
Tento článok sa zaoberá problematikou odvodovej úľavy na Slovensku, jej podmienkami a dopadom na dôchodkové poistenie. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí sa s touto témou stretávajú.
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priniesla viaceré zmeny, ktoré ovplyvnili aj oblasť odvodov a dôchodkového poistenia. Väčšina týchto ustanovení nadobudla účinnosť 1. januára 2014. Jednou z kľúčových zmien bola nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Po novom sa už pri posudzovaní, či je osoba SZČO, neberie do úvahy, či je registrovaná na daňovom úrade.
Osoby dosahujúce príjmy z podnikania sú považované za SZČO aj bez registrácie a prideleného DIČ. Táto zmena mala odstrániť nejasnosti v prípade osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť, ktoré nemusia byť registrované na daňovom úrade. Toto ovplyvnilo aj moment zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.
SZČO, ktoré nemajú oprávnenie na výkon činnosti, zanikne povinné poistenie odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonávajú predmetnú činnosť, najskôr však odo dňa doručenia vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Obdobne uvedené poistenie opätovne vznikne.
Od 1. januára 2015 už SZČO nie je povinná prihlásiť sa a odhlásiť sa z nemocenského a dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa na základe údajov od správcu dane do 20 dní od vzniku povinného poistenia oznámi SZČO potrebné informácie o poistení.
Prečítajte si tiež: Podmienky a tlačivo pre odvodovú úľavu
Zahraničné SZČO sú povinné oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne výšku príjmov a výdavkov do 8 dní od určenia príslušnosti k právnym predpisom SR a v bežnom roku najneskôr do 31. mája za predchádzajúci kalendárny rok.
Novela zákona o sociálnom poistení zaviedla odvodovú úľavu pre zamestnancov, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní. Zamestnanci a zamestnávatelia sú oslobodení od platenia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ak sú splnené nasledovné podmienky:
Oslobodenie trvá 12 mesiacov od vzniku pracovného pomeru. Počas tohto obdobia zamestnanec ani zamestnávateľ nie sú povinní platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Odvodová úľava platí pre zamestnancov, ktorých pracovný pomer vznikol najskôr 1. novembra 2013. Ak je počas 12 mesiacov prekročený horný limit 67 % priemernej mesačnej mzdy, povinnosť poistenia opätovne vznikne od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol príjem prekročený.
V súvislosti s novelou zákona o sociálnom poistení bol novelizovaný aj zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý upravuje oslobodenie dlhodobo nezamestnaných od platenia odvodov na zdravotné poistenie. Podmienky a doba 12 mesiacov odvodovej úľavy sú upravené obdobne ako pri sociálnom poistení. Na účely verejného zdravotného poistenia je takýto zamestnanec považovaný za poistenca štátu.
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť/odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a oznámiť zmeny údajov prihlásených zamestnancov a prerušenia poistenia prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby.
Prečítajte si tiež: Sprievodca daňovými úľavami pre dôchodcov
Za zamestnanca s odvodovou výnimkou platí zamestnávateľ po dobu 12 kalendárnych mesiacov úrazové poistenie (0,8 %) a garančné poistenie (0,25 %), ak je garančne poistený. Zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.
Ak mesačný príjem prekročí stanovenú hranicu (526,62 eura, resp. 539,35 eura), zamestnancovi vzniká podľa § 20 ods. 4 písm. a) zákona povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.
Zamestnávateľ zamestnal dlhodobo nezamestnaného občana od 1. 1. 2014 a prihlásil ho typom 14. Mesačný príjem zamestnanca v období január až jún je mesačne 530 €. Zamestnávateľ platí úrazové a garančné poistenie. Za mesiac júl zamestnanec dosiahne príjem 550 €. Od 1. 7. 2014 zamestnancovi vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a zamestnávateľ ho musí k 1. 7. prihlásiť ako typ zamestnanca 16.
Ak pracovný pomer trvá naďalej po skončení odvodovej úľavy, zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca na povinné poistenie.
Zamestnávateľ zamestnal dlhodobo nezamestnaného občana od 16. 12. 2013. Posledným dňom, dokedy trvá odvodová úľava, je 30. 11. 2014. Ak pracovný pomer bude trvať naďalej, zamestnávateľ bude povinný prihlásiť zamestnanca na povinné poistenie od 1. 12. 2014.
Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad Odvodov a Poistení
Ak bude po skončení pracovného pomeru vyplatený príjem a pomerná časť príjmu pripadajúca na každý mesiac trvania je vyššia ako stanovená hranica, zamestnancovi vzniká podľa § 20 ods. 5 zákona povinné dôchodkové poistenie odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Zamestnávateľ zamestnal dlhodobo nezamestnaného občana od 1. 1. 2014. Pracovný pomer skončí 30. 9. 2014. Počas celej doby trvania pracovného pomeru mesačný príjem dosahoval 520 €. Po skončení pracovného pomeru bude zamestnancovi v novembri 2014 zúčtovaná dodatočná odmena vo výške 900 €. Celkový príjem dosiahol 5 580 €, čo je v priemere na mesiac 620 €. Zamestnancovi vzniklo povinné dôchodkové poistenie od 1. 1. 2014 a zamestnávateľ ho musí prihlásiť ako typ 15 a doplatiť poistné.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil kód pre zamestnancov s odvodovou úľavou, a to 1W.
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni zamestnanca a preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa. Za zamestnanca s odvodovou výnimkou platí poistné štát po dobu 12 kalendárnych mesiacov.
Zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere od 1. 1. 2014 a má mesačný príjem 530 €, spĺňa podmienky na uplatnenie nulovej sadzby poistného. Zamestnávateľ ho do zdravotnej poisťovne prihlásil kódom 2 a súčasne kódom 1W. Zamestnanec za mesiac júl dosiahne príjem 550 €, čím stráca nárok na odvodovú úľavu a zamestnávateľ ho musí odhlásiť kódom 1W v termíne do 31. 8. 2014.
Ak je po skončení pracovného pomeru vyplatený príjem, na účely zdravotného poistenia sa tento príjem posudzuje ako štandardný príjem poskytnutý zamestnancovi po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Z dodatočne vyplateného príjmu platí preddavok na poistné zamestnanec aj zamestnávateľ.
Zamestnanec mal po skončení pracovného pomeru zúčtovanú v novembri dodatočnú odmenu. Na účely zdravotného poistenia je zúčtovaná suma vymeriavacím základom pre platenie preddavkov na poistné za zamestnanca aj zamestnávateľa v období november. Zamestnávateľ musí preto zamestnanca prihlásiť do príslušnej zdravotnej poisťovne na posledný deň mesiaca, v ktorom bude príjem zúčtovaný.
Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu. Nárok na náhradu príjmu má aj fyzická osoba v pracovnom pomere, ktorá nie je povinne nemocensky poistená. Zamestnanec s odvodovou výnimkou má nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní pracovnej neschopnosti rovnako ako ostatní zamestnanci.
Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý nie je povinne nemocensky poistený, je podiel priemerného mesačného zárobku a čísla 30,4167.
Zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere od 1. 2. 2014, má mesačnú mzdu 400 € a vzťahuje sa naňho odvodová výnimka. Práceneschopný je od 17. 3. 2014 do 24. 3. 2014. Aj keď nie je nemocensky poistený, má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca s odvodovou výnimkou zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje. Na účely zdravotného poistenia je zamestnanec počas poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poistencom štátu. Túto skutočnosť je zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni kódom 1O.
V období od 11. dňa do skončenia práceneschopnosti je zamestnanec samoplatiteľom.
Podľa § 142 ods. 16 zákona je možné doplatiť si poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, kedy boli zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona. Táto možnosť nie je časovo ohraničená. Minimálny vymeriavací základ je najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy.
Viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020. Napríklad, ak ste počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €.
Novela zákona o sociálnom poistení priniesla aj zmeny v dávkach sociálneho poistenia.
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti po novom zanikne aj vtedy, ak dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebude zaplatené dobrovoľné poistenie.
Podmienky nároku zamestnanca na nemocenskú dávku sú po novom výhodnejšie. Ak bude zamestnanec počas nároku na nemocenskú dávku poberať príjem, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu a nejde o príjem za vykonanú prácu, nárok na nemocenskú dávku mu zostane zachovaný.
Po novom sa bude vyžadovať zaplatenie poistného nie za posledných 10 rokov, ale len za posledných 5 rokov.
Sprísnený bude výpočet invalidného dôchodku pre osoby od 18 rokov do 20 rokov veku, ak (1) nevykonávali zárobkovú činnosť, (2) boli len dobrovoľne dôchodkovo poistení menej ako 1 rok, alebo (3) získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného za obdobie kratšie ako jeden rok.
Príjem rodiča počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky už po prijatej novele nezhorší jeho neskoršie nároky na dávku v nezamestnanosti.
Od 1. júla 2014 sa bude vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO vypočítavať podľa nových pravidiel.
Navrhuje sa aj zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou.
Navrhuje sa zaviesť elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), ktoré významne zníži administratívne zaťaženie.
tags: #odvodova #ulava #podmienky #doba #dochodkoveho #poistenia