Odpustenie dlhov s exekúciou pre dôchodcov: Podmienky a možnosti

Exekúcia je nepríjemná situácia, ktorej sa chce každý vyhnúť. Vzniká v dôsledku dlhu alebo nesplnenej povinnosti. Veritelia, či už ide o fyzické osoby, podnikateľov, banky alebo verejné inštitúcie, chcú svoje pohľadávky zaplatené v plnej výške a načas. Dlžníci sa do zlej finančnej situácie často nedostanú len vlastnou vinou. Nevydarené podnikanie, strata zamestnania, problémový partner alebo snaha pomôcť blízkym môžu spôsobiť finančné ťažkosti. Keďže život prináša nepredvídateľné situácie, je dobré vedieť, čo robiť a čomu sa vyhnúť, ak sa stanete účastníkom exekučného konania.

Príčiny exekúcie

Každá exekúcia má svoj dôvod a je dôsledkom nesplnenia povinností. Medzi najčastejšie príčiny patria peňažné dlhy voči fyzickým osobám, právnickým osobám, bankovým alebo iným peňažným inštitúciám. Exekučný poriadok pripúšťa exekúciu na základe rozhodnutí súdov, zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov, prípadne na základe notárskych zápisníc alebo bloku na nezaplatenú pokutu. Ak bola v exekučnom titule uložená peňažná alebo iná povinnosť a povinný ju dobrovoľne nesplní, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie.

Účastníci exekučného konania

Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný, najčastejšie v postavení veriteľa a dlžníka. Účastníkom konania je aj manžel povinného alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Ak je v zmluve o úvere alebo pôžičke uvedený iba jeden z manželov, druhý z manželov síce nie je spoludlžníkom, v prípade exekúcie je však povinný strpieť urovnanie dlhu z majetku v BSM. Ak povinný počas exekúcie zomrie, exekúcia sa nekončí. Exekútor iba odloží exekúciu do skončenia dedičského konania.

Spôsoby vykonania exekúcie

Exekútor môže získať peniaze rôznymi spôsobmi. Najčastejšie sa exekúcia vykonáva zrážkami zo mzdy (a iných príjmov) a prikázaním pohľadávky z účtu v banke. O exekúcii na peňažné plnenie sa zvyčajne povinný dozvie tak, že jeho účet v banke je zablokovaný. Až následne je doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Je to logické vzhľadom na to, že peniaze je možné rýchlo vybrať z účtu, a tým zmariť účel exekúcie. Ak sa exekútor rozhodne pre finančné zrážky zo mzdy, za každých okolností povinnému musí zostať časť zodpovedajúca životnému minimu. Konkrétna suma závisí od toho, aký druh pohľadávok sa v exekúcii rieši.

Tretinový systém zrážok zo mzdy

Finančné zrážky zo mzdy či iných príjmov sa vykonávajú takzvaným tretinovým systémom. Odpočítajú vám nezraziteľnú sumu na vás (100 % životného minima), na vášho manžela či manželku aj na ďalšie vyživované osoby (na každú 50 % životného minima). Zvyšok sa rozdelí na tretiny. Bežné pohľadávky sa splácajú len z jednej tretiny, zvyšné dve tretiny vám zostanú.

Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca

Predaj hnuteľných a nehnuteľných vecí

Často sa speňažujú šperky, umelecké diela, zberateľské predmety, prípadne automobil (ak neslúži na individuálnu prepravu zdravotne ťažko postihnutého člena rodiny). Zaujímavosťou, čo sa elektrických spotrebičov týka, je, že exekútor si môže zobrať televízor či DVD prehrávač, musí však v obydlí povinného nechať rádio, práčku a chladničku. Okrem predaja hnuteľných vecí je exekútor oprávnený speňažiť aj cenné papiere, predať nehnuteľnosť alebo predať podnik.

Čo robiť, ak sa ocitnete v exekúcii

1. Komunikujte s veriteľom. Možno pristúpi na úľavy, odpustenie úrokov z omeškania alebo splátkový kalendár.
2. Komunikujte s exekútorom a poskytnite mu plnú súčinnosť.
3. Preberajte zásielky - či už poštové, alebo tie v elektronickej schránke. To, že ich neprevezmete, neznamená, že zmiznú do stratena. Naopak, platí fikcia doručenia, teda po uplynutí lehoty na prevzatie nastávajú právne účinky ustanovení v zásielke.
4. Informujte sa.
5. Zaujímajte sa. Ak sa chcete v situácii zorientovať, uistite sa, že čítate aktuálne zákony a aktuálne články.
6. K veriteľom a exekútorom sa správajte férovo - nesnažte sa zatajovať príjmy, skresľovať majetkové pomery a špekulatívne sa zbavovať majetku.

Osobný bankrot ako riešenie

Ak už neviete, ako sa vymotať z dlhov, existuje spôsob oddlženia známy pod názvom osobný bankrot. Základné podmienky, ktoré umožňujú požiadať o osobný bankrot, sú, že dlžník musí byť platobne neschopný a musí mať minimálne jednu exekúciu trvajúcu dlhšie ako jeden rok. Dlžníka pri oddlžení môže zastupovať jedine Centrum právnej pomoci.

Podmienky osobného bankrotu

Osobný bankrot je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), a to najmä vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie. Podľa § 166 ZKR každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Právo žiadať oddlženie, teda právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto „obdobného vykonávacieho konania“ je napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne.

Ciele osobného bankrotu

Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa svojich dlhov. Výraznou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a rovnako sa už nevyžaduje žiadna trojročná skúšobná doba.

Podmienky pre osobný bankrot

• Osoba musí byť fyzickou osobou, pričom sa nerozlišuje to, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa a rovnako je bezvýznamné, či ide majetok z podnikateľskej činnosti alebo nie.
• Osoba musí byť platobne neschopná.
• Osoba musí mať poctivý zámer, teda musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia. Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota.

Dlhy, ktoré nie sú zahrnuté v osobnom bankrote

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Jedná sa napríklad o vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci), pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa ale aj pohľadávky nepeňažného charakteru, či zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom.

Prečítajte si tiež: Košice a poplatky za odpad

Formy oddlženia

Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi. Prvým spôsobom je podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Konkurz

Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Splátkový kalendár

Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.

Centrum právnej pomoci

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.

Rozhodnutie súdu

Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Prehľad možností odpustenia dlhu

Ďalší postup pri konkurze

Správca po vyhlásení konkurzu postupuje tak, že do 60 dní od jeho vyhlásenia pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.

Speňažovanie majetku

Pri speňažovaní nehnuteľností sa bude rozlišovať medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy. Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Môže teda ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať. Môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením. Hnuteľné veci sa predávajú v tzv.

Pohľadávky dlžníka

Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, tieto sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd. Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti. Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3 ročné skúšobné obdobie. Dlžníkovi ostáva v podstate celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať. Proces osobného bankrotu už bude riadiť správca a ten ho aj dokončí. Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR, podľa ktorého: Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu.

Najčastejšie príčiny osobného bankrotu

Najčastejším dôvodom vyhlásenia osobného bankrotu je vtedy, keď sa dlžník dostane do špirály dlhov a časom sa nedokáže z nej dostať. Dlhy sa stále navyšujú a novými zákazkami platí staré dlhy. Ak živnostník nie je schopný plniť si svoje záväzky včas, hrozí riziko súdnych sporov, ktoré často vyústia až v exekúciu. Niekedy sa však živnostníci do platobnej neschopnosti dostanú aj s pričinením iných subjektov, napr. Veľakrát sme sa stretli s tým, že nezaplatením faktúr ich odberateľmi) sa dostali do platobnej neschopnosti. Ide najmä o prípady, ak majú jedného odberateľa (rôzni malí živnostníci). Ich odberateľovi nezaplatí ich dodávateľ a potom sa nezaplatené faktúry reťazia. Pokiaľ ide najčastejšie dlhy, v tomto smere hovoríme najmä o dlhoch z podnikateľskej činnosti, napr.

Dĺžka procesu osobného bankrotu

Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. Tieto osoby môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Zmeny v osobných bankrotoch

Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je, zjednodušenie celého postupu oddlženia. Ako bolo uvedené, dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centrum do dohodnutej doby vrátiť.

Alternatívy k osobnému bankrotu

Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.

Dopad zmien na veriteľov

Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Tieto dva subjekty uzavreli zmluvu, dohodli sa na podmienkach jej realizácie a v zmysle zásady výkonu práv a povinnosti v súlade s dobrými mravmi by mali svoje povinnosti plniť. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.

Zneužitie osobného bankrotu

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Podľa § 166g ods. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

Chyby pri vyhlásení osobného bankrotu

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.

Zastavenie exekúcie po 3 rokoch?

Novela Exekučného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2017, zaviedla možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu nezistenia majetku, resp. nemožnosti vymáhania pohľadávok (§ 61n ods.1). Nejde teda o premlčanie, ale o zastavenie exekúcie.

Premlčanie exekúcie

Ak máte podozrenie, že exekúcia je premlčaná, môžete sa brániť uplatnením námietky premlčania v exekučnom konaní. Premlčanie znamená, že aj keď pohľadávka stále existuje, veriteľ ju po uplynutí určitej doby už nemôže súdne vymáhať, pokiaľ dlžník vznesie námietku premlčania. Námietku premlčania môžete vzniesť v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý môžete podať kedykoľvek. Súčasne je však nevyhnutné povedať, že podaním návrhu na výkon exekúcie sa premlčacia doba de facto zastavuje, resp. počas exekučného konania neplynie. Začne plynúť až potom, čo bolo exekučné konanie právoplatne zastavené.

Exekúcia na dôchodok

Ak ste dôchodca a exekúcia vám strháva časť dôchodku, je dôležité vedieť, že existuje suma, ktorá vám musí zostať. Ak ide o prednostnú pohľadávku, okrem výživného na maloleté dieťa, základná suma, ktorú vám nemôžu zraziť je suma vo výške 268,88 eura mesačne, čo je 100 percent sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu.

Staré exekúcie

V prípade starších exekúcií, kde dlžník nemá žiadny majetok a je nezamestnaný, je dôležité počkať, kým uplynie zákonná lehota prijatá novelou Exekučného poriadku.

Problémy s Centrálnym registrom exekúcií (CRE)

Ak ste prešli bankrotom, mali by ste byť vymazaní z CRE. Ak tomu tak nie je, povinnosťou súdneho exekútora je zabezpečiť výmaz z CRE. Pokiaľ tak neurobil ani na základe Vašej žiadosti, môžete podať sťažnosť na súdneho exekútora, ktorý túto povinnosť nesplnil . Sťažnosť treba adresovať na Slovenskú komoru exekútorov a požiadať, aby Slov.

tags: #odpustenie #dlhov #s #exekúciou #dôchodca #podmienky