
Článok sa zaoberá problematikou odstúpenia od zmluvy v slovenskom právnom systéme, pričom sa zameriava na podmienky, za ktorých je možné od zmluvy odstúpiť, a na právne dôsledky takéhoto odstúpenia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú verejnosť, od študentov až po odborníkov.
V typickom priebehu záväzkovo-právnych vzťahov záväzok zaniká najmä jeho splnením, resp. spôsobom nahrádzajúcim splnenie napr. zápočtom, uložením do úradnej úschovy. Avšak, existujú aj iné spôsoby zániku záväzku, ako je napríklad odstúpenie od zmluvy.
Možnosť odstúpenia od zmluvy upravuje Občiansky zákonník (OZ), Obchodný zákonník (ObZ) a iné zákony pri jednotlivých typoch zmlúv. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Toto ustanovenie platí pre všetky obchodné typy zmlúv vrátane zmlúv, ktoré nie sú upravené ako osobitný zmluvný typ. Na pomenované zmluvy platia všeobecné ustanovenia o odstúpení, len pokiaľ nevyplýva niečo iné z osobitnej úpravy konkrétneho zmluvného typu (napr. zmluva o úvere, zmluva o skladovaní, zmluva o kontrolnej činnosti).
Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedná o odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia.
Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov). V prípade obchodnoprávnych vzťahov by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Prečítajte si tiež: Podmienky odstúpenia od zmluvy
Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Súdna prax uvádza, že nie je možná súčasná aplikácia jednostranného odstúpenia od zmluvy a súčasná dohoda o odstúpení, a to z dôvodu rozdielnych účinkov odstúpenia od zmluvy vzhľadom na čas.
V praxi sa stretávame aj s tým, že účastník, ktorý v súlade so zákonom alebo zmluvou odstúpil od zmluvy, je sankcionovaný druhým účastníkom zmluvy uložením pokuty.
Podľa súdnej praxe, aj keď v samotnej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť nie je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy, v zmysle § 517 OZ, ak kupujúci, ako dlžník, neuhradí kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu predávajúcim ako veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.
Objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak predávajúci objednaný tovar neobstará v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam (§ 613 OZ).
Ak dodaním tovaru s vadami je porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci o.i. odstúpiť od zmluvy (§ 436 ObZ).
Prečítajte si tiež: Príručka k zákonu o sociálnych službách
Osobitným spôsobom zrušenia zmluvy je zaplatenie tzv. odstupného, ktoré upravuje tak OZ ako aj ObZ. Podľa § 497 OZ každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočne plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
Obdobne § 355 ObZ uvádza, že ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy, ako odstupného, zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí. Odstúpenie od zmluvy podľa ObZ sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva, voľby ObZ podľa § 262, riešenia sporov a iných ustanovení, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Oprávnenie zrušiť zmluvu zaplatením odstupného však nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť. Inštitút odstupného tak predstavuje možnosť "vykúpiť sa" zo zmluvy za dohodnuté odstupné, musí byt však v zmluve osobitne dohodnuté, bez dohody nemožno od zmluvy odstúpiť zaplatením odstupného.
Všeobecne platí, že z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti. Je možné požiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy. OZ v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Súdna prax však zastáva ten názor, že ak by bol dôvod odstúpenia uvedený v listine o odstúpení, tento dôvod je možné meniť.
Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedna o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne.
Prečítajte si tiež: Zákon o ochrane spotrebiteľa - dôležité informácie
Možno zhrnúť, že neexistencia dôvodov odstúpenia deklarovaných v odstúpení spravidla nemusí vylučovať platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Otázka doručenia odstúpenia je často predmetom sporov medzi zmluvnými stranami. Zmluvne strany zvyčajne uvádzajú spôsob doručovania listín v príslušnej zmluvy, prípadne otázka doručovania vyplýva zo zákonných ustanovení o príslušnej zmluve (napr. zmluva o krátkodobom nájme bytu v § 10 zák. o krátkodobom nájme bytu odkazuje na úst.
Samotné odstúpenie od zmluvy musí byť realizované v lehote podľa zmluvy alebo zákona, inak druhá zmluvná strana môže namietnuť premlčanie tohto práva a nenastúpia účinky, ktoré sú spojené s odstúpením.
Podľa ust. OZ platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j., akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. Po odstúpení od zmluvy v zmysle ust. § 457 OZ je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení.
Aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov platí, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody. Na rozdiel od OZ plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy podľa ObZ sa nepovažuje za bezdôvodne obohatenie, nakoľko účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom odstúpenia, t.j. ex nunc. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá zmluvná strana, je povinná toto plnenie vrátiť; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi podľa zmluvy, inak § 502 ObZ. Na uplatnenie nároku na vrátenie plnenia, ktoré bolo poskytnuté pred odstúpením od zmluvy, je stanovená lehota podľa ust. § 394 ObZ, ktorá plynie odo dna keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Možno zhrnúť, že z týchto ustanovení vyplýva vzájomne podmienená povinnosť všetkých účastníkov zrušenej zmluvy odstúpením vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali (OZ).
S rozmachom e-shopov sa do právnej úpravy dostalo aj právo na odstúpenie od zmluvy do 14 dní od prevzatia tovaru bez udania dôvodu. Takéto odstúpenie sa týka zmlúv uzavretých medzi podnikateľom a spotrebiteľom dištančným spôsobom či mimo obchodných priestorov. Právo od zmluvy odstúpiť týmto spôsobom však nie je univerzálne.
Ak sa chcete vyhnúť mastnej pokute od Slovenskej obchodnej inšpekcie, tak ste ako predajca povinný informovať svojich zákazníkov o práve na odstúpenie od zmluvy o jej podmienkach, lehote a postupe jej uplatňovania. Zároveň je vašou povinnosťou poskytnúť zákazníkom vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy. Mnohé eshopy majú v znení obchodných podmienok zakotvenú povinnosť vrátenia zakúpeného tovaru v pôvodnom obale. Zákon však nič také nepožaduje, pretože obal nie súčasťou kúpnej zmluvy ani predmetom kúpy. Rovnakú pokutu by ste mohli vyfasovať aj za to, ak by ste informácie o práve na odstúpenie od zmluvy nekomunikovali vôbec alebo neúplne.
Existujú výnimky, kedy spotrebiteľ nemá právo na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej cez internet. Ide napríklad o:
Ďalším dôvodom odmietnutia odstúpenia je nedodržanie lehoty 14 dní. Je nutné dať pozor na moment začatia plynutia predmetnej lehoty. Pri zmluve, ktorej predmetom je dodanie tovaru, lehota začína plynúť momentom prevzatia tovaru spotrebiteľom.
Podľa zákona platí, že ak ide o dodanie digitálneho obsahu, dodávaného inak ako na hmotnom nosiči, napr. na CD (teda spravidla online), pričom (i) dodanie digitálneho obsahu začalo a (ii) spotrebiteľ udelil výslovný súhlas so začatím dodania digitálneho obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásil, že bol riadne poučený, že vyjadrením súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy, a (iii) obchodník poskytol spotrebiteľovi potvrdenie o tomto súhlase, spotrebiteľ nie je oprávnený od zmluvy odstúpiť.
Bohužiaľ, nie každý obchodník rešpektuje zákon. V takom prípade máte právo domáhať sa svojich nárokov právnou cestou.
tags: #odstupenie #od #zmluvy #podmienky #zakon