
Skúšobná doba je dôležitou súčasťou pracovného pomeru, ktorá umožňuje zamestnancovi aj zamestnávateľovi overiť si, či im vzájomná spolupráca vyhovuje. Ak sa zamestnanec rozhodne, že v danom zamestnaní nechce pokračovať, má možnosť pracovný pomer ukončiť. Tento článok sa zameriava na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca v skúšobnej dobe, pričom poskytuje vzor a podrobný postup.
V oblasti pracovného práva je dôležité rozumieť možnostiam ukončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnanca je špecifický proces, ktorý vyžaduje jasný postup a rešpektovanie pravidiel. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na to, ako správne formulovať oznámenie a aké náležitosti s tým súvisia.
Skúšobná doba je štandardnou fázou, ktorá slúži na overenie vhodnosti zamestnanca a pracovných podmienok. Konkrétne pravidlá sa môžu líšiť v závislosti od kolektívnych zmlúv a interných smerníc firmy. Pred samotným krokom je užitočné zhodnotiť svoje motivácie, časovú pripravenosť a alternatívne možnosti.
V skúšobnej dobe má zamestnanec právo skončiť pracovný pomer písomným oznámením, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Dôležité je, že pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý je uvedený v oznámení, a tento deň musí byť v rámci skúšobnej doby. Ak v oznámení konkrétny deň skončenia pracovného pomeru nie je uvedený, pracovný pomer sa skončí dňom doručenia oznámenia zamestnávateľovi.
Odporúča sa doručiť oznámenie zamestnávateľovi aspoň 3 dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Vzor oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe môže vyzerať nasledovne:
"Ja, [Meno a priezvisko], týmto oznamujem skončenie pracovného pomeru na pozícii [Pozícia] ku dňu [Dátum]. Dôvodom je rozhodnutie o ukončení pracovného pomeru počas skúšobnej doby."
Tento vzor je stručný a formálny, pričom obsahuje všetky potrebné informácie.
Je dôležité si uvedomiť, že aj počas skúšobnej doby majú zamestnanec a zamestnávateľ určité práva a povinnosti. Zamestnávateľ nemôže so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou, iba z dôvodov stanovených v § 63 Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca, stratu spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu, nespĺňanie predpokladov na výkon práce, neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny.
Rovnako, zamestnancovi nemožno dať výpoveď v ochrannej dobe, napríklad počas dočasnej práceneschopnosti, tehotenstva alebo materskej dovolenky. Existujú však výnimky zo zákazu výpovede, ktoré sú stanovené v § 64 ods. 1 Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky okamžitej výpovede počas PN
Pri hodnotení svojej situácie v skúšobnej dobe je užitočné zvažovať aj alternatívne cesty. Zamestnanec by mal zvážiť, či je lepšie zostať a hľadať iné riešenie v rámci spoločnosti, alebo definitívne odísť. Je dôležité pripraviť si realistický plán kariérneho rozvoja, ktorý zahŕňa súčasné zručnosti a budúce potreby trhu.
Podľa § 69 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak:
Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
Aby bolo okamžité skončenie pracovného pomeru platné, je potrebné, aby bolo doručené písomne a dôvod skončenia v ňom bol jasne vymedzený. Zamestnanec musí skončiť pracovný pomer v lehote najviac jedného mesiaca odo dňa, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel.
Zamestnancovi, ktorý okamžite ukončil pracovný pomer, patrí nárok na náhradu mzdy, ktorá sa rovná priemernému mesačnému zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Prečítajte si tiež: Podmienky okamžitej výpovede
"Ja, [Meno a priezvisko], týmto okamžite končím pracovný pomer na pozícii [Pozícia] ku dňu [Dátum], z dôvodu [Uvedenie konkrétneho dôvodu, napr. nevyplatenie mzdy]. Žiadam o vyplatenie náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov."
Ďalšou možnosťou ukončenia pracovného pomeru je dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť písomná a musí obsahovať dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.
Ak zamestnanec nechce využiť možnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe alebo okamžité skončenie, môže dať zamestnávateľovi výpoveď. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnanec nemusí uviesť dôvody, pre ktoré sa rozhodol pracovný pomer ukončiť.
Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka sa odvíja od odpracovaného času u zamestnávateľa. Na zamestnanca sa nevzťahuje tzv. zákaz výpovede, čo znamená, že môže podať výpoveď aj počas práceneschopnosti.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len zo zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 63 Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca, stratu spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu, nespĺňanie predpokladov na výkon práce, neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušenie pracovnej disciplíny.
Výpoveď musí byť písomná, doručená zamestnancovi a vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ musí dôvod výpovede jasne a jednoznačne vymedziť.