
Darovacia zmluva je právny dokument, ktorý umožňuje bezodplatný prevod vlastníctva majetku z jednej osoby (darcu) na druhú osobu (obdarovaného). V kontexte nehnuteľností, ako sú domy, byty alebo pozemky, má darovacia zmluva špecifické právne a formálne požiadavky, ktoré je nevyhnutné dodržať pre jej platnosť a právoplatnosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na darovaciu zmluvu, jej náležitosti, špecifiká pri darovaní nehnuteľností, ako aj práva a povinnosti oboch strán.
Darovacia zmluva je upravená predovšetkým v § 628 - 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Dôležitým znakom darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť. Uzatvorením darovacej zmluvy darca niečo prenecháva alebo sľubuje obdarovanému bezplatne. Obdarovaný uzatvorením darovacej zmluvy dar alebo sľub prijíma.
Darovacia zmluva na dom alebo byt je dokument, ktorým darca bezodplatne prenecháva nehnuteľnosť obdarovanému a ten nehnuteľnosť ako dar prijíma. V prípade nehnuteľností musí mať darovacia zmluva písomnú podobu, na ktorú sa musia podpísať obaja účastníci a podpisy musia byť úradne overené. Darovacia zmluva slúži ako oficiálny doklad, ktorý jasne definuje, kto daruje majetok, kto ho prijíma, čo je predmetom darovania a za akých podmienok sa darovanie uskutočňuje. V prípade nehnuteľností je spísanie zmluvy nevyhnutné, pretože jej právoplatnosť je podmienená zápisom do katastra nehnuteľností.
Pre platnosť darovacej zmluvy na nehnuteľnosť je nevyhnutné písomné vyhotovenie a podpis darcu musí byť úradne osvedčený. Darovacia zmluva zároveň poskytuje právnu istotu obom stranám - darcovi aj obdarovanému. Darca si môže v zmluve vyhradiť určité podmienky, ako napríklad právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Okrem toho zmluva pomáha predchádzať budúcim sporom, najmä v rodinných vzťahoch, kde by mohli vzniknúť nejasnosti alebo konflikty ohľadom majetkového prevodu.
Darovacia zmluva na nehnuteľnosť sa líši od iných darovacích zmlúv najmä svojimi formálnymi a právnymi požiadavkami. Navyše, darovacia zmluva na nehnuteľnosť nadobúda právoplatnosť až po jej vklade do katastra, čo je proces, ktorý nie je potrebný pri iných druhoch darovania. Taktiež pri darovaní nehnuteľností často vstupujú do hry špecifické podmienky, ako napríklad vecné bremeno alebo právo doživotného užívania pre darcu, ktoré musia byť v zmluve presne definované.
Prečítajte si tiež: Všetko o príkaznej zmluve s bankou
Darovacia zmluva na dom musí obsahovať tieto podstatné náležitosti:
Označenie zmluvných strán: Treba uviesť, kto je darca a kto obdarovaný. Na oboch stranách môže vystupovať aj viac osôb. Darcom alebo obdarovaným môže byť aj právnická osoba. Ak ide o fyzickú osobu, uvedie sa meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu. Ak ide o právnickú osobu, uvedie sa názov, sídlo a identifikačné číslo (IČO). Ak je dom v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, je potrebné uviesť tiež podiely jednotlivých spoluvlastníkov zlomkom.
Označenie daru: Predmet darovania (v tomto prípade dom) je potrebné v zmluve riadne identifikovať tak, aby nebol zameniteľný s iným predmetom. To znamená, že v zmluve musí byť uvedené katastrálne územie (odporúčame uviesť tiež obec a okres) a tiež:
Vymedzenie právneho úkonu: Právny úkon darovania musí byť v zmluve jasne uvedený tak, aby bolo zrejmé, že darca bezodplatne prenecháva (daruje) predmet daru obdarovanému a tento dar bez výhrad prijíma. Zvyčajne sa v darovacej zmluve uvádza táto formulácia: “Darca daruje a obdarovaný s vďakou prijíma predmet darovania do svojho vlastníctva.”
Bezodplatnosť: Darovacia zmluva musí byť vždy bezodplatná, t.j. obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť darcovi žiadnu protihodnotu či odplatu. V prípade, ak by zmluva označená ako "darovacia zmluva" obsahovala povinnosť obdarovaného poskytnúť darcovi určité protiplnenie (aj nepeňažné) za prijímaný dar, nešlo by v skutočnosti o darovaciu zmluvu, ale o kúpnu, prípadne inú odplatnú zmluvu.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Dobrovoľnosť: Darca nie je povinný poskytnúť obdarovanému predmet darovania na základe právnej povinnosti a rovnako obdarovaný nie je povinný dar prijať. Ak sa zmluvné strany na darovaní nedohodnú, darovacia zmluva na dom nevznikne.
Zmluvné strany si v darovacej zmluve na dom môžu tiež dohodnúť:
Veľkosť spoluvlastníckeho podielu: Ak je obdarovaných viac, je potrebné uviesť v darovacej zmluve aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z obdarovaných. V prípade, že obdarovaní sú manželia, špecifiká spojené s darovacou zmluvou si môžete prečítať nižšie v časti Darovacia zmluva a manželia.
Vyhlásenie zmluvných strán o technickom stave domu: Ak sa chcete vyhnúť zbytočným sporom, odporúčame si stav domu dobre skontrolovať. V darovacej zmluve potom strany vyhlásia, že stav domu poznajú, prípadne ho stručne opíšu. Odporúčame podpísať aj odovzdávací a preberací protokol (a uviesť aj stavy a odpočty na meračoch energií).
Vyhlásenia darcu: V záujme zachovania právnej istoty odporúčame uviesť tiež vyhlásenia darcu:
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Podmienky vrátenia daru zo zákona: Je dobré v zmluve uviesť, za akých podmienok je obdarovaný oprávnený alebo povinný vrátiť dar naspäť darcovi. V týchto prípadoch totiž nejde o právny úkon odstúpenia od zmluvy. Podmienky vrátenia daru sú uvedené v zákone a platia, aj keď nie sú opísané v zmluve.
Podmienky, za ktorých môžu zmluvné strany odstúpiť od zmluvy: Zmluvné strany môžu odstúpiť od zmluvy zo zákonných dôvodov (napr. ak bola zmluva uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok) alebo z dôvodov uvedených v zmluve. V zmluvách sa najčastejšie uvádza, že obdarovaný môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak darca uvedie v zmluve nepravdivé vyhlásenia, zriadi na dome ďalšie (v zmluve neuvedené) ťarchy alebo dá dom do nájmu a podobne. Darca môže odstúpiť od zmluvy napr. v prípade porušenia podmienok uvedených nižšie v bode 11.
Iné podmienky darovania: Darca a obdarovaný sa môžu dohodnúť na zriadení bezodplatného vecného bremena spočívajúceho v práve darcu alebo inej osoby doživotne užívať dom alebo užívať dom počas určenej doby. Takéto vecné bremeno sa dňom prevodu vlastníctva k domu zapíše na list vlastníctva a obdarovaný je ním viazaný. Ak bude osobou oprávnenou z vecného bremena osoba iná ako darca, musí táto osoba zmluvu v časti o zriadení vecného bremena podpísať. Darca môže dať v zmluve obdarovanému aj príkaz alebo zákaz nejako s domom nakladať (napr. užívať dom len na potrebu svojho bývania a neprenajímať ho ďalej). Tiež môže obdarovaného zaviazať vykonávať nejakú činnosť, ktorá ani nesúvisí s darom, ako napr. doživotne zaopatriť darcu.
Po uzatvorení darovacej zmluvy na nehnuteľnosť je preto potrebné ešte overiť podpisy (buď u notára alebo na matričnom úrade) a podať tzv. návrh na vklad vlastníckeho práva k daru do katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda vkladom do katastra, pričom správny orgán v katastrálnom konaní neskúma iba formálne náležitosti zmluvy, ale taktiež jej súlad s platnými predpismi a „dobrými mravmi“.
S vypracovaním zmluvy advokátom alebo notárom sú síce spojené vyššie náklady, ale zároveň sú s tým spojené aj určité výhody pri podaní návrhu na vklad. Lehota na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností sa katastru skracuje z 30 na 20 dní. Taktiež kataster skúma len procesné podmienky a súlad návrhu na vklad s katastrálnym operátom v tomto prípade.
Darca sa môže výzvou domáhať vrátenia daru v prípade, ak obdarovaný voči nemu prejavuje vážne neúctivé alebo neetické správanie. To môže zahŕňať fyzické alebo psychické násilie, neúctu, či hrubé zanedbanie povinností, ktoré vyplývajú z ich vzťahu. V prípade, že darca zvažuje vrátenie daru, je potrebné pokúsiť sa najprv situáciu vyriešiť dohodou. Ak dohoda nie je možná, darca môže podať žalobu na súd, kde musí preukázať dôvody na vrátenie daru.
Darca môže požadovať vrátenie daru len v prípade, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Zo strany obdarovaného je možné vrátiť dar darcovi len v prípade, ak má dar vady, na ktoré ho darca neupozornil, podľa § 629 Občianskeho zákonníka.
Pri uzatváraní darovacej zmluvy na nehnuteľnosť je potrebné počítať s viacerými poplatkami. Prvým z nich je vypracovanie zmluvy notárom alebo advokátskou kanceláriou, čo sa odporúča najmä v komplikovanejších prípadoch. Okrem toho je potrebné počítať so správnym poplatkom za overenie podpisu darcu na darovacej zmluve vo výške 2 € za jeden podpis. Správny poplatok za vklad do katastra nehnuteľností je 66 € (elektronicky 33 €). Príprava zmluvy advokátom môže stáť 150-400 €.
Áno, je možné darovať aj 1/2 nehnuteľnosti alebo iný spoluvlastnícky podiel. Tento proces je bežný najmä v prípadoch, keď je nehnuteľnosť vo vlastníctve viacerých osôb a darca chce svoj podiel previesť na inú osobu, najčastejšie rodinného príslušníka. Darovanie časti nehnuteľnosti sa riadi rovnakými pravidlami ako darovanie celej nehnuteľnosti. Je však dôležité dbať na to, aby spoluvlastníci o tomto prevode vedeli, a to najmä v prípade, že je medzi nimi dohoda o predkupnom práve. Ak takáto dohoda existuje, je potrebné ju rešpektovať. Po uzavretí darovacej zmluvy sa vlastnícke právo k podielu zapisuje do katastra, čím sa darovanie stáva právoplatným.
Takáto darovacia zmluva obsahuje štandardné náležitosti, ako sú identifikácia darcu a obdarovaného, opis nehnuteľnosti a podmienky darovania. Do zmluvy sa však zahrnie aj ustanovenie o vecnom bremene, ktoré detailne špecifikuje práva, napríklad právo bývania, užívania bytu alebo jeho časti. Keďže vecné bremeno je viazané na nehnuteľnosť, zaväzuje každého budúceho vlastníka nehnuteľnosti. Vecné bremeno sa zapisuje do katastra nehnuteľností spolu s darovacou zmluvou. Návrh na vklad vecného bremena sa podáva spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva.
Darovacia zmluva na byt, dom či pozemok sa často využíva v prípade prevodu nehnuteľností v rámci rodiny, čo môže súvisieť aj s dedičským konaním. Dôležité je upozorniť, že darovanie je možné len za života darcu. Vlastník nehnuteľnosti sa môže rozhodnúť darovať nehnuteľnosť niektorému z budúcich dedičov ešte počas svojho života.
Darovaním majetku ho neochránite pred exekúciou. Ak darca v postavení dlžníka daruje svoj majetok a tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, veriteľ sa môže domáhať na súde, že takáto darovacia zmluva je voči nemu neúčinná. Veriteľ sa potom môže uspokojiť exekúciou na tomto majetku voči obdarovanému. Dary sa započítavajú do dedičstva. Ak darca ako poručiteľ nespísal závet, po jeho smrti sa zo zákona započítava dedičovi do dedičského podielu to, čo za života od darcu bezplatne dostal. O to bude menšie jeho dedičstvo oproti ostatným dedičom.
Otázka darovanej nehnuteľnosti a exekúcie sa najčastejšie týka majetku manželov. Tu platí, že nehnuteľnosť darovaná jednému z manželov počas trvania manželstva nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ bola nehnuteľnosť darovaná obom manželom, je predmetom podielového spoluvlastníctva, teda dlžník má napríklad 1/2 z nehnuteľnosti.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) zahŕňa všetok majetok, ktorí manželia nadobudli počas trvania manželstva. Ak je nehnuteľnosť darovaná jednému z manželov, stáva sa jeho výlučným vlastníctvom a nepatrí do BSM. Naopak, ak je nehnuteľnosť darovaná obom manželom spoločne, vstupuje do BSM. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť získaná darovaním nepatrí do BSM.
Darovacia zmluva je za určitých okolností napadnuteľná. V prípade podozrenia, že darovacia zmluva bola uzavretá za týchto okolností, môžete podať žalobu na príslušný súd o určenie neplatnosti zmluvy.
Preklad darovacej zmluvy je nevyhnutný v situáciách, keď sa darovanie týka nehnuteľnosti v zahraničí alebo ak jedna zo strán nie je slovenským štátnym občanom. Často sa stáva, že rodina vlastní nehnuteľnosť v inej krajine a rozhodne sa ju darovať blízkemu príbuznému. Aby bol prevod vlastníckeho práva právoplatný, je potrebné preložiť darovaciu zmluvu do jazyka, ktorý vyžadujú miestne úrady. Preklad musí byť vyhotovený súdnym prekladateľom, aby mal právnu váhu, najmä ak ide o oficiálne podanie alebo použitie zmluvy v právnom kontexte.
Na Slovensku bola daň z darovania zrušená od 1. januára 2004. Ak obdarovaný nehnuteľnosť predá, musí pri výpočte dane z príjmu použiť cenu, za ktorú nehnuteľnosť nadobudol darca (nie trhovú hodnotu v čase darovania).
Ak je predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosť, je možné zriadiť vecné bremeno, ktoré obmedzuje vlastnícke právo obdarovaného v prospech inej osoby. Zmluva o zriadení vecného bremena sa uzatvára podľa § 151n a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Vecné bremeno môže spočívať napríklad v práve doživotného užívania nehnuteľnosti, práve prechodu cez pozemok a pod. Vecné bremeno sa zapisuje do katastra nehnuteľností a zaväzuje každého budúceho vlastníka nehnuteľnosti.
Pre lepšiu predstavu o tom, ako vyzerá darovacia zmluva, uvádzame vzor darovacej zmluvy na rodinný dom:
uzavretá podľa ust. § 628 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
Zmluvné strany:
1/ Meno a priezvisko: Jozef Novák, rod. NovákBydlisko: Veselá 12, 020 01 Púchov, Slovenská republikaDátum narodenia: 01.01.1990Rodné číslo: 900101/1234Štátna príslušnosť: SR(ďalej len „darca“)
a
2/ Meno a priezvisko: Peter Novák, rod. NovákBydlisko: Okružná 20, 020 01 Púchov, Slovenská republikaDátum narodenia: 01.01.1990Rodné číslo: 900101/1234Štátna príslušnosť: SR(ďalej len „obdarovaný“)
(darca a obdarovaný spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý jednotlivo aj ako „zmluvná strana“)
sa dohodli na uzatvorení tejto Darovacej zmluvy (ďalej len „zmluva“) v zmysle ust. § 628 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, za nasledovných podmienok:
Rodinný dom pozostáva z 5 izieb a príslušenstva, ktoré tvorí suterén, kuchyňa, kúpeľňa s WC, predsieň, chodba, pivnica. Podlahová plocha rodinného domu je 120 m2.
V Púchove, dňa …………………….
……………………………………………… ………………………………………………
Darca Obdarovaný
tags: #darovacia #zmluva #bezodplatne #vzor