľudskou tvárou a menom, nie nálepkou a obrazom nepriateľa.

Druh inovácie

inovatívne preventívne a rozvojové programy

Stupeň vzdelania

predprimárne, základné vzdelanie, stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie

Nová paradigma nazerania na šikanovanie a konflikty medzi deťmi v škole aj mimo nej vychádza z úplne inej paradigmy, než je tá, ktorá je v spoločnosti a školstve silne zakorenená. Nahrádzame trestajúcu spravodlivosť restoratívnou, teda so zameraním na obnovu vzťahov, pričom pracuje s každým jednotlivcom ako s ľudskou bytosťou. Restoratívny proces je založený na rešpektujúcom dialógu, mediácii, ozdravení vzťahov a opätovnej reintegrácii oboch strán do spoločného priestoru spolupráce. Táto restoratívna spravodlivosť má byť založená na nenásilnej komunikácii, kde je každý človek vnímaný ako hodnotný. Ak niekto používa tragické stratégie na napĺňanie svojich potrieb, nie je považovaný za agresora a zločinca, ale za človeka, ktorý potrebuje ešte viac porozumenia. Ide o obrátený koncept, opačnú stranu trestajúceho modelu agresor - obeť, trestný čin, potrestať.

Túto inováciu prinášame v čase veľkého násilia vo svete a spoločnosti, v čase vojny a postpandemického rozdelenia spoločnosti, do škôl, ktoré potrebujú byť dielňami ľudskosti. Inovácia prináša obnovenie vzťahov v triede/škole na stav spolupráce a rešpektu. Konflikt dokonca môže pri dobrej mediácii viesť k zblíženiu, sebapoznaniu i vzájomnému poznaniu sa a prispieť k ešte lepším vzťahom. Učiteľ sa stáva facilitátorom a žiaci sa učia riešiť problémy aj pre budúci život.

Celá metóda je postavená na týchto krokoch a zručnostiach:

Učiteľ/psychológ hovorí so zasiahnutými využitím štyroch krokov mediácie nenásilnej komunikácie, aby identifikoval z daného konfliktu potreby účastníka (napr. „Hneval si sa, lebo si chcel viac rešpektu a nepáčilo sa ti, keď ti niekto opakovane zhadzoval veci zo stola.“ alebo „udrel si ho v tej chvíli, lebo si mal opakovanú skúsenosť, že učiteľka bude veriť jemu a nie tebe. Vlastne si už ani tomu neveril, že má zmysel sa snažiť.“).

Ak sa podarí mediátorovi dobre identifikovať potreby a prežívanie všetkých strán tak, aby oni sami uznali, že sa teraz cítia porozumení, zväčša u detí príde spontánne aj k zhodnoteniu stratégie (bitka, šikana) a jej odsúdeniu. Spoločne odsudzujeme konanie, nikdy nie človeka. Dokonca nad tragickými stratégiami môžeme aj spoločne smútiť.

Po dobrom zážitku porozumenia sú účastníci schopní sa vzájomne počuť v potrebách a riešenie príde do 20 minút od toho momentu, čo sa porozumeli. Úplne spontánne a samo.

Uvedený prístup vyžaduje komplexné zručnosti nenásilnej/restoratívnej mediácie. Nezameriavame sa na čin, otázky a vyšetrovanie, ale iba na prežívanie a potreby každého. Inovácia stojí na koncepte Nenásilnej komunikácie (Marshall Rosenberg, Carl Rogers, M. Gándhí), ktorá predpokladá, že každý človek je v jadre dobrý a hľadá stratégie na naplnenie svojich potrieb. Ak sa mu to nedarí, prežíva pocity nenaplnenosti a hľadá stratégie (niekedy aj násilné a tragické), aby dosiahol opäť rovnováhu. Porozumenie tomuto systému fungovania človeka (teória osobnosti) vedie k inému prístupu - k prístupu porozumenia, mediácie, empatie, prijatiu a kongruencii.

Starý koncept šikanovania postavený na M. Kolářovi (ČR, 1997) sa postupne javí ako nedostatočný na komplexné porozumenie ubližovaniu si detí medzi sebou. V našom koncepte nevyužívame pojmy ako agresor a obeť, šikanovanie a nahrádzame ich pojmom konflikt medzi deťmi. Takýto konflikt dlhodobo neriešený a s dlhodobo zlou klímou v triede, škole či v domácom prostredí vedie k násiliu, ktoré na sebe deti páchajú. Ako riešenie vidíme predovšetkým sprostredkovanie porozumenia a prijatia. Koncept nášho pohľadu na šikanovanie prinášame v bulletine "Šikanovanie - Na ceste k porozumeniu" (2023).

#

tags: #školský #bufet #diskusný #príspevok