Odstúpenie od zmluvy o dielo a jeho čiastočné plnenie

Zmluva o dielo je bežný zmluvný typ v obchodnej sfére. Jej právna úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 632 - § 651) a v Obchodnom zákonníku (§ 536 - § 565). Obchodný zákonník poskytuje ucelenejšiu úpravu a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú pri zmluvách o dielo dohodnutých podľa Obchodného zákonníka.

Úvod do problematiky zmluvy o dielo

Zmluva o dielo je relatívny obchodno-záväzkový vzťah z pohľadu účastníkov. Právne dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela sú upravené špecifickým spôsobom, pričom môžu vznikať od uzatvorenia zmluvy až do riadneho zhotovenia diela. Nároky strán vznikajúce v dôsledku zániku nesplneného záväzku vykonať dielo sú upravené v § 543, 544, 545, 548 ods. Obchodného zákonníka.

Základné kritériá pre vznik nárokov pri odstúpení od zmluvy o dielo

Základným kritériom pre určenie nároku zmluvnej strany pri zániku zmluvy pred riadnym vyhotovením diela je vlastníctvo k zhotovovanej veci v čase zániku záväzku.

Vlastníctvo zhotovovanej veci na strane zhotoviteľa (§ 543 Obchodného zákonníka)

Ustanovenie § 543 Obchodného zákonníka rieši situáciu, keď je zhotoviteľ vlastníkom zhotovovanej veci. V takomto prípade má objednávateľ právo požadovať od zhotoviteľa:

• zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom,
• úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

Tieto práva objednávateľa vznikajú za predpokladu odovzdania veci zhotoviteľovi za účelom zhotovenia diela, ak boli tieto veci spracované pri vykonávaní diela alebo ich nemožno vrátiť. Obe práva predstavujú relutárnu náhradu. Nárok objednávateľa na vydanie obohatenia podľa § 543 ods. 2 Obchodného zákonníka je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak v modifikovanej podobe. Účelom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnutie ochrany subjektu, ktorý stratil určitú majetkovú hodnotu. Zákonná úprava nepočíta s vrátením celej majetkovej hodnoty v plnom rozsahu, ale len vo výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt.

Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení

Vysporiadanie zhotoviteľa v týchto prípadoch spočíva v tom, že je (a zostáva) vlastníkom nedokončenej veci, teda mu zostáva hodnota toho, čo do zhotovovaného diela vložil. Ak objednávateľ zaplatil čiastočnú cenu za dielo (alebo zálohu) zhotoviteľovi, zhotoviteľ je povinný toto plnenie vrátiť v celom rozsahu (z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. podľa § 351 ods.

Vlastníctvo zhotovovanej veci na strane objednávateľa (§ 544 Obchodného zákonníka)

Ustanovenie § 544 Obchodného zákonníka upravuje dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela, ak je vlastníkom zhotovovanej veci objednávateľ. V takom prípade má zhotoviteľ právo požadovať od objednávateľa:

• úhradu toho, o čo sa objednávateľ obohatil zhotovovaním veci,
• úhradu ceny vecí, ktoré zhotoviteľ účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci.

Právo zhotoviteľa vznikne, ak za dôvod zániku záväzku zodpovedá objednávateľ. Ak by však v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. Typickým prípadom riešeným týmto ustanovením je výstavba stavby zhotoviteľom na pozemku objednávateľa, pokiaľ si strany nedohodli vznik vlastníckeho práva k stavbe v prospech zhotoviteľa. Po predčasnom ukončení zmluvy objednávateľ nemôže vydať zhotovované dielo zhotoviteľovi, resp. vrátiť použitý materiál zhotoviteľovi. Rozsah obohatenia sa zisťuje znaleckým dokazovaním. Napríklad pri rekonštrukcii stavby sa určuje všeobecná hodnota stavby v čase zániku zmluvy a v čase začatia zhotovovania diela. Rozdiel týchto hodnôt predstavuje finančné vymedzenie obohatenia. Pri znaleckom ohodnocovaní je potrebné brať do úvahy aj vady diela. Cena diela dohodnutá v zmluve nemá vplyv na výšku vzniknutého obohatenia objednávateľa.

Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 32 Cdo 3964/2014 vyslovil názor, že výška nároku zhotoviteľa podľa § 544 ods.

Montáž, údržba, oprava alebo úprava veci (§ 545 Obchodného zákonníka)

Ak predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci, dôsledky zániku nesplneného záväzku sa podľa § 545 Obchodného zákonníka spravujú obdobne ustanoveniami podľa § 544 Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch totiž nevzniká zhotoviteľovi vlastnícke právo k veci, ale vlastníkom ostáva objednávateľ.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru

Odstúpenie od zmluvy pre omeškanie objednávateľa (§ 548 Obchodného zákonníka)

Jediný prípad, kedy má zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny diela (zníženej, ako je uvedené nižšie) v prípade zániku nesplneného záväzku, je upravený v § 548 ods. Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy o dielo pre omeškanie objednávateľa, tento nárok môže existovať popri nároku zhotoviteľa na základe § 544 ods.

Keďže záväzok zhotoviteľa vykonať dielo zanikol pred dokončením diela, bolo by v rozpore so zásadami o bezdôvodnom obohatení, ak by zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie celej dohodnutej ceny diela. V súlade so zákonnou dikciou „čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu“ sa od tejto ceny odpočítajú náklady za materiál, energie, mzdy, dopravu, ktoré zhotoviteľovi nevzniknú z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy.

V zmysle rozhodovacej praxe súdov sa cena za čiastočne zhotovené dielo určuje podľa cien dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve, resp. spôsobom uvedeným v zmluve. Do nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo sa započítajú reálne vykonané položky z rozpočtu, nevykonané položky sa neberú do úvahy.

V porovnaní s § 641 ods.

Vyporiadanie zmluvných strán pri odstúpení od zmluvy

Vyporiadanie zmluvných strán pre prípad odstúpenia od zmluvy uzatvorenej v režime Obchodného zákonníka sa uskutočňuje podľa zásad uvedených v § 351 Obchodného zákonníka. Táto právna úprava je dispozitívna a predstavuje ucelenú právnu úpravu pre prípad odstúpenia od zmluvy (nepoužije sa právna úprava Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia

Zmluvy o dielo sa zväčša uzatvárajú na dlhšie časové obdobie, počas ktorého môžu vyjsť najavo skutočnosti a okolnosti brániace ďalšiemu pokračovaniu zmluvného vzťahu. Ukončenie zmluvného vzťahu predstavuje moment aktivácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich nároky strán v súvislosti s vysporiadaním poskytnutého plnenia, pokiaľ v zmluve o dielo nie je dohodnuté inak.

Odstúpenie od zmluvy všeobecne

Pri typickom priebehu záväzkovo-právnych vzťahov záväzok zaniká splnením, resp. spôsobom nahrádzajúcim splnenie, napr. zápočtom, uložením do úradnej úschovy. Možnosť odstúpenia od zmluvy dávajú viaceré ustanovenia OZ pri jednotlivých typoch zmlúv, ako aj iné zákony.

Obdobnú formuláciu odstúpenia od zmluvy obsahuje aj § 344 ObZ, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Toto platí pre všetky obchodné typy zmlúv vrátane zmlúv, ktoré nie sú upravené ako osobitný zmluvný typ. Na pomenované zmluvy platia všeobecné ustanovenia o odstúpení, len pokiaľ nevyplýva niečo iné z osobitnej úpravy konkrétneho zmluvného typu (napr. Zmluva o úvere, zmluva o skladovaní, zmluva o kontrolnej činnosti).

Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedna o odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov), v prípade obchodnoprávnych vzťahov, by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko v zmysle úst.

Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Súdna prax uvádza, že nie je možná súčasná aplikácia jednostranného odstúpenia od zmluvy a súčasná dohoda o odstúpení a to z dôvodu rozdielnych účinkov odstúpenia od zmluvy vzhľadom na čas.

V praxi sa stretávame aj s tým, že účastník, ktorý v súlade so zákonom alebo zmluvou odstúpil od zmluvy, je sankcionovaný druhým účastníkom zmluvy uložením pokuty. Tu poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1ObdoV119/2005 z 31. 1.

Osobitné spôsoby zrušenia zmluvy

Osobitným spôsobom zrušenia zmluvy je zaplatenie tzv. odstupného, ktoré upravuje tak OZ ako aj ObZ. Podľa § 497 OZ každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočne plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani, keď poskytne odstupné. Obdobne § 355 ObZ uvádza, že ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy, ako odstupného, zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí.

Odstúpenie od zmluvy podľa ObZ sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva, voľby ObZ podľa § 262, riešenia sporov a iných ustanovení, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy (napr. Oprávnenie zrušiť zmluvu zaplatením odstupného však nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo, ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť. Inštitút odstupného tak predstavuje možnosť "vykúpiť sa" zo zmluvy za dohodnuté odstupné, musí byt však v zmluve osobitne dohodnuté, bez dohody nemožno od zmluvy odstúpiť zaplatením odstupného.

Všeobecne platí, že z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti. Je možné požiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy. OZ v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Súdna prax však zastáva ten názor, že ak by bol dôvod odstúpenia uvedený v listine o odstúpení, tento dôvod je možné meniť.

Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedna o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne.

Možno zhrnúť, že neexistencia dôvodov odstúpenia deklarovaných v odstúpení spravidla nemusí vylučovať platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Otázka doručenia odstúpenia je často predmetom sporov medzi zmluvnými stranami. Zmluvne strany zvyčajne uvádzajú spôsob doručovania listín v príslušnej zmluvy, prípadne otázka doručovania vyplýva zo zákonných ustanovení o príslušnej zmluve (napr. zmluva o krátkodobom nájme bytu v § 10 zák. o krátkodobom nájme bytu odkazuje na úst.

Samotné odstúpenie od zmluvy musí byť realizované v lehote podľa zmluvy alebo zákona, inak druhá zmluvná strana môže namietnuť premlčanie tohto práva a nenastúpia účinky, ktoré sú spojené s odstúpením. Podľa ust. OZ platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j., akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. po odstúpení od zmluvy v zmysle úst. § 457 OZ je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení.

Aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov platí, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody. Na rozdiel od OZ plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy podľa ObZ sa nepovažuje za bezdôvodne obohatenie, nakoľko účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom odstúpenia, t.j. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá zmluvná strana, je povinná toto plnenie vrátiť; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi podľa zmluvy, inak § 502 ObZ. zmluvy, je stanovená lehota podľa úst. § 394 ObZ, ktorá plynie odo dna keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Možno zhrnúť, že z týchto ustanovení vyplýva vzájomne podmienená povinnosť všetkých účastníkov zrušenej zmluvy odstúpením vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali (OZ), resp.

Zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela

V prípade vád diela je dôležité rozlišovať, či bola zmluva porušená podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Ak je porušenie podstatné, objednávateľ si môže uplatniť ktorýkoľvek nárok z vád hneď. Ak je porušenie nepodstatné, objednávateľ môže najprv žiadať len odstránenie vady alebo zľavu z ceny diela. Právo odstúpiť od zmluvy vzniká pri nepodstatnom porušení len v prípade, ak zhotoviteľ neopraví dielo v stanovenej lehote a objednávateľ ho upozornil na úmysel odstúpiť.

Podmienky pre vznik zodpovednosti za vady

Prvým predpokladom pre vznik zodpovednosti zhotoviteľa za vady je odovzdanie diela objednávateľovi. Pred odovzdaním nemôže objednávateľ uplatňovať klasické nároky z vád - prípadné vadné plnenie môže korigovať len využitím práva priebežnej kontroly v zmysle § 550 Obchodného zákonníka.

Druhou podmienkou je, že vykonanie diela nezodpovedá predmetu diela tak, ako ho určuje zmluva. Ak zmluva odkazuje na projektovú dokumentáciu, porovnáva sa výsledok s vlastnosťami požadovanými touto dokumentáciou. Súlad vykonania diela s výsledkom určeným v zmluve nemožno posudzovať formalisticky. Dôležité je, či odovzdané plnenie možno používať na ten účel, ku ktorému malo slúžiť; ak dielo nie je možné plnohodnotne a bez obmedzenia užívať, pretože vykazuje nedostatky, ktoré bránia jeho bezpečnému užívaniu alebo vedú k obmedzeniu jeho funkčnosti, možno tieto kvalifikovať ako vady.

Za vady diela sa považujú aj nedorobky (t.j. plnenia chýbajúce k úplnému dokončeniu diela).

Zodpovednosť za vady pri zhotovovaní veci na zákazku podľa Občianskeho zákonníka

Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Všeobecná záručná doba podľa Občianskeho zákonníka je 24 mesiacov. Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa používali dobu dlhšiu ako 24 mesiacov, môže byť záručná doba aj dlhšia, pričom dĺžku tejto záručnej doby upravujú osobitné predpisy. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže v zmysle ust. § 646 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzťahovať aj na len konkrétne súčiastky veci. Uvedené predstavuje minimálny zákonný štandard dĺžky záručnej doby. Dôležité je spomenúť, že záručná doba je tzv. prekluzívna lehota, uplynutím ktorej právo objednávateľa zaniká.

Pokiaľ si objednávateľ vymienil určité vlastnosti zhotovovanej veci, zhotoviteľ je povinný zabezpečiť, aby zhotovovaná vec tieto vlas…

Praktické aspekty odstúpenia od zmluvy o dielo

Postup pri omeškaní zhotoviteľa

Ak zhotoviteľ mešká s vykonaním diela, je dôležité posúdiť, či sa zmluva spravuje Obchodným alebo Občianskym zákonníkom. To je možné zistiť priamo zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy pre omeškanie je možné. Ak objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť alebo nezabezpečil podmienky na začatie prác, zhotoviteľ môže podľa § 548 Obchodného zákonníka požadovať náhradu škody, prípadne odstúpiť od zmluvy, ak je omeškanie objednávateľa podstatné a bráni v plnení.

Ak objednávateľ nesplnil svoju povinnosť a neumožnil zhotoviteľovi začať práce v dohodnutom termíne, odporúča sa najskôr písomne vyzvať objednávateľa na splnenie povinností a určiť mu primeranú lehotu na nápravu. Ak ani po tejto lehote nebude možné začať práce, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť. Všetku komunikáciu je vhodné viesť v písomnej forme doporučeným listom.

Odporúča sa dôkladne preštudovať zmluvu, najmä ustanovenia o odstúpení, a postupovať podľa vyššie uvedeného postupu. V prípade nejasností je vhodné obrátiť sa na advokáta so zmluvou, aby posúdil konkrétne možnosti podľa jej obsahu a okolností prípadu, aby ste prípadne nemuseli platiť napr.

Postup pri pomalom pokračovaní prác

Ak dielo nepokračuje v zmysle zmluvy, resp. veľmi pomaly, objednávateľ môže využiť ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe tohto zákonného ustanovenia je potrebné, aby ste v písomnej forme odstúpili od zmluvy o dielo a vyporiadali finančné nároky, lebo ako uvádzate v otázke uhradili ste zálohu vo výške 70 %.

Forma odstúpenia od zmluvy

Pre odstúpenie od zmluvy o dielo zákon nevyžaduje osobitnú formu, ale ak bola zmluva uzavretá písomne, odporúča sa aj odstúpenie vykonať písomne. V písomnom odstúpení je potrebné uviesť identifikáciu zmluvných strán, identifikáciu zmluvy (napríklad dátum uzavretia zmluvy, číslo zmluvy, predmet zmluvy) a vyjadrenie, že sa jedná o odstúpenie od zmluvy.

Práva a povinnosti po odstúpení od zmluvy

Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy. Po odstúpení od zmluvy má zhotoviteľ právo na zaplatenie už vykonaných prác a náhradu účelne vynaložených nákladov. Odporúča sa zaslať odstúpenie doporučenou poštou, aby ste mali dôkaz o doručení.

Odstúpenie od zmluvy v prípade zmluvného limitu prác

Ak chcete ukončiť zmluvný vzťah s objednávateľom, potom treba postupovať podľa znenia zmluvy a to podaním výpovede podľa zmluvy. Riešením najjednoduchším však je, aby ste na základe vzájomnej dohody ukončili zmluvu o dielo k určitému dátumu z dôvodu dosiahnutia zmluvného limitu prác a to s tým, že účastníci zmluvy nemajú voči sebe žiadne záväzky, prípadne nároky zo zmluvných pokút podľa zmluvy o dielo.

Odstúpenie od zmluvy z dôvodu nemožnosti vyhotovenia diela

Ak je dielo vyhotovené podľa osobitných predpisov alebo ak je to obvyklé, môže odberateľ odstúpiť od zmluvy o dielo aj bez toho, aby bol zhotoviteľ v omeškaní s vyhotovením diela, ak sa ukáže, že dielo nebude možné vyhotoviť tak, aby spĺňalo požiadavky stanovené v týchto predpisoch alebo obvyklé požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ak ste zhotoviteľom diela podľa osobitných predpisov alebo ak je to obvyklé, môžete odstúpiť od zmluvy o dielo kedykoľvek v priebehu mesiaca, ak sa ukáže, že dielo nebude možné vyhotoviť tak, aby spĺňalo požiadavky stanovené v týchto predpisoch alebo obvyklé požiadavky. Odstúpenie od zmluvy o dielo by ste mali oznámiť odberateľovi písomne a v primeranej lehote pred plánovaným termínom vyhotovenia diela. V oznámení by ste mali uviesť dôvod odstúpenia a požadovať náhradu nákladov spojených s vyhotovením diela a primeranú časť ceny za dielo.

Odmietnutie prevzatia diela odberateľom

Odberateľ môže odmietnuť prevziať dielo len za podmienok stanovených v zmluve alebo v zákone. Ak nie sú v zmluve alebo v zákone stanovené žiadne podmienky pre odmietnutie prevzatia diela, takéto odmietnutie nie je možné a odberateľ je povinný prevziať a zaplatiť za riadne vyhotovené dielo.

Výzva k dodaniu diela a odstúpenie od zmluvy

V súlade s ust. § 642 Obč. zákonníka odporúčame zhotoviteľovi zaslať doporučený list s výzvou na dodanie diela v lehote napr. 10 dní s tým, že ak k dodávke diela nedôjde, súčasne odstupujete od zmluvy o dielo a žiadate vrátenie uhradenej zálohy v celosti.

Situácia, keď fotograf odmieta vydať fotografie

V prípade, že ste si objednali fotografa prostredníctvom agentúry a fotograf odmieta vydať fotografie, upozornite agentúru, že ak svoju povinnosť nesplní vo vami uvedenej lehote, vec oznámite Slov. obchodnej inšpekcii.

Odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve o dielo

Je potrebné vychádzať z obsahu zmluvy o budúcej zmluve, kde by mohli byť uvedené dôvody na odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve. Ak dôvody nie sú uvedené v zmluve, je možné odstúpiť od zmluvy iba v prípade, ak je to uvedené v zákone.

tags: #odstupenie #od #zmluvy #o #dielo #čiastočné