Odstúpenie od zmluvy: Postup, podmienky a dôležité aspekty

Odstúpenie od zmluvy je dôležitý právny inštitút, ktorý umožňuje zrušenie zmluvného vzťahu. V tomto článku sa podrobne pozrieme na podmienky, postup a dôsledky odstúpenia od zmluvy, s osobitným zameraním na kúpne zmluvy uzatvorené na diaľku a prevody nehnuteľností.

Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy bez uvedenia dôvodu

Každý zákazník, ktorý je spotrebiteľom, má právo vrátiť tovar bez udania dôvodu, a to do 14 kalendárnych dní. Táto lehota je určená k tomu, aby sa kupujúci v primeranom rozsahu zoznámil s povahou, vlastnosťami a funkčnosťou tovaru. Kupujúci nemusí uvádzať dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje.

Informovanie predávajúceho

Pre účely uplatnenia práva odstúpiť od zmluvy musí spotrebiteľ informovať predávajúceho o svojom rozhodnutí odstúpiť od tejto zmluvy odoslaním oznámenia o odstúpení od zmluvy vo vyššie uvedenej lehote 14 dní. Aby bola dodržaná lehota pre odstúpenie od tejto zmluvy, postačuje zaslať oznámenie o uplatnení práva odstúpiť od zmluvy pred uplynutím príslušnej lehoty.

Povinnosti predávajúceho

Predávajúci je povinný kupujúcemu vrátiť čiastku plne zodpovedajúcu cene tovaru a zaplateným nákladom na jeho dodanie do 14 dní od odstúpenia od zmluvy, nie však skôr, než dôjde k doručeniu vracaného tovaru späť do dispozície predávajúceho, popr. k preukázaniu odoslania tovaru späť predávajúcemu, a to rovnakým spôsobom, akým platbu od kupujúceho prijal. Ak ponúka predávajúci v rámci určitého spôsobu dodania tovaru niekoľko možností, je povinný kupujúcemu nahradiť najlacnejší z nich.

Stav vráteného tovaru

Tovar by mal byť vrátený predávajúcemu (nie na dobierku) kompletný, najlepšie v pôvodnom obale, nesmie javiť známky opotrebenia či poškodenia. Náklady na vrátenie tovaru nesie kupujúci.

Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení

Výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy

Právo na odstúpenie od zmluvy nie je možné uplatniť pri zmluvách na dodanie digitálneho obsahu, ak nebol dodaný na hmotnom nosiči, či pri zmluvách o poskytovaní služieb, v oboch prípadoch za podmienky, že k plneniu došlo s predchádzajúcim výslovným súhlasom kupujúceho pred uplynutím lehoty pre odstúpenie od zmluvy; ďalej pri zmluvách na dodávku služieb alebo tovaru (vr.

Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností

Prevod nehnuteľnosti je obyčajne transakciou, ktorá má dve fázy. Prvou z nich je uzatvorenie príslušnej zmluvy (napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy). Druhou fázou býva registrácia prevodu nehnuteľnosti na príslušnom orgáne (katastrálnom odbore príslušného okresného úradu) (ďalej len „Katastrálny úrad“). K zmene vlastníka nehnuteľnosti teda nestačí uzatvorenie samotnej scudzovacej zmluvy (tzv. právny titul), ale je potrebné aj právoplatné rozhodnutie Katastrálneho úradu, ktorým sa táto zmena povoľuje (tzv. rozhodnutie o povolení vkladu).

Účinky odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností

Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností má vecno-právne účinky, avšak s tým, že práva dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti nie sú odstúpením od zmluvy dotknuté. Toto rozhodnutie bolo navyše publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 81/2014, teda má povahu judikátu. Význam uvedeného rozhodnutia sa neprejavuje len v tom, že určuje aké účinky má mať odstúpenie od zmluvy, ale tiež v tom, že determinuje postup Katastrálnych úradov v prípadoch jednostranného zrušenia zmluvy.

Postup katastrálnych úradov

Katastrálne úrady by mali v prípade, ak pôvodný vlastník nehnuteľnosti po odstúpení od zmluvy požiada o zápis svojho vlastníckeho práva, doručiť odstúpenie od zmluvy druhej zmluvnej strane (kupujúcemu) a vyzvať ju, aby sa v určenej lehote vyjadrila, či s odstúpením súhlasí. Súčasne, Katastrálny úrad poučí kupujúceho, že ak s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, je povinný podať v určenej lehote príslušnú žalobu, inak dôjde k zapísaniu vlastníckeho práva pôvodného majiteľa. Ak dôjde k včasnému preukázaniu podania žaloby, Katastrálny úrad záznam nevykoná, ale na liste vlastníctva vyznačí plombu o začatom záznamovom konaní. V prípade, ak je kupujúci pasívny a odstúpenie od zmluvy nenamieta, Katastrálny úrad zapíše záznamom vlastnícke právo pôvodného majiteľa.

Okamih odstúpenia od zmluvy

Je potrebné rozlišovať okamih, kedy dôjde k odstúpeniu od zmluvy. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy predtým ako Katastrálny úrad rozhodne o povolení vkladu vlastníckeho práva, kupujúci by mal podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy až potom, čo je kupujúci zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, mal by tento podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Podľa uvedeného názoru by sa malo rovnako postupovať aj v prípade zrušenia darovacej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru

Kolízia s procesnými zásadami

Súčasný postup Katastrálnych úradov však podľa nášho názoru koliduje s niektorými procesnými zásadami.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy

Jedným z dôsledkov rekodifikácie civilného procesu je obmedzenie možnosti podávať určovacie žaloby, ktorými sa namieta (ne)platnosť právneho úkonu. Tejto neplatnosti sa možno dovolávať len v prípade, ak takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Zo zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), ani z iného predpisu však takáto možnosť nevyplýva. Pri striktne formalistickom výklade by kupujúci nemal možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva.

Žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy by mala byť prípustná z dôvodu, že v opačnom prípade by kupujúci nemal žiadny účinný procesný nástroj na ochranu svojho práva. Jedinou prípustnou žalobou by mohla byť žaloba o určenie vlastníckeho práva. Jej podaniu však bráni skutočnosť, že kupujúci nie je, v prípade odstúpenia od zmluvy doručeného predtým ako Katastrálny úrad povolí vklad, vlastníkom nehnuteľnosti (vlastníkom sa stáva až právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu). Z uvedeného dôvodu nemôže podať žalobu o určenie vlastníckeho práva vo svoj prospech (nebol by aktívne legitimovaný na podanie žaloby). Ak by mal kupujúci čakať na to, že predávajúci bude opätovne zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, bol by tým s najväčšou pravdepodobnosťou zmarený preventívny účel určovacej žaloby.

Kolízia pravdivosti verejnej a súkromnej listiny

Ak k odstúpeniu od zmluvy dôjde v čase, keď je kupujúci už zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, mal by tento, podľa praxe Katastrálnych úradov, podať žalobu o určenie vlastníckeho práva voči pôvodnému predávajúcemu. V čase podania takejto žaloby by kupujúci, ktorý je ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva, mal podať žalobu voči predávajúcemu, ktorý tam zapísaný nie je.

Keďže list vlastníctva predstavuje verejnú listinu, platí prezumpcia, že to, čo je na liste vlastníctva uvedené, sa považuje za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Pravdivosť verejnej listiny sa predpokladá a nepreukazuje, preukazuje sa len nepravdivosť (nesprávnosť). Na popretie správnosti verejnej listiny sa vyžaduje tiež predloženie relevantných dôkazov tým, kto túto listinu namieta. Preto je úlohou predávajúceho preukázať, že kupujúci nie je vlastníkom nehnuteľnosti, teda, že list vlastníctva ako verejná listina nie je pravdivá.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia

Na strane druhej, odstúpenie od zmluvy zo strany predávajúceho predstavuje súkromnú listinu, ktorá má nižšiu dôkaznú hodnotu ako list vlastníctva. Na popretie správnosti súkromnej listiny postačuje jednoduché popretie druhou stranou. V prípade popretia pravdivosti súkromnej listiny (odstúpenia od zmluvy) sa vyžaduje, aby sa preukázala jej pravdivosť, pričom dôkazné bremeno leží na tom, kto túto listinu predložil. Pravdivosť tejto listiny by mal preto preukázať predávajúci, keďže on sa na základe odstúpenia od zmluvy dovoláva svojho vlastníckeho práva.

Kolízia súkromnej listiny a správneho aktu

Vlastnícke právo kupujúceho je potvrdené rozhodnutím Katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva, teda rozhodnutím správneho orgánu. Ide teda o správny akt, pri ktorom platí prezumpcia jeho správnosti, teda rozhodnutie Katastrálneho úradu sa považuje za správne a bezvadné, pokiaľ nie je úradným postupom zrušené alebo zmenené. Odstúpenie od zmluvy ako súkromná listina nie je, podľa nášho názoru, samo o sebe spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia Katastrálneho úradu.

Zrušenie darovacej zmluvy

Podľa názoru Úradu by sa takto malo postupovať aj v prípade, ak dôjde k odvolaniu darovania. Teda pokiaľ darca vyzve obdarovaného na vrátenie daru a následne požiada Katastrálny úrad o zápis svojho vlastníckeho práva, je Katastrálny úrad povinný vyzvať obdarovaného, či s vrátením daru súhlasí alebo ho v opačnom prípade vyzvať, aby podal v určenej lehote žalobu, buď o určenie neplatnosti výzvy na vrátenie daru (ak obdarovaný ešte nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti), alebo o určenie vlastníckeho práva (ak obdarovaný je už zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti). Katastrálny úrad súčasne poučí obdarovaného o následkoch nepodania žaloby.

Vychádza sa z právneho názoru potvrdeného judikatúrou Najvyššieho súdu SR, že k zániku darovacej zmluvy dochádza doručením výzvy na vrátenie daru, ktorá vyvoláva obdobné účinky ako odstúpenie od zmluvy.

Rozpor s negatívnou dôkaznou teóriou

Súčasný postup Katastrálnych úradov pri odvolaní darovania však naráža na tie isté limity ako je tomu v prípade odstúpenia od zmluvy. Bežnou praxou totižto je, že v prípade, ak obdarovaný odmieta dar vydať, je darca povinný podať žalobu o vydanie veci, vypratanie nehnuteľnosti, resp. o určenie vlastníckeho práva. V takomto konaní je na darcovi dôkazné bremeno, aby preukázal, že sa obdarovaný správa voči nemu spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy.

Pri uplatnení postupu Katastrálnych úradov sa však obdarovaný ocitá v situácii, kedy musí preukazovať, že dobré mravy hrubo neporušil a znášať dôkazné bremeno v tomto smere. Uvedený postup je však v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou, podľa ktorej nie je možné požadovať preukázanie neexistenciu skutočnosti, ktorá má trvalý charakter (obdarovaný by musel preukazovať, že dobré mravy hrubo neporušil). Rovnako tento názor nezastáva ani odborná literatúra, ktorá uvádza povinnosť darcu podať v takomto prípade žalobu.

Odstúpenie od kúpnej zmluvy v e-shope

Odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu je inštitút, ktorý sa spája najmä v prípade nákupu tovarov alebo služieb prostredníctvom elektronického obchodu.

Práva a povinnosti pri odstúpení od kúpnej zmluvy v e-shope

V prípade, že ste spotrebiteľ, máte právo na odstúpenie od zmluvy podľa zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pritom nie je rozhodujúce, že predajca Vám tvrdil, že od zmluvy sa nedá odstúpiť (od zmluvy sa nedá odstúpiť jedine v prípadoch uvedených v § 7 ods. 6 spomenutého zákona). Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, takže na to nepotrebujete súhlas ani podpis predávajúceho. Odstúpenie by sa malo realizovať v zásade do 14 dní od prevzatia tovaru.

Povinnosti spotrebiteľa pri odstúpení od zmluvy

Ako spotrebiteľ odstupujúci od zmluvy ste povinná najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy zaslať tovar späť alebo ho odovzdať predávajúcemu alebo osobe poverenej predávajúcim na prevzatie tovaru. Ak budete postupovať v zmysle vyššie uvedeného zákona (pre Vás sú rozhodujúce najmä § 7,8 a 10), predávajúci by Vám mal kúpnu cenu vrátiť späť.

Informačná povinnosť predávajúceho

Ak sa chcete vyhnúť mastnej pokute od Slovenskej obchodnej inšpekcie, tak ste ako predajca povinný informovať svojich zákazníkov o práve na odstúpenie od zmluvy o jej podmienkach, lehote a postupe jej uplatňovania. Zároveň je vašou povinnosťou poskytnúť zákazníkom vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy.

Lehota na vrátenie platby

Ďalšou povinnosťou, ktorú ukladá zákon prevádzkovateľom eshopu je vrátiť spotrebiteľovi najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia tovaru všetky platby, ktoré od neho prijal.

Pôvodný obal

Mnohé eshopy majú v znení obchodných podmienok zakotvenú povinnosť vrátenia zakúpeného tovaru v pôvodnom obale. Zákon však nič také nepožaduje, pretože obal nie súčasťou kúpnej zmluvy ani predmetom kúpy. Dajte si preto veľký pozor na formuláciu vašich obchodných podmienok. Mohli by ste sa totiž dopustiť porušenia zákona, pretože by ste snažili zákazníkom vytvoriť povinnosť bez akéhokoľvek právneho podloženia. Rovnakú pokutu by ste mohli vyfasovať aj za to, ak by ste informácie o práve na odstúpenie od zmluvy nekomunikovali vôbec alebo neúplne. A to sa skutočne nevyplatí.

Výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy v e-shope

Niektoré veci sa totiž len tak vrátiť nedajú a myslí na to aj zákon. Ak predávate tovar podobného charakteru, uveďte pre istotu do Obchodných podmienok, že sa na vaše produkty 14dňová lehota bezdôvodného vrátenia nevzťahuje.

Súvisiace zmluvy

Ďalším dôležitým faktom je, že odstúpením od zmluvy zanikajú zákazníkovi aj ostatné zmluvy. Čo to znamená? Ak zákazník nakúpil v akcii 1+1 možno ani nevie o tom, že uzatvoril dve zmluvy: kúpnu a darovaciu. Ak sa teda rozhodne odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu, musí vám vrátiť aj to, čo získal zadarmo. Kúpna a darovacia zmluva totiž idú ruka v ruke - zrušením kúpnej zaniká darovacia.

Všeobecné aspekty odstúpenia od zmluvy

Možnosť odstúpenia od zmluvy dávajú viaceré ustanovenia OZ pri jednotlivých typoch zmlúv, ako aj iné zákony, napr. Obdobnú formuláciu odstúpenia od zmluvy obsahuje aj § 344 ObZ, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Citované úst. § 344 ObZ platí platí pre všetky obchodné typy zmlúv vrátane zmlúv, ktoré nie sú upravené ako osobitný zmluvný typ. Na pomenované zmluvy platia všeobecné ustanovenia o odstúpení, len pokiaľ nevyplýva niečo iné z osobitnej úpravy konkrétneho zmluvného typu (napr. Zmluva o úvere, zmluva o skladovaní, zmluva o kontrolnej činnosti).

Podmienky platnosti odstúpenia od zmluvy

Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedna o odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť je platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov), v prípade obchodnoprávnych vzťahov, by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko v zmysle úst.

Forma odstúpenia od zmluvy

Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.

Náležitosti odstúpenia od zmluvy

Všeobecne platí, že z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti. Je možné požiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy. OZ v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Súdna prax však zastáva ten názor, že ak by bol dôvod odstúpenia uvedený v listine o odstúpení, tento dôvod je možné meniť.

Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedna o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne.

Doručenie odstúpenia od zmluvy

Na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Otázka doručenia odstúpenia je často predmetom sporov medzi zmluvnými stranami. Zmluvne strany zvyčajne uvádzajú spôsob doručovania listín v príslušnej zmluvy, prípadne otázka doručovania vyplýva zo zákonných ustanovení o príslušnej zmluve (napr. zmluva o krátkodobom nájme bytu v § 10 zák. o krátkodobom nájme bytu odkazuje na úst.

Lehota na odstúpenie od zmluvy

Samotné odstúpenie od zmluvy musí byť realizované v lehote podľa zmluvy alebo zákona, inak druhá zmluvná strana môže namietnuť premlčanie tohto práva a nenastúpia účinky, ktoré sú spojené s odstúpením.

Účinky odstúpenia od zmluvy

Podľa ust. OZ platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j., akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. po odstúpení od zmluvy v zmysle úst. § 457 OZ je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení.

Aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov platí, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody. Na rozdiel od OZ plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy podľa ObZ sa nepovažuje za bezdôvodne obohatenie, nakoľko účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom odstúpenia, t.j. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá zmluvná strana, je povinná toto plnenie vrátiť; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi podľa zmluvy, inak § 502 ObZ. zmluvy, je stanovená lehota podľa úst. § 394 ObZ, ktorá plynie odo dna keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

tags: #odstupenie #od #zmluvy #postup #podmienky