
Príkazná zmluva, ako zmluva obstarávateľského typu, je upravená v Občianskom zákonníku a predstavuje základný zmluvný typ v skupine zmlúv so zástupcami. Čo všetko obnáša odstúpenie od takejto zmluvy? Aké sú podmienky a náležitosti tohto procesu? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku odstúpenia od príkaznej zmluvy, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.
Príkazná zmluva je definovaná v § 724 až 732 Občianskeho zákonníka. Podstata tejto zmluvy spočíva v tom, že príkazník sa zaväzuje obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť v záujme príkazcu. Dôležité je, že príkazník nezodpovedá za to, či sa výsledok obstarania alebo výkonu činnosti dostaví. Jedným z definičných znakov príkaznej zmluvy je osobné konanie príkazníka, ktorý koná v mene príkazcu, resp. na jeho účet. Príkazník je viazaný pokynmi príkazcu, čo limituje jeho konanie.
Príkazná zmluva je charakteristická bezodplatnosťou, avšak odmena môže byť poskytnutá, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá vzhľadom na povolanie príkazníka. Predmetom príkaznej zmluvy môže byť zaobstaranie hnuteľnej či nehnuteľnej veci, správa majetku, uzavretie zmluvy, vykonanie právnych úkonov vo vzťahu k úradom, súdom či tretím osobám.
Na rozdiel od príkaznej zmluvy, mandátna zmluva má odplatný charakter a jej účastníkmi sú väčšinou podnikatelia. Zatiaľ čo príkazník musí konať podľa svojich znalostí a schopností, mandatár má konať s odbornou starostlivosťou. Osobné konanie mandatára nie je povinné. Komisionárska zmluva je formou nepriameho zastúpenia, uzatváraná medzi podnikateľmi, a je vždy len odplatná.
Podľa ust. § 48 a nasl. Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z uvedeného vyplýva, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva a zmluvná strana, ktorá odstupuje od zmluvy, nemôže byť za toto odstúpenie postihnutá. Súhlas druhej strany na odstúpenie od zmluvy nie je potrebný a podpis druhej strany nie je rovnako potrebný. Súhlas druhej zmluvnej strany by bol potrebný jedine v prípade, že by odstúpenie od zmluvy nebolo v zmysle zmluvy resp. zákona.
Prečítajte si tiež: Dôsledky odstúpenia od príkaznej zmluvy
Odporúča sa, aby odstúpenie od zmluvy bolo realizované písomne. Zákon neurčuje presné náležitosti odstúpenia od zmluvy, ale musí byť zrejmá vôľa zmluvu ukončiť. Odstúpenie od zmluvy musí byť urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Na odstúpenie od zmluvy musí existovať zákonný alebo zmluvný dôvod, avšak podľa judikatúry nie je potrebné tento dôvod uvádzať.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 111/2008 zo dňa 30. júna 2009: „Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi.“
V prípade zmluvy o dielo, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Ak dielo nebolo vykonané v stanovenom termíne, odporúča sa poslať výzvu a poskytnúť primeranú lehotu na vykonanie diela, a to s tým, že po márnom uplynutí dodatočnej primeranej lehoty súčasne odstupujete od zmluvy o dielo.
Následne platí ust. § 457 a nasl. § 458 (1) Občianskeho zákonníka: Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Pri prenájme vozidla sa aplikuje Občiansky zákonník. Aj keď zmluva nie je notársky overená, je platná, pokiaľ spĺňa formálne náležitosti. Vzhľadom na okolnosti trestnej činnosti máte dôvod na odstúpenie od zmluvy z dôvodov závažného porušenia povinností nájomcu. Odporúča sa písomne oznámiť nájomcovi odstúpenie od zmluvy. Náležitosti oznámenia o odstúpení by mali zahŕňať opis skutočností, ktoré vedú k odstúpeniu (napr. využívanie vozidla na trestnú činnosť), a výzvu na okamžité vrátenie vozidla. V prípade, že nájomca nereaguje alebo odmietne vrátiť vozidlo, odporúča sa podanie trestného oznámenia pre neoprávnené užívanie cudzej veci a možné zneužitie vozidla.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
V prípade prasknutých zadných pružín na vozidle závisí možnosť odstúpenia od zmluvy na viacerých faktoroch. Kupujúci má právo odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa § 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, ktoré sú neodstrániteľné a tieto vady bránia riadnemu užívaniu veci. Kupujúci môže odstúpiť aj v prípade, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé. Subjektívna nevedomosť o vadách z vašej strany ako predávajúceho nie je právne významná.
Dôležité aspekty:
Možnosť a spôsob ukončenia zmluvy (dohody) s pracovnou agentúrou bude uvedený v samotnej zmluve. Zmluva (dohoda) o sprostredkovaní zamestnania sa uzatvára podľa § 25 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Všeobecné obchodné podmienky (VOP) pre zmluvy o dielo v oblasti dizajnu interiéru často obsahujú ustanovenia o postupe pri poskytovaní služby, cenách, platobných podmienkach, zodpovednosti za vady a ukončení zmluvy.
Objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy o dielo až do času jeho zhotovenia, a to aj bez uvedenia dôvodu. Objednávateľ je oprávnený zmluvu o dielo vypovedať v prípadoch ustanovených OZ a zákonom č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Je dôležité rozlišovať príkaznú zmluvu od iných typov zmlúv, ako sú mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o sprostredkovaní a zmluva o obchodnom zastúpení. Tieto zmluvy majú odlišné charakteristiky a právne dôsledky, čo ovplyvňuje aj podmienky odstúpenia od zmluvy.
Ak je príkazná zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V prípade zmlúv uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov má spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu v lehote 14 dní od jej uzavretia. Právo na odstúpenie od Príkaznej zmluvy uplatní Príkazca tak, že odstúpenie od zmluvy zašle písomne na adresu poskytovateľa služby.
VOP upravujú vzťahy medzi zmluvnými stranami. Zmeny alebo vylúčenie aplikácie týchto OP alebo ktoréhokoľvek z ich ustanovení sú pre zmluvné strany záväzné iba vtedy, ak sa na nich zmluvné strany písomne dohodli.
tags: #odstupenie #od #prikaznej #zmluvy #podmienky