Odškodnenie obetí násilných trestných činov v EÚ: Podmienky a právna úprava

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou odškodňovania obetí násilných trestných činov v podmienkach Európskej únie, so zameraním na právnu úpravu v Slovenskej a Českej republike. Analyzuje platnú legislatívu, porovnáva právne predpisy a navrhuje zlepšenia v prístupe k obetiam trestnej činnosti na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach obetí a podmienkach pre získanie odškodnenia.

Práva obetí trestných činov v EÚ

Je povinnosťou každého členského štátu Európskej únie zabezpečiť adekvátnu ochranu svojich občanov pred viktimizáciou, a to nielen formou represie, ale predovšetkým preventívnym pôsobením. Za týmto účelom boli na poli európskych politík prijaté viaceré legislatívne akty v oblasti viktimológie. Medzi najvýznamnejšie legislatívne akty upravujúce práva obetí na úrovni EÚ patrí: Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, Európsky dohovor o odškodňovaní obetí násilných trestných činov a Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Na úrovni Európskej únie boli prijaté viaceré právne akty upravujúce postavenie obetí trestných činov, ktoré sa nás vzhľadom k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii priamo týkajú. Jedná sa najmä o Rámcové rozhodnutie Rady EÚ č. 2001/220/SVV o postavení obetí v trestnom konaní, Smernicu Rady EÚ č. 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov, a taktiež o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EU, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.

Smernica o ochrane obetí trestných činov stanovila minimálne štandardy práv obetí. Základné práva obetí sú teda rovnaké aj v Spojenom kráľovstve. Základné práva obetí upravuje v EÚ najmä smernica č. 2012/29/EÚ (o ochrane obetí trestných činov). Táto smernica je transponovaná aj v právnom poriadku Spojeného kráľovstva. Po ukončení prechodného obdobia smernica už nebude Spojené kráľovstvo zaväzovať a je možné, že revízia právnej základne Spojeného kráľovstva nadobudnutej počas členstva v EÚ sa dotkne aj ustanovení práva, transponujúcich v Spojenom kráľovstve túto smernicu.

Právna úprava na Slovensku

Od 1. januára 2018 nadobudol na Slovensku účinnosť zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obetiach”). Týmto zákonom sa do slovenského právneho poriadku preniesli európske štandardy vo vzťahu k právam a ochrane obetí trestných činov a tento zákon je zároveň i vykonávacím predpisom vyššie spomenutých smerníc. Už v roku 2015 sa začali v právnom poriadku Slovenskej republiky prejavovať zmeny, ktoré so sebou priniesla transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. Proces transpozície vyššie uvedených smerníc bol v podmienkach Slovenskej republiky zavŕšený prijatím zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o obetiach“).

Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahovali úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. V roku 2017 bol prijatý zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov (ďalej len „zákon o obetiach“ alebo „zákon“), ktorým došlo k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra. Účelom tohto osobitného predpisu je komplexná úprava práv obetí trestných činov, odškodňovanie obetí násilných trestných činov, ako aj mechanizmus, ktorým sa majú podporiť subjekty poskytujúce pomoc týmto obetiam.

Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia pre obete trestných činov

Práva obetí trestných činov sú upravené v zákone č. 274/2017 Z.z. (zákon o obetiach), ktorý komplexne upravuje práva obetí, od práva na informácie cez právo na poskytnutie pomoci až po odškodňovanie obetí násilných trestných činov. Práva garantované zákonom o obetiach patria každej osobe, ktorá sa domnieva, že je obeťou a to až do okamihu, kým sa nepreukáže, že obeťou nie je. Tieto práva sú na území Slovenskej republiky garantované každému, bez rozdielu a bez ohľadu na brexit. Každá obeť má na Slovensku právo na informácie, na poskytnutie odbornej pomoci, na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou, na odškodnenie.

Kategórie obetí podľa slovenského práva

Zákon zavádza i pojmy ako “obeť trestného činu”, “obzvlášť zraniteľná obeť” či “domáce násilie”. Okrem toho upravuje práva obetí nezávisle od práv osoby poškodenej na účely už prebiehajúceho trestného konania - najmä právo na odbornú pomoc, vrátane pomoci právnej a psychologickej, práva na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou či právo na odškodnenie. V prípade trestného konania vystupuje takáto obeť v postavení svedka, poškodeného alebo oznamovateľa a jej práva sú osobitne upravené v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok”).

Podľa zákona o obetiach je obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len „zomretý"), obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a osoba, ktorá žila so zomretým najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa so zomretým starala o spoločnú domácnosť, alebo osoba, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, ak odsek 3 neustanovuje inak. spôsobená nemajetková ujma trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľného zmiznutia. V prípade trestného činu, ktorý mal smrteľné následky a ak utrpeli osoby v dôsledku smrti tejto osoby škody, tak sa tiež považujú za obeť.

Na základe zákona je možné konštatovať, že obeťou trestného činu je v samej podstate každá osoba, ktorá tvrdí, že je obeťou trestného činu. Za obeť trestného činu sa takáto osoba považuje dovtedy, dokým sa nepreukáže opak. Od 1. januára 2018 sa stretávame v našom právnom poriadku s pojmom obeť trestného činu. Tento pojem bol do právneho poriadku zavedený osobitnou právnou úpravou a to zákonom č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obeťou trestného činu sa v zmysle predmetného zákona rozumie fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody. V zmysle zákona o obetiach trestných činov je obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví, ak táto osoba v dôsledku takéhoto činu zomrela, obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel a pozostalé dieťa či pozostalý rodič alebo osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. Ďalej je to osoba, ktorej bola spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.

Slovenská právna úprava odlišuje aj kategóriu tzv. obzvlášť zraniteľných obetí. Sem patria najmä deti, osoby staršie ako 75 rokov, osoby so zdravotným postihnutím, obete domáceho násilia, obchodovania s ľuďmi, niektorého z trestných činov terorizmu, niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti (napr. znásilnenie, sexuálne zneužívanie), obete nenávistne motivovaných trestných činov, ako aj obete iných trestných činov, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku druhotnej alebo opakovanej viktimizácie (t.j. vzniku ďalšej ujmy v dôsledku trestného činu, napr. vo forme opakovaného vyhrážania, zastrašovania alebo pokračovania v páchaní trestného činu páchateľom, necitlivého správania štátnych orgánov alebo ich nečinnosti pri zabezpečovaní ochrany). Toto vyššie riziko je zisťované na základe individuálneho posúdenia a previazané najmä na vzťah obete k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa. Zákon pozná aj pojem obzvlášť zraniteľnej obete. - dieťa, t. j.

Prečítajte si tiež: Premlčanie nároku na odškodnenie

Práva obetí v trestnom konaní

Poškodený, ako i obeť na účely trestného konania má právo aktívnej účasti v trestnom konaní, a to hneď po jeho začatí. V prvom rade má právo byť vypočutý a právo byť informovaný o stave trestného konania, o jeho začatí, prerušení, ako i vznesení obvinenia konkrétnej osobe. Taktiež má právo na to, aby mu boli jednotlivé rozhodnutia doručené. Rovnako tak má právo kedykoľvek sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú povinné poskytnúť informácie o tom, v akom štádiu sa nachádza konanie a aké úkony z ich strany boli vykonané. V prípade, ak obeť nerozumie dobre po slovensky, má právo na tlmočníka a preklad rozhodnutí do jazyka, ktorému rozumie. Pre účely väčšiny úkonov (napr. nahliadnutie do spisu, podávanie rôznych návrhov) sa poškodený môže nechať zastupovať splnomocnencom, ktorý ho bude robiť namiesto neho. Splnomocnenec nemusí byť právnik a môže to byť tá istá osoba ako dôverník. Nad prípravným konaním vykonáva dozor prokurátor. V prípade, ak nastanú pochybnosti o postupe policajta alebo prieťahoch v konaní, obeť môže požiadať dozorového prokurátora o preskúmanie postupu policajta. Túto žiadosť je policajt povinný predložiť prokurátorovi, ktorý ju preskúma a následne Vám doručí informáciu o tom, k čomu dospel.

Významným právom, ktorý bol prevzatý najmä podľa vzoru európskeho práva a medzinárodne uznávanej viktimologickej praxe, je právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou viktimizáciou. Sekundárnou (druhotnou) viktimizáciou sa najvšeobecnejšie rozumie ujma obeti, ktorá nebola spôsobená ako priamy následok trestného činu, ale vznikla po dlhšom časovom odstupe od jeho spáchania; v dôsledku konania/nekonania jednotlivcov alebo inštitúcií, s ktorými prišla obeť do kontaktu po spáchaní činu. Jedným z významných inštitútov, ktorý má prispieť k zlepšeniu postavenia poškodeného v rámci trestného konania, predovšetkým k zvýšeniu ochrany jeho práv, je i právo poškodeného ako obete trestného činu na sprievod dôverníka. Pre účely väčšiny procesných úkonov (napr. výsluch svedka, nahliadnutie do spisu, podávanie rôznych návrhov) sa obeť môže nechať zastupovať splnomocnencom, ktorý tento bude robiť namiesto nej. Na rozdiel od dôverníka, ktorý je skôr morálnou podporou obete, je splnomocnenec okrem iného oprávnený za poškodeného realizovať návrhy (napr. na priznanie nároku na náhradu škody apod.), podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky. Splnomocnenec sa môže v mene poškodeného zúčastniť všetkých procesných úkonov, ktorých sa môže zúčastniť poškodený, pričom od 01.08.2013 má právo už od začatia trestného stíhania žiadať, aby bola zo strany príslušného orgánu činného v trestnom konaní vopred vyrozumená o všetkých procesných úkonoch. Splnomocnenec pritom nemusí byť právnikom a môže to byť tá istá osoba ako dôverník.

Napokon, obeť má i právo uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá jej v dôsledku spáchania trestného činu vznikla. Poškodený je oprávnený navrhnúť súdu, aby v konečnom rozhodnutí (odsudzujúcom rozsudku) uložil obvinenému povinnosť nahradiť trestným činom spôsobenú ujmu.. Z návrhu pritom musí byť zrejmé z akých dôvodov a v akej výške si poškodený škodu uplatňuje, pričom dôvod a výšku je povinný objektívne doložiť, o čom sú orgány činné v trestnom konaní ho informovať. Ustanovenie § 46 ods. 4 Trestného poriadku upravuje aj nemožnosť uplatnenia tohto nároku v prípade, ak už o ňom bolo rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní. Vzhľadom k tomu, že dĺžka trestného konania je podmienená rôznymi trestnými činmi, ktoré majú rôznu mieru závažnosti aj lehota na uplatnenie tohto nároku je rozdielna. Nárok na náhradu škody je možné uplatniť len do skončenia vyšetrovania. Je dôležité, aby obeť túto lehotu nezmeškala a nárok si uplatnila najneskôr v tomto štádiu, inak o ňom súd v tzv. adhéznom konaní nemusí rozhodnúť.

Odškodnenie obetí násilných trestných činov na Slovensku

Naviac, obete násilných trestných činov si môžu po začatí trestného konania uplatniť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky nárok na odškodnenie. Ide o nóvum, ktoré do právneho poriadku zaviedol zákon č. 217/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Odškodnenie sa poskytuje za ujmu na zdraví a v prípade niektorých trestných činov aj za nemajetkovú ujmu. Obete násilných trestných činov majú právo na odškodnenie, ktorým sa rozumie jednorazové finančné odškodnenie osoby, ktorej bola v dôsledku úmyselného trestného činu spôsobená ujma na zdraví.

Odškodnenie obetí násilných trestných činov je štátna pomoc, ktorú môže získať každá obeť, ktorá utrpela ujmu na zdraví alebo jej blízki prišli o život v dôsledku závažného trestného činu (napr. vznikla ujma- škoda na zdraví, smrť, znásilnenie alebo iný zásah do osobnosti ( t. j. ste obeť alebo blízka osoba obete napr. ujmu ste nahlásili - t. j. Žiadosť sa podáva na Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska ul. Náhradu škody môžete súbežne žiadať ako od páchateľa, tak i od štátu. V prípade, že by Vám škodu najskôr uhradilo MS SR a následne aj páchateľ, budete musieť štátu túto sumu vrátiť (tzv. Ministerstvo spravodlivosti SR má 6 mesiacov na vybavenie žiadosti. Pozostalá manželka po vražde manžela - priznanie nároku odškodnenia vo výške dvadsať päť násobku sumy mesačnej minimálnej mzdy z roku spáchania TČ, resp. päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy (napr.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odškodnenie ZŤP

Obeť násilného trestného činu má nárok na odškodnenie podľa citovaného zákona. Podmienky vzniku, ako aj rozsah takého odškodnenia sa však značne líšia, a to najmä v závislosti od toho, akým spôsobom bola škoda obeti trestného činu spôsobená. Je pritom veľmi dôležité, aby obeť trestného činu bola právne zastúpená už v rámci trestného konania, keďže esenciálnym predpokladom vzniku nároku na odškodnenie obete trestného činu je nadobudnutie právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví. Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní pritom nie je predpokladom vzniku nároku na odškodnenie podľa osobitného zákona v prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, a taktiež v prípade, ak ide o ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby, a taktiež trestného činu nedobrovoľného zmiznutia.

Právna úprava v Českej republike

S účinnosťou od 01.08.2013 došlo v Českej republike k prijatiu zákona č. 45/2013 Sb., o obětech trestných činů (ďalej len „zákon o obětech TČ”), ktorý sa, rovnako ako zákon o obetiach, stal vykonávacím právnym predpisom európskeho práva. Jedným z hlavných impulzov pre zavedenie zákona o obětech bol záväzok zo strany Českej republiky implementovať dokumenty prijaté na podporu obetí trestných činov na európskej úrovni. Zákon napomohol k zvýšeniu pravdepodobnosti uspokojenia nárokov poškodených vo vyššej miere, ako tomu bolo pred jeho prijatím. V českej legislatíve do momentu prijatia spomínaného zákona absentovala právna norma, ktorá by upravovala dôležité otázky, ako napríklad správanie sa orgánov činných v trestnom konaní k obetiam. Česká právna úprava vychádzala z overených viktimologických poznatkov, ktoré potvrdzujú, že psychologický dopad trestného činu na obeť často prevyšuje samotnú spôsobenú (ne)majetkovú ujmu. Každá obeť individuálne prežíva spôsobenú ujmu v odlišnej intenzite a podobách. Na základe tohto východiska možno predpokladať zníženú mieru latentnej kriminality.

Kategórie obetí podľa českého práva

Poškodeným na účely trestného konania je každá fyzická osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, nemajetková alebo iná škoda alebo ublížené iným spôsobom v dôsledku trestného činu. Pod ublížením na zdraví sa rozumie konanie, ktoré spôsobilo zranenie - od modrín, odrením až po vážnejšie zranenia. Ublížené iným spôsobom sa vzťahuje najmä na ohrozenie alebo zásah do iných práv, napr. práva na súkromie (šírenie nepravdivej správy či vyhrážanie, obmedzovanie osobnej slobody). Identické postavenie poškodeného je v trestnom konaní priznané i právnickým osobám, v prípade ak im bola trestným činom napr. spôsobená majetková škoda alebo v prípade ak sa páchateľ trestným činom na ich úkor obohatil.

Naproti tomu, obeťou sa rozumie len fyzická osoba, t. j. každý, kto sa cíti ako obeť trestného činu sa za ňu aj považuje, a to až dovtedy, kým nie je preukázaný opak alebo nie je zrejmé, že ide o zneužitie postavenia obete - tzv. prezumpcia statusu obete. Pôjde najmä o prípady, keď sa trestný čin nestal alebo keď sa niekto snaží získať „výhody“ z postavenia obete (napr. požaduje odškodnenie za škodu, ktorá nebola spáchaná v príčinnej súvislosti s trestným činom). Obeťou sú aj príbuzní osoby, ktorá v dôsledku trestného činu zomrela. Pod príbuzným je potrebné rozumieť rodičov, deti, súrodencov, manžela/ku, osvojenca, osvojiteľa, osobu, ktorá žila so zomrelým v jednej domácnosti alebo bola na ňom závislá. S účinnosťou od 01.08.2013 sú obeťami v ČR fyzické osoby, ktorým bolo (alebo malo byť) trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková alebo nemajetková ujma alebo na ktorých úkor sa páchateľ trestným činom obohatil. Zákon o obětech TČ rovnako ako slovenský zákon o obetiach za takúto považuje pozostalého manžela, druha, registrovaného partnera, osvojenca, osvojiteľa, súrodenca či príbuzného v priamom pokolení po obeti, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť. Paralelu možno zhliadnuť i v prezumpcii viktimizácie, kde česká viktimológia za obeť považuje taktiež každú fyzickú osobu, ktorá sa cítí byť obeťou spáchaného trestného činu, dovtedy, kym nevyjde najavo opak, resp. kým nejde o zneužitie tohto zakonom priznaného statusu (tzv.

Česká právna úprava taktiež priznáva tejto špecifickej kategórii zvýšenú právnu ochranu pričom do okruhu tzv. zvlášť zranitelných obětí identicky zaraďuje: popri deťoch (tj. osôb mladších ako 18 rokov bez ohľadu na charakter trestnej činnosti, obeťou ktorej sa stali) a obetí trestného činu obchodovania s ľuďmi, rovnako i osoby s fyzickým, psychickým alebo mentálnym hendikepom alebo s takým zmyslovým poškodením, ktorý môže tejto osobe brániť v jej plnom uplatnení v spoločnosti, ako aj obete trestných činov proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti (napr. trestných činov znásilnenia, sexuálneho nátlaku, pohlavného zneužitia apod.) alebo trestných činov, ktoré zahŕňajú násilie či hrozbu násilia, v prípade, ak je v konkrétnom prípade súčasne dané zvýšené riziko vzniku druhotnej ujmy (tzv. druhotnej/sekundárnej viktimizácie), a to predovšetkým s ohľadom na vek tejto obete, jej pohlavie, rasu, národnosť, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie, zdravotný stav, rozumovú vyspelosť, vyjadrovacie schopnosti, životnú situáciu, v ktorej sa nachádza, alebo s ohľadom na jej vzťah k podozrivému nebo závislosť na ňom. S priznaním statutu (ob)zvlášť zraniteľnej obete tak zákon č. 45/2013 Sb., ako aj zákon č. 274/2017 Z. z. spája okrem iného právo na bezplatné poskytnutie tzv. špecializovanej odbornej pomoci zo strany príslušných subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov, a to bez zbytočného odkladu na žiadosť obete. Taktiež im prislúcha právo na obzvlášť šetrné a ohľaduplné vedenie výsluchu osobou k tomu vyškolenou, právo žiadať, aby v ktoromkoľvek štádiu trestného konania (napr.

Vzťah k Spojenému kráľovstvu po Brexite

Po skončení prechodného obdobia sa zmení právo obete podať trestné oznámenie slovenským orgánom, v prípade trestného činu spáchaného na území Spojeného kráľovstva. V takýchto prípadoch už obete budú musieť uplatňovať svoje práva priamo pred príslušnými orgánmi Spojeného kráľovstva a nie pred slovenskými justičnými orgánmi. Ak sa občan chce zdržiavať na území Spojeného kráľovstva a ak osobe pre neho nebezpečnej bolo uložené v SR ochranné opatrenie - zákaz alebo obmedzenie (napr. zákaz vstupu do istých miest, zákaz kontaktu alebo zákaz priblíženia sa), môže požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu príslušný orgán, ktorý vydal ochranný príkaz v SR. Tento príkaz umožní uznať účinky ochranného opatrenia vydaného na Slovensku v Spojenom kráľovstve. Obeť alebo potenciálna obeť môže postupovať podľa smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze (v trestných veciach) alebo podľa nariadenia (EÚ) č.606/2013 o uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, v závislosti od toho, ktorý orgán vydal ochranné opatrenie. Pre účely uznania je ale potrebné doručiť žiadosť príslušnému orgánu Spojeného kráľovstva (a naopak) pred koncom prechodného obdobia (t.j. do 31.

Ak sa občan stal obeťou trestného činu, ku ktorému došlo na území Spojeného kráľovstva, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. (o obetiach trestných činov) môže podať žiadosť o odškodnenie adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR. Následne mu ministerstvo spravodlivosti, ako asistenčný orgán v zmysle § 18 ods. 3 uvedeného zákona, poskytne informácie o podmienkach pre získanie odškodnenia platných v Spojenom kráľovstve. Taktiež mu zašle tlačivá žiadosti potrebné na požiadanie o takéto odškodnenie a na požiadanie občanovi poskytne prípadnú pomoc i pri ich vyplnení. Na odškodňovanie sa až do konca prechodného obdobia (t.j. Po uplynutí prechodného obdobia by mal platiť v Spojenom kráľovstve vnútroštátny systém odškodňovania, ktorý vychádza z Criminal Injuries Compensation Scheme 2012. Ak táto právna úprava nebude zmenená, v prípade, ak došlo k spáchaniu trestného činu na území Spojeného kráľovstva, bude môcť žiadať odškodnenie aj občan členského štátu EÚ alebo jeho rodinný príslušník žijúci v Spojenom kráľovstve. Občan Slovenskej republiky, ktorý má na Slovensku trvalý pobyt alebo iné preukázateľné sociálne väzby (napr.

Odovzdanie na výkon trestu odňatia slobody sa riadi rámcovým rozhodnutím č. 2008/909/SVV (vzájomné uznávanie rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody), pokiaľ boli doručené príslušnému slovenskému súdu do ukončenia prechodného obdobia ( t.j. do 31. V prípade absencie dohody o budúcich vzťahoch v trestnej oblasti bude od 1. Občan, ktorý má v Spojenom kráľovstve obvyklý pobyt alebo iné preukázateľné sociálne väzby (napr. rodinu, rodičov, prácu, manželku, dieťa), ktoré odôvodňujú odpykanie trestu v Spojenom kráľovstve, sa mohol do ukončenia prechodného obdobia obrátiť na slovenský súd, ktorý vydal rozsudok, pričom odovzdanie na výkon trestu odňatia slobody sa do konca prechodného obdobia riadi rámcovým rozhodnutím č. V prípade absencie dohody o budúcich vzťahoch v trestnej oblasti sa bude potrebné obrátiť na Ministerstvo spravodlivosti SR.

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ nebude mať bezprostredný vplyv na priame práva občanov pokiaľ ide o otázky preukazovania bezúhonnosti. Ak budete potrebovať výpis z registra trestov, postup občana za účelom preukázania bezúhonnosti v Slovenskej republike sa i naďalej realizuje v zmysle zákona č. 330/2007 Z. z. (o registri trestov).

tags: #odškodnenie #obetí #násilných #trestných #činov #v