Odsťahovanie s Dieťaťom do Zahraničia po Rozvode: Výživné a Podmienky

Rozvod je náročná životná zmena, ktorá má dopad na všetkých zúčastnených, najmä ak ide o maloleté deti. Jednou z komplikovaných otázok, ktoré môžu po rozvode nastať, je odsťahovanie sa jedného z rodičov s dieťaťom do zahraničia. Táto situácia vyžaduje starostlivé zváženie právnych, praktických a emocionálnych aspektov, aby sa zabezpečil záujem dieťaťa.

Práva a Povinnosti Rodičov po Rozvode

V zmysle Zákona o rodine majú obaja rodičia po rozvode naďalej rodičovské práva a povinnosti k svojim maloletým deťom. Súčasťou rozvodového konania je aj úprava týchto práv a povinností na obdobie po rozvode. Súd rozhodne, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Dôležité je, že aj keď je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a na informácie o jeho živote.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Sťahovanie s Dieťaťom v Rámci Slovenska

V prípade, že sa rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, chce s dieťaťom presťahovať v rámci Slovenska, zákon mu to nezakazuje. Na sťahovanie v rámci SR nepotrebuje súhlas druhého rodiča. Má však povinnosť ho o tom informovať.

Odsťahovanie s Dieťaťom do Zahraničia: Súhlas Druhého Rodiča

Situácia sa komplikuje, ak sa rodič s dieťaťom plánuje odsťahovať do zahraničia. Podľa slovenského práva, na trvalé vycestovanie s dieťaťom do zahraničia je potrebný súhlas oboch rodičov. Nezáleží na tom, či je výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu upravený vzájomnou dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a materská: Druhé dieťa

Ak druhý rodič s odsťahovaním nesúhlasí, rodič, ktorý sa chce s dieťaťom presťahovať, musí podať na súd návrh na nahradenie súhlasu druhého rodiča. Súd v takomto konaní skúma všetky okolnosti prípadu a rozhoduje v záujme dieťaťa.

Čo Zohľadňuje Súd pri Rozhodovaní o Odsťahovaní do Zahraničia?

Súd pri rozhodovaní o odsťahovaní s dieťaťom do zahraničia zohľadňuje viaceré faktory, medzi ktoré patria:

• Záujem dieťaťa: Súd sa zameriava na to, či je presťahovanie v záujme dieťaťa. Zohľadňuje jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a možnosť zachovať vzťah s oboma rodičmi.
• Názor dieťaťa: Ak je dieťa schopné formulovať vlastné názory (zvyčajne od 9 rokov), súd jeho názor zohľadňuje.
• Dôvody sťahovania: Súd skúma dôvody, prečo sa chce rodič s dieťaťom presťahovať. Zohľadňuje, či ide o lepšie pracovné príležitosti, zlepšenie životných podmienok alebo iné vážne dôvody.
• Vzťah dieťaťa s druhým rodičom: Súd skúma, ako často sa dieťa stretáva s druhým rodičom a akým spôsobom by bolo toto právo stretávať sa s dieťaťom obmedzené.
• Zabezpečenie potrieb dieťaťa v zahraničí: Rodič, ktorý sa chce s dieťaťom presťahovať, musí súdu preukázať, že má v zahraničí zabezpečené bývanie, zamestnanie, lekársku starostlivosť a školu pre dieťa.
• Schopnosť rodiča zabezpečiť styk dieťaťa s druhým rodičom: Rodič, ktorý sa chce s dieťaťom presťahovať, musí súdu preukázať, že bude aktívne podporovať styk dieťaťa s druhým rodičom, napríklad umožní telefonické hovory, videohovory a osobné stretnutia.

Možné Rozhodnutia Súdu

Súd môže v konaní o nahradenie súhlasu druhého rodiča rozhodnúť nasledovne:

• Súhlas s odsťahovaním: Súd povolí odsťahovanie s dieťaťom do zahraničia, ak zistí, že je to v záujme dieťaťa a že rodič, ktorý sa chce sťahovať, preukázal, že má v zahraničí zabezpečené všetky potrebné podmienky pre život dieťaťa. Súd zároveň upraví styk dieťaťa s druhým rodičom.
• Zamietnutie návrhu: Súd zamietne návrh na odsťahovanie s dieťaťom do zahraničia, ak zistí, že to nie je v záujme dieťaťa alebo že rodič, ktorý sa chce sťahovať, nepreukázal, že má v zahraničí zabezpečené všetky potrebné podmienky pre život dieťaťa.

Občianskoprávny Únos

Ak sa rodič s dieťaťom odsťahuje do zahraničia bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu, môže sa dopustiť tzv. občianskoprávneho únosu. V takom prípade sa druhý rodič môže domáhať návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu (v tomto prípade SR) prostredníctvom súdu v krajine, kde sa dieťa nachádza. Dôležitá je lehota 1 roka, kedy by už súd nemal nariadiť návrat. Môže ho nariadiť aj po tejto lehote, ale nie v prípade, ak sa dieťa zžilo s novým prostredím a má nový obvyklý pobyt.

Výživné po Odsťahovaní do Zahraničia

Odsťahovanie s dieťaťom do zahraničia môže mať vplyv aj na výživné. Ak otec dieťaťa pracuje v Rakúsku a matka s dieťaťom žijú na Slovensku, o výživnom rozhoduje slovenský súd, nakoľko dieťa má obvyklý pobyt práve na Slovensku. Najprv je potrebné podať návrh na určenie výživného na súd v mieste bydliska mal. dieťaťa. V návrhu uveďte osobné údaje, opíšte majetkové pomery otca i svoje a zdôraznite odôvodnené potreby dieťaťa. Výška výživného sa určuje na základe schopností a možností rodičov a potrieb dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Život s mentálne postihnutým dieťaťom

V súčasnosti už platí tabuľkové výživné, kedy súdy určujú výživné podľa metodiky pre výpočet výživného rodičov, kedy sa prihliada na počet vyživovacích povinností povinného rodiča a vek oprávneného dieťaťa.

Ak žije matka s deťmi v Rakúsku už 9 rokov a otec odišiel na Slovensko, o výživnom rozhoduje rakúsky súd, nakoľko deti majú svoj obvyklý pobyt v Rakúsku. Ak podal manžel návrh na slovenský súd neskôr, potom voči takémuto jeho návrhu podajte návrh na zastavenie konania z dôvodu prekážky litispendencie (už skôr začatého konania v inom štáte), pričom v tomto slovenskému súdu súčasne uveďte, že nemá právomoc vo veci konať, bolo už skôr začaté konanie v inej krajine, a síce v krajine EÚ, v ktorej majú deti svoj obvyklý pobyt. Súčasne v návrhu poukžte na právnu úprav, a síce na čl. 12 nariadenia EÚ o vyživovacej povinnosti č. 4/2009, čl. 1. 2.

Rodičovská Dohoda

Rodičia sa môžu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností vzájomnou dohodou. Táto dohoda je explicitne vymedzená v § 24 odsek 4 ZR, a teda : „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Rodičovská dohoda nemá zákonom predpísanú formu, preto nemusí byť nutne uzatvorená písomne. Môže byť uzatvorená aj ústne, poprípade aj na pojednávaní a zachytená do zápisnice súdu. Zákon taktiež neupravuje, čo má dohoda obsahovať. Napriek tomu môžeme identifikovať viaceré oblasti, ktoré by mali byť v dohode obsiahnuté. Touto úpravou zákonodarca uprednostňuje dohodu rodičov ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností pred autoritatívnym rozhodovaním súdov. K zásahu súdov do týchto práv a povinností prichádza len v prípade, ak nedôjde k dohode rodičov.

Rodičovská dohoda vždy podlieha schváleniu súdom. Po jej uzatvorení je táto dohoda síce platná z hľadiska hmotného práva, ale nie je vykonateľná. To znamená, že dohoda sa nestáva neplatnou, ale jednotlivé práva a povinnosti vyplývajúce z dohody nie je možné súdne vymáhať, ak nedôjde k ich splneniu zo strany jedného z rodičov. Súd dohodu schváli, ak nie je v rozpore so zákonom a je v záujme maloletého dieťaťa. V opačnom prípade výkon rodičovských práv a povinností upraví autoritatívnym rozhodnutím. Pri hodnotení obsahu rodičovskej dohody musí súd rešpektovať právo dieťaťa udržiavať vzťah s oboma rodičmi, jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany otca aj matky a zároveň aj právo na pravidelný, vyvážený a rovnocenný osobný kontakt s oboma rodičmi.

Styk Rodiča s Dieťaťom

Úprava styku rodiča s dieťaťom súdnym rozhodnutím sa realizuje jedine v prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť. Súd rozhoduje o úprave styku jednak v rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností po rozchode rodičov ktorí neboli manželia a jednak v konaní o rozvod manželstva s ktorým je tiež takáto úprava obligatórne spojená. Rozsah styku sa určuje podľa viacerých kritérií.

Prečítajte si tiež: Vdovy a dávky: Aktuálne informácie

Zákonné predpoklady pre úpravu styku súdnym rozhodnutím nie sú zákonom nijako striktne určené. Zákon o rodine v §25 uvádza len povinnosť súdu styk upraviť ak sa rodičia nedohodnú. Záujem dieťaťa je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje aj kvalitu vzťahu dieťaťa k rodičom.

Zmeny v Zákone o Rodine

Bol preložený návrh na novelu zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, kde sa má riešiť aj situácia, kedy sa rodič chce presťahovať s dieťaťom do zahraničia. Pri platnom znení zákona, pokiaľ sa chce rodič presťahovať s dieťaťom do zahraničia, potrebuje súhlas druhého rodiča, resp. pokiaľ sa nedohodnú tak rozhodnutie súdu, aj keď ide len o pár km (napr. Bratislava a susediaca rakúska dedina). Pokiaľ sa však chce presťahovať v rámci Slovenska (napr. Bratislava - Košice) súhlas potrebný nie je. Preto novela zákona chce v danej problematike priniesť zmeny a to tak, že navrhuje, aby bol potrebný súhlas druhého rodiča, prípadne rozhodnutie súdu, pri sťahovaní z okresu, kde má dieťa trvalé bydlisko do iného okresu (nie susedného) a toto odsťahovanie podstatne sťaží styk druhého rodiča s dieťaťom.

tags: #odstahovanie #s #dietatom #do #zahranicia #po