
Onkologické ochorenia predstavujú vážnu zdravotnú, ekonomickú a sociálnu výzvu. Na Slovensku denne pribúda v priemere 115 prípadov onkologických ochorení. Rakovina je najčastejším dôvodom, pre ktorý Sociálna poisťovňa priznáva nárok na invalidný dôchodok. Viac ako polovica novouznaných invalidít nad 70 % v prvom polroku 2024 bola spôsobená nádorovými ochoreniami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na podmienky získania invalidného dôchodku pri onkologických ochoreniach, proces vybavovania a dôležité aspekty, ktoré je potrebné zvážiť.
Medzi najčastejšie onkologické ochorenia u mužov patrí karcinóm prostaty, karcinóm hrubého čreva a konečníka, a karcinóm pľúc. Prevencia a včasná diagnostika sú kľúčové pre zlepšenie prognózy a kvality života pacientov.
Onkologické ochorenie predstavuje značné ekonomické a sociálne riziko. Rôzne onkohematologické diagnózy majú rôzne liečebné protokoly. V praxi to znamená, že niektorí pacienti musia byť dlhšiu dobu hospitalizovaní, niektorí sú liečení ambulantne. Rozdiel je tiež medzi chronickými a akútnymi diagnózami. V drvivej väčšine prípadov ale pacient nemôže naďalej pracovať (niekedy na určitý čas, inokedy dlhodobo).
Poistenie rakoviny ponúkajú viaceré poisťovne. Keďže sa jedná o mnohých živiteľov rodín, je dobré myslieť aj na prevenciu v podobe poistenia. Choroba si vyžaduje nákladnú liečbu, pričom mnohí končia na dlhodobej PN, či invalidnom dôchodku. Práve poistenie, resp. poistné plnenie dokáže v týchto neželaných situáciách, zmierniť vysoké náklady liečby a celkovo zmenenej životnej situácie. A často dokáže liečbu urobiť reálnou. Ako ukazuje prax, na trhu sú už aj inovatívne vyšetrenia, ktoré napríklad ženám vedia s vysokou presnosťou potvrdiť či vyvrátiť karcinóm prsníka a ušetriť ich od chemoterapie. Mnohé si však z dôvodu finančnej náročnosti vyšetrenie zaplatiť nemôžu. Každá poisťovňa už pritom má v ponuke aj pripoistenie závažných chorôb, kam onkologické ochorenia patria. Základom je správne nastavenie poistenia, od neho závisí poistné krytie. „Odporúčame si nastaviť poistnú suma na 2-ročný čistý príjem. Odborník odporúča k tomuto pripoisteniu aj pripoistenie PN, kedy je klient pri takej vážnej chorobe doma a prichádza dlhodobo k strate príjmu. „Poistná suma by mala byť nastavená tak, aby dokázala vykryť túto stratu príjmu,“ dodáva. Za dôležité považuje aj pripoistenie invalidity nad 40 %.
Dôležitý je aj fakt, že poistenie vás ochráni len vtedy, ak ho uzavriete predtým, než ochoriete. Zatajovať svoj zdravotný stav sa neoplatí, poisťovne to spätne aj tak zistia. Navyše, každá poisťovňa si uplatňuje čakaciu dobu, aby sa vyhla špekulantom.
Prečítajte si tiež: Viac o onkologickom centre
O práceneschopnosti a jej trvaní rozhoduje ošetrujúci lekár. Čas jej vyplácania (nazývaný aj podporné obdobie) je maximálne 52 týždňov. Aj po uplynutí tejto doby môže byť pacient práceneschopný, avšak už bez dávky (bez nemocenského). Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti /“PNky“/. Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským.
Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok. Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať.
Prečítajte si tiež: Onkologické dieťa a jeho nároky
V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti, podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.
Upozornenie - predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenú podmienku:poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Prečítajte si tiež: Ako získať čiastočný invalidný dôchodok s psychickou chorobou
Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity.Je to:
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.
Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidných dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.
Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.
Výška invalidného dôchodku sa môže výrazne líšiť. Závisí najmä od toho, ako dlho ste boli poistení, koľko ste v minulosti zarábali a aký stupeň invalidity vám uznali.
Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne.
Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa dnes eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú.
Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.
Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby /okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení/. Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.
Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne.
V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.
Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.
Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.
Po tom, ako ste spoznali svoju diagnózu či diagnózu blízkeho, najdôležitejšou úlohou je čo najskôr začať s vhodnou liečbou. Aj keď slovo sociálny môže vyvolať rôzne, častokrát aj negatívne emócie alebo obavy, je dôležité chápať rozmer sociálneho zabezpečenia v širšom kontexte.
Hematologické ochorenie, ktorým trpí pacient sa priamo dotýka celej rodiny. Najväčšiu záťaž nesie člen rodiny, ktorý sa priamo o pacienta stará. Prospievanie pacienta sa priamo úmerne odvíja od prostredia, ktoré má doma a od starostlivosti, ktorú dostáva. Opatrujúci člen rodiny by si mal vybudovať stabilné „piliere“ svojho vnútorného pokoja, ak chce dlhodobo zvládať situáciu s opatrovaním člena rodiny. Pokiaľ sa žiadnym z uvedených spôsobov alebo iným spôsobom nedá pre opatrujúceho člena rodiny zabezpečiť rovnováha a tomuto členovi rodiny dochádzajú psychické aj fyzické sily, je dôležité si to uvedomiť a prijať ako normálny životný jav. NEJDE o zlyhanie alebo vlastnú chybu, egoizmus, či lenivosť, nedostatok lásky!!
Pacient po náročnej liečbe, niekedy imobilite stráca samostatnosť, ako aj celý predchádzaúci spôsob života. Preto je dôležité, prijať tieto pocity a ako opatrujúca osoba rozpustiť všetky očakávania, ktoré môžu voči chorému rodinnému príslušníkovi vznikať, napr. Pacienta do ničoho nenútime, len mu vždy vysvetlíme aká je daná situácia a možnosti jej riešenia. Človek s onkologickým ochorením potrebuje čas na to, aby celú situáciu a svoj stav v sebe spracoval. Mali by sme mu umožniť, aby sa mohol pravidelne porozprávať s osobou mimo svojej najbližšej rodiny, ktorej dôveruje, napr. Postupom času je dobré pýtať sa pacienta na ďalšie ciele v živote. Platí známe, že „cesta je cieľ“ a preto nie je dôležité sa vždy do toho cieľa dostať, ale pracovať na ňom a pokúšať sa. Ideálne dávať si mále a dosiahnuteľné ciele, napr. trénovať samostatnosť (v jedení, hygiene, prezliekaní sa, podávaní si veci..ak je to možné samozrejme, chodení, ciele v sebarealizácii - napr.
I keď rakovina postihla už takme každú rodinu na Slovensku, stále tu zostávajú určité tabu témy a otázky. Reakcie okolia bývajú rôzne, no skúsenosti pacientov a ich rodín stále hovoria, že okolie NEVIE ako pristúpiť k pacientovi a jeho rodine, nemajú informácie čo je to za ochorenie, čím sa prejavuje a pod. sú neistí a majú strach, či nepovedia niečo nevhodné. Zo stránivých reakcii okolia potom pacientova rodina môže mať dojem, že ich ohovárajú alebo s nimi už nechcú mať nič spoločné, nemajú ich radi. Najvhodnejší prístup v takomto prípade je, keď samotný pacient alebo rodina začnú ako prví otvorene o ochorení a situácii v rodine rozprávať.
Pod pojmom ŤZP rozumieme poškodenie zdravia s funkčnou poruchou v miere aspoň 50%. S preukazom osoby ŤZP má jej držiteľ nárok na rôzne výhody a zľavy v doprave, úľavy z daní a poplatkov. Rovnako môžu pacienti požiadať aj o ďalšie kompenzácie.
tags: #onkologické #ochorenie #invalidný #dôchodok #podmienky