Odškodnenie pracovného úrazu: Komplexný sprievodca pre zamestnávateľov a zamestnancov

Pracovné úrazy predstavujú závažný problém, ktorý ovplyvňuje životy zamestnancov a zároveň zaťažuje zamestnávateľov. V súčasnej aplikačnej praxi sa stretávame s viacerými pohľadmi na vznik práva na finančné odškodnenie pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku odškodňovania pracovných úrazov na Slovensku, s dôrazom na povinnosti zamestnávateľov, práva zamestnancov a účtovné aspekty. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre zamestnávateľov a zamestnancov, aby sa vedeli orientovať v zložitom procese odškodňovania a minimalizovať negatívne dopady pracovných úrazov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) ako prevencia

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) by mala byť u zamestnávateľa nastavená tak, aby sa minimalizovalo riziko vzniku pracovného úrazu. Prevencia predchádza vzniku pracovných úrazov aj dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Týmto situáciám sa dá predchádzať aj systémom opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa.

Právna úprava BOZP

Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zákonnou starostlivosťou zamestnávateľa o pracovné podmienky zamestnancov v rozsahu jeho pôsobnosti. Povinnosti dodržiavania uvedených podmienok pri práci vyplývajú z viacerých osobitných predpisov, najmä zo zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a zákona č. 124/2006 Z. z. Zákon o BOZP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2006, ustanovuje popri Zákonníku práce základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Právna úprava pracovného úrazu je roztrieštená a nachádza sa v:

• Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z.z.)
• Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z.z.)
• Zákone o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z.z.)
• Vyhláške č.

Zákon o BOZP vymedzuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Zákon o BOZP sa nevzťahuje napr.

Definícia pracovného úrazu

Zákon definuje pracovný úraz jednoznačne. Ide o poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním pôsobením vonkajších vplyvov.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odškodnenie ZŤP

Zákonník práce obsahuje aj negatívnu definíciu vo vzťahu k pracovnému úrazu, čiže definuje, čo za pracovný úraz nemožno považovať. Z dikcie § 195 ods.

Príklady riešené súdmi

Napríklad v Česku riešili prípad škody, ktorá vznikla v dôsledku úrazu pri výkone práce v tzv. faktickom pracovnom pomere. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, z 26. novembra 2019, vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2124/2018, ak vykonáva konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným pre túto spoločnosť na základe neplatnej pracovnej zmluvy prácu, ktorej náplňou nie je výkon funkcie štatutárneho zástupcu, vznikajú ohľadom tejto práce vzťahy z tzv. faktického pracovného pomeru. Ak utrpí pri takto fakticky vykonávanej práci škodu v dôsledku úrazu, vzniká mu právo na náhradu škody; úraz utrpený v rámci faktického pracovného pomeru sa posudzuje ako pracovný úraz.Na škodu vzniknutú úrazom, ktorý zamestnanec utrpel pri výkone práce vykonávanej pre zamestnávateľa v tzv.

V Česku tiež súdy riešili pracovný úraz zamestnanca na zahraničnej pracovnej ceste. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, vydanom dňa 5. januára 2012, pod sp.

Najvyšší súd ČR sa vyjadril aj k pracovnému úrazu pri športovej aktivite, ktorá sa konala na pokyn zamestnávateľa. V rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2259/2011, z 20. novembra 2012 sa uvádza, že"… i keď športová činnosť, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz, zrejme nebola výkonom jeho pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy (ani s nimi nijak nesúvisela), predsa nie je vylúčené, aby táto činnosť, ktorá "nevybočila" z rámca oficiálneho programu "Športových dní" zamestnávateľa, bola posúdená ako plnenie pracovných úloh za predpokladu, že ju zamestnanec vykonával na príkaz (pokyn) zamestnávateľa, resp. úraz v čase, kedy zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh, nastal tzv. exces (napr. zamestnanec utrpí úraz, keď si vyrába pre seba bez dovolenia nejaké veci alebo pri tzv. nepriaznivé oznámenie zamestnancovi týkajúce sa výkonu jeho zamestnania, ktoré malo za následok infarkt myokardu alebo inú cievnu príhodu (Najvyšší súd ČSR, sp. ostatné registrované pracovné úrazy, t.j. iný úraz, t.j.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Ak spozorujete riziko na pracovisku, okamžite to nahláste nadriadenému. Zamestnávateľ je povinný po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. V prípade závažného pracovného úrazu musí informovať aj príslušný inšpektorát práce, ktorý bude vyšetrovať príčinu.

Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia

Oznamovacia povinnosť

Oznamovaciu povinnosť podľa uvedeného má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti. V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.

V súlade s § 17 ods. je zamestnávateľ povinný:

• splniť oznamovaciu povinnosť podľa odseku 5 písm.
• zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa odseku 4 písm.
• po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4 písm.
• prijať a vykonať opatrenia podľa odseku 4 písm.

Zamestnávateľ zamestnanca je povinný:

• splniť povinnosti podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm.

Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Vo vzťahu k zisťovaniu príčin vzniku pracovného úrazu sa odporúča, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu. posúdiť všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod.

Evidencia

Zamestnávateľ má aj evidenčné povinnosti. Tie sú upravené v § 17 ods.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou (Najvyšší súd ČR sa v rozsudku vydanom dňa 27. októbra 2009, pod sp. zn. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ. Zákonníkom práce. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov).

Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia pri PN

Najvyšší súd ČR riešil prípad pracovného úrazu v súvislosti s pokynom na zaistenie BOZP. Tento súd v rozsudku vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2141/2011, vydanom dňa 4. septembra 2012 uvádza, že"Korektným pokynom k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže byť i, hoci vulgárny, pokyn, stanovujúci pre podriadených záväzný spôsob správania s vysvetlením dôvodu pokynu. Pokyn má byť vydaný vopred, nie až vo chvíli, kedy dochádza k úrazovému deju; nie je však na škodu, ak je vydaný vo chvíli, kedy nebezpečie môže hroziť, a zmyslom pokynu je tomuto nebezpečiu predchádzať. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Nároky zamestnanca pri pracovnom úraze

Zranili ste sa v práci? Klasická péenka je len časť kompenzácie, na ktorú máte zo zákona nárok. Vďaka jednorazovému vyrovnaniu môžete získať tisíce eur naraz, záleží od vášho príjmu, vážnosti úrazu a tiež toho, do akej miery ste sa o úraz pričinili. Zamestnávateľ je následne povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom.

Jednorazové odškodnenie

Jednorazové vyrovnanie patrí medzi dávky, ktoré môžu zamestnanci získať z úrazového poistenia svojho zamestnávateľa, ak sa u nich v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania preukáže určitý pokles pracovnej schopnosti, konkrétne od 10 % do 40 %, a teda nejde ešte o situáciu, kedy by bol priznaný nárok na úrazovú rentu.

Práceneschopnosť (PN) a úrazový príplatok

Ak ste kvôli pracovnému úradu zostali práceneschopný, máte nárok na náhradu mzdy. Pýtate sa, že kto platí PN pri pracovnom úraze? Odpoveď je jednoznačná. Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN) v súvislosti s pracovným úrazom, už nemusíte v Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť. Výška úrazového príplatku je 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa PN a 25 percent od štvrtého dňa dočasnej PN v dôsledku pracovného úrazu. Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.

Životné poistenie a doplnkové poistenie

V prípade, že máte životné poistenie s doplnkovým poistením úrazu, môžete získať ďalšie peniaze od poisťovne. Platí to aj pre doplnkové poistenie práceneschopnosti, ktorým si zabezpečíte výplatu dennej dávky počas doby, keď nie ste schopný vykonávať svoju bežnú prácu. Poistné plnenie môžete použiť na pokrytie liečebných, ale aj bežných výdavkov, akými sú nájom, splátky hypotéky, účty či leasing.

Ďalšie kroky po úraze

Mal by ste tiež vyhľadať lekársku pomoc a nechať sa vyšetriť a ošetriť lekárom. Okrem samotného ošetrenia je potvrdenie úrazu od lekára kľúčové pre ďalšie postupy a nároky na odškodnenie. Dbajte na to, aby ste uchovali všetky dokumenty. Nezabudnite si skontrolovať životné poistenie a nahlásiť poisťovni poistnú udalosť.

Úrazové poistenie v sociálnom poistení

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s účinnosťou od 1. januára 2004 vymedzuje v sociálnom poistení úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. Sociálne poistenie je podľa § 2 písm. Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok podľa zákona o sociálnom poistení je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora, a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 (napr. Zákon o sociálnom poistení sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl a vojakov mimoriadnej služby.

Úrazové zabezpečenie policajtov a vojakov

Osobitný právny predpis, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), upravuje sociálne zabezpečenie uvedených policajtov a profesionálnych vojakov. Sociálne zabezpečenie týchto príslušníkov tvorí aj úrazové zabezpečenie, ktoré ustanovuje rozsah a spôsoby náhrady škody u príslušníka, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania. Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, napr.

Daňové aspekty odškodnenia

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) ustanovil v § 9 ods. 2 písm. Zákon o dani z príjmov oslobodzuje podľa § 9 ods. 2 písm.

Na základe uvedeného je platba prijatá ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu zdaniteľným príjmom, nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami, napr. V súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia. Suma úrazovej renty (dávka úrazového poistenia), ktorá patrí zamestnancovi a ktorá je poskytnutá zo sociálneho poistenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, je u zamestnanca považovaná za príjem oslobodený od dane z príjmov.

V súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby z úrazového zabezpečenia. Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktoré bola zistená choroba z povolania, ak sa poskytne napr. náhrada za stratu na služobnom plate, ide o príjem oslobodený od dane z príjmov.

V súlade s § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov platby prijaté ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu nie sú oslobodené od dane z príjmov. Medzi poisťovňou (platiteľom príjmu) a príjemcom náhrady nie je vzťah závislosti, náhrada za stratu na zárobku nie je vyplácaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti, takýto príjem zaraďujeme medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, t. j.

Príklad z praxe

Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne určil zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, pokles pracovnej schopnosti zamestnanca v dôsledku tohto pracovného úrazu ku dňu 1. 7. 2010 v rozsahu 50 %. Od tohto dňa môže byť posúdený nárok zamestnanca na úrazovú rentu. Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 84 zákona o sociálnom poistení a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti zamestnanca a čísla 100. Denný vymeriavací základ zamestnanca potvrdený zamestnávateľom zodpovedným za vznik pracovného úrazu je 23,70 €. Zamestnancovi je vyplácaná úrazová renta, táto peňažná dávka je vyplácaná v pravidelných mesačných lehotách vo výške 288,40 €. Nárok na úrazovú rentu zamestnancovi zanikne dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Policajt utrpel ťažký služobný úraz. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti bol prevedený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, z tohto dôvodu sa mu poskytla náhrada za stratu na služobnom plate. Táto náhrada sa poskytuje vo výške rozdielu medzi služobným platom policajta, ktorý poberal pred prevedením na inú funkciu a ktorý mu patrí z funkcie, na ktorú bol prevedený, zníženej o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Týmto postupom sa ustanovuje vzorec výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate.

Pri autonehode občan utrpel ťažké zranenia s následkami. Tieto následky na zdraví mu zavinil iný občan, ktorý spôsobil autonehodu. Postihnutý občan konal v občianskoprávnom konaní ako žalujúca strana, požiadal o odškodnenie následkov na zdraví. Po ukončení trvania dočasnej práceneschopnosti sa poškodenému poskytla finančná náhrada rovnajúca sa rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného dosiahnutým pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným po poškodení zdravia z dôvodu, že poškodený sa vrátil do práce a dosahuje z dôvodu poškodenia zdravia nižší zárobok.

Súčasné trendy a judikatúra

V súčasnej dobe sa v aplikačnej praxi čoraz viac stretávame s viacerými pohľadmi na vznik práva k finančnému odškodneniu, resp. finančnému odškodňovaniu ako takému pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania. Je možné zamestnancovi na základe pracovného úrazu alebo choroby z povolania priznať náhradu škody a zároveň aj náhradu nemajetkovej ujmy? V článku poukážeme na viaceré spôsoby a pohľady, s ktorými sa zamestnávatelia stretávajú v prípadoch pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, a to najmä s ohľadom na súčasnú pretrvávajúcu prax podávania žalôb o priznanie státisícových súm odškodného, resp. zadosťučinenia za pracovný úraz alebo chorobu z povolania zamestnanca. Rozoberieme si záver súdu, podľa ktorého by sa nemajetková ujma, resp.

V takýchto prípadoch hrozí štatutárnym zástupcom, riaditeľom, vedúcim zamestnancom, prokuristom a pod. trestnoprávna zodpovednosť a zamestnávateľovi obligatórna pokuta od inšpektorátu práce od 33 000 do 100 000 eur. Vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16C/126/2011 zo dňa 31. 7. 2013, ktorým súd zamietol návrh na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 18 000 eur z toho dôvodu, že navrhovateľke bolo poskytnutých z titulu smrteľného pracovného úrazu manžela celkovo 142 631 eur. Z toho bolo Sociálnou poisťovňou z úrazového poistenia vyplatené jednorazové odškodnenie vo výške 50 627,64 eura a z titulu úrazového poistenia hradeného odporcom bolo navrhovateľke zaplatených ďalších 6 639 eur. Súd v odôvodnení rozsudku vyslovil názor, že v osobitných pracovnoprávnych vzťahoch Zákonník práce v spojení so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na rozdiel od Občianskeho zákonníka priznáva určeným príbuzným osobám zomretého zamestnanca nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a jednorazové odškodnenie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pre osobitnú situáciu protiprávnej smrti zamestnanca vytvára osobitný nárok príbuzných, pričom tento nárok je výsledkom platenia poistného zamestnávateľom, ktorým zamestnávateľ poisťuje vlastné riziko objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz. V prípade navrhovateľky ako pozostalej manželky jej na základe pracovnoprávneho vzťahu jej manžela a osobitného verejnoprávneho poistenia hradeného odporcom vznikol osobitný nárok na jednorazové odškodnenie.

Náhrada za stratu na zárobku

Podľa § 420 ods. jednorazovo (napr. vo forme peňažného dôchodku, resp. renty (napr. Právna norma rozoznáva stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti a stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Pre obidva uvedené nároky je spoločné, že sa uhrádzajú peňažným plnením stanoveným v mesačných splátkach. Predpokladom vzniku tohto nároku je, že došlo k strate na zárobku, nielen k obmedzeniu pracovnej spôsobilosti. Takáto náhrada nie je vyplácaná z dôvodu pracovného úrazu, resp.

Podotýkame, že poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku vyplácané z poistenia zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prekvalifikovali podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení na úrazové renty. To znamená, že náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003, a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. S účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa prebrala podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tiež výplatu tých plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred zavedením poistenia zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, teda pred 26. novembrom 1993. Aj na plnenia prevzaté podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje úprava uvedená v § 272 ods.

tags: #odskodnenie #pracovneho #urazu #uctovanie #ako