Opakované Oddlženie: Podmienky a Proces Zbavenia sa Dlhov na Slovensku

Slovenský právny poriadok poskytuje fyzickým osobám možnosť zbaviť sa svojich dlhov prostredníctvom inštitútu oddlženia, bežne označovaného ako "osobný bankrot". Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie procesu oddlženia, od podania návrhu až po samotné zbavenie sa dlhov, a to s ohľadom na platnú legislatívu a praktické aspekty.

Úvod do Osobného Bankrotu (Oddlženia)

Osobný bankrot, alebo oddlženie, je proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v platobnej neschopnosti, zbaviť sa svojich dlhov. Inštitút oddlženia upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“) a jeho hlavným účelom je zbavenie dlžníka jeho dlhov. Hoci termín "osobný bankrot" je bežný v hovorovej reči, zákon používa pojem "oddlženie". Cieľom tohto procesu je poskytnúť dlžníkom druhú šancu a umožniť im návrat do ekonomického života bez neustálej hrozby exekúcií.

Právny Rámec Oddlženia

Oddlženie je upravené zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Tento zákon definuje podmienky, za ktorých je možné zbaviť sa dlhov, a stanovuje postupy, ktoré musia dlžníci dodržiavať. Oddlženie je možné dosiahnuť dvoma spôsobmi:

1. Konkurz: Ide o likvidačný spôsob oddlženia, pri ktorom sa speňaží majetok dlžníka a výťažok sa rozdelí medzi veriteľov.
2. Splátkový kalendár: Dlžník si ponecháva majetok a počas určitého obdobia (zvyčajne 3 alebo 5 rokov) spláca svoje dlhy podľa súdom stanoveného splátkového kalendára.

Podmienky pre Oddlženie

Na to, aby mohol dlžník požiadať o oddlženie, musí spĺňať určité podmienky stanovené zákonom:

• Dlžník musí byť fyzická osoba: Oddlženie sa týka len fyzických osôb, nie právnických osôb (obchodných spoločností). Nerozlišuje sa, či je daná fyzická osoba SZČO alebo nie a ani či majetok dlžníka a jeho dlhy pochádzajú z podnikateľskej činnosti.
• Platobná neschopnosť: Dlžník musí byť platobne neschopný, čo znamená, že nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky 180 dní po lehote splatnosti aspoň jedného záväzku. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
• Exekučné alebo obdobné konanie: Voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné alebo iné obdobné vykonávacie konanie. (Sociálna poisťovňa, finančná správa, Justičná pokladnica môžu viesť vlastné vykonávacie konania a aj takéto konania sú dostačujúce na splnenie tejto podmienky).
• Poctivý zámer: Dlžník musí mať poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie na zaplatenie svojich dlhov. Je potrebné uviesť, že je rozdiel, či návrh na vyhlásenie konkurzu (ktorý musí pred oddlžením prebehnúť) podal dlžník alebo veriteľ. Ak totiž podal návrh dlžník, poctivý zámer plniť svoje dlhy sa predpokladá, keďže si už splnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
• Centrum hlavných záujmov na Slovensku: Dlžník musí mať centrum hlavných záujmov na Slovensku.
• Časový odstup: Dlžník sa môže domáhať oddlženia len raz za 10 rokov. Dlžník sa zároveň môže domáhať oddlženia len raz za 10 rokov (§ 166 ods. 2 ZKR) a nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody (§ 166 ods.
• Žiadny výkon trestu odňatia slobody: Dlžník nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody (§ 166 ods.

Proces Oddlženia Krok za Krokom

Proces oddlženia sa skladá z niekoľkých fáz:

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok: Kedy dostanem peniaze?

1. Podanie Návrhu na Vyhlásenie Konkurzu a Návrhu na Oddlženie

Dlžník musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu na príslušnom súde. Súčasne s návrhom na vyhlásenie konkurzu môže dlžník podať aj návrh na oddlženie. Návrh na vyhlásenie konkurzu musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti.

2. Konanie o Návrhu na Vyhlásenie Konkurzu

Súd preskúma návrh na vyhlásenie konkurzu a rozhodne o jeho prijatí alebo odmietnutí. Ak sú splnené všetky podmienky, súd vydá uznesenie o začatí konkurzného konania. O návrhu na vyhlásenie konkurzu musí súd rozhodnúť do 15 dní od jeho doručenia uznesením o začatí konania, ak zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 12 ZKR. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov; inak v tejto lehote rozhodne uznesením o začatí konania na základe opraveného návrhu. Súd je povinný zaslať toto uznesenie do Obchodného vestníka na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

3. Vyhlásenie Konkurzu

Ak sú splnené všetky podmienky, súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka. Vyhlásením konkurzu sa začína konkurzné konanie, v ktorom sa speňažuje majetok dlžníka a výťažok sa rozdeľuje medzi veriteľov. Súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania. Pokiaľ dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd konanie zastaví. Súd je povinný zastaviť konanie do 7 dní. Uznesenie o zastavení konania súd doručí účastníkom konania, ktorými sú navrhovateľ (navrhovatelia) a dlžník.

4. Zrušenie Konkurzu

Po speňažení majetku a rozdelení výťažku súd konkurz zruší. Pre skončenie účinkov konkurzu ZKR vyžaduje, aby bol konkurz zrušený (§ 102 ZKR). Súd bude o zrušení konkurzu spravidla rozhodovať na návrh správcu. O zrušení konkurzu však súd môže rozhodnúť aj bez návrhu, ak zistí relevantné skutočnosti ohľadne majetku úpadcu. Uznesenie o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku alebo po splnení konečného rozvrhu výťažku (dodatočného rozvrhu výťažku) súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku. Súd ďalej doručí uznesenie úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu o zrušení konkurzu je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať správca a každý veriteľ, ktorého pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.

5. Konanie o Oddlžení

Po zrušení konkurzu súd rozhoduje o návrhu na oddlženie. Ak sú splnené všetky podmienky, súd povolí oddlženie. Na povolenie oddlženia nie je právny nárok. Súd bude o návrhu na oddlženie rozhodovať až po zrušení konkurzu. Zákon ustanovuje (§ 167 ods. 2 ZKR), že o povolení oddlženia má súd rozhodnúť bezodkladne po tom, čo rozhodnutie o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť. Oddlženie začína uznesením súdu o povolení oddlženia.

Prečítajte si tiež: Príspevky zo zeleného fondu

6. Skúšobné Obdobie

Po povolení oddlženia nasleduje skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania alebo začatie podnikania a splácať svoje dlhy podľa súdom stanoveného splátkového kalendára. Počas skúšobného obdobia je dlžník povinný predložiť doklady o všetkých svojich príjmoch z pracovnej alebo obdobnej činnosti. Pokiaľ ide o výdavky, súd skúma, aké má dlžník náklady spojené s bývaním (nájomné, platby súvisiace s bývaním - tzv. inkaso), vyživovacie povinnosti, poistenie, náklady na lieky, cestovné náklady či platby spojené s používaním telekomunikačných služieb.

7. Rozhodnutie o Oddlžení

Po uplynutí skúšobného obdobia súd rozhodne o oddlžení dlžníka. Ak dlžník riadne plnil svoje povinnosti počas skúšobného obdobia, súd ho oddlží a zbaví ho zvyšku dlhov, ktoré neboli uspokojené v konkurze. Oddlženie sa končí rozhodnutím o oddlžení dlžníka alebo pred uplynutím skúšobného obdobia aj uznesením o zrušení oddlženia. Pred uplynutím trojročnej doby možno skúšobné obdobie rozhodnutím súdu zrušiť, ak opakovane alebo závažne poruší svoje povinnosti alebo ak jeho príjem nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu. O zrušení skúšobného obdobia súd rozhoduje uznesením, proti ktorému môže podať.

Formy Oddlženia

1. Konkurz

Konkurz je likvidačný spôsob oddlženia, ktorý je vhodný pre dlžníkov, ktorí nemajú žiadny majetok alebo majú len minimálny majetok. V konkurze sa speňaží všetok majetok dlžníka a výťažok sa rozdelí medzi veriteľov. Po ukončení konkurzu je dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré neboli uspokojené v konkurze. Konkurz: Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

2. Splátkový Kalendár

Splátkový kalendár je reštrukturalizačný spôsob oddlženia, ktorý je vhodný pre dlžníkov, ktorí majú pravidelný príjem a chcú si ponechať svoj majetok. V splátkovom kalendári dlžník spláca svoje dlhy podľa súdom stanoveného splátkového kalendára počas určitého obdobia (zvyčajne 3 alebo 5 rokov). Po splnení splátkového kalendára je dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré neboli uspokojené v splátkovom kalendári. Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.

Nedotknuté Pohľadávky

Nie všetky dlhy je možné oddlžiť. Zákon stanovuje kategóriu tzv. nedotknutých pohľadávok, ktoré zostávajú vymáhateľné aj po oddlžení. Medzi tieto patria najmä:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na kúpeľňu ZŤP

• Pohľadávky z výživného na dieťa.
• Pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví.
• Pohľadávky vzniknuté úmyselným trestným činom.
• Peňažné tresty uložené v trestnom konaní.
• Zabezpečené pohľadávky (napr. hypotéka).
• Nepeňažná pohľadávka (ide o pohľadávku, ktorá nesúvisí s povinnosťou zaplatiť peňažné prostriedky ale môže ísť o povinnosť poskytnúť, resp. dodať hmotné veci - napr. tovar, byt, dom prípadne nehmotné veci - napr.

Centrum Právnej Pomoci

Dlžník, ktorý chce požiadať o oddlženie, musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Centrum právnej pomoci poskytuje dlžníkom bezplatné právne poradenstvo a zastupovanie v konaní o oddlžení. Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu.

Poctivý Zámer Dlžníka

Poctivý zámer dlžníka je kľúčovou podmienkou pre povolenie oddlženia. Súd skúma, či dlžník poctivo pristupuje k riešeniu svojej finančnej situácie a či sa snaží uspokojiť svojich veriteľov v maximálnej možnej miere. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia. Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota.

Zrušenie Oddlženia

Súd môže oddlženie zrušiť, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania alebo skúšobného obdobia porušoval svoje povinnosti, napríklad ak:

• Zamlčal majetok.
• Neposkytol súčinnosť správcovi.
• Prijal nové záväzky bez schopnosti ich splácať.
• Opakuje alebo závažne porušuje povinnosti stanovené zákonom, alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu, tak súd zruší toto skúšobné obdobie.

Dôsledky Oddlženia

Po úspešnom ukončení procesu oddlženia sa dlžník zbavuje svojich dlhov, s výnimkou nedotknutých pohľadávok. Pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa stávajú nevymáhateľnými. Dlžník má možnosť začať nový finančný život bez dlhového zaťaženia.

Najčastejšie Dôvody Vyhlásenia Osobného Bankrotu

Najčastejším dôvodom vyhlásenia osobného bankrotu je, keď sa dlžník dostane do špirály dlhov a časom sa nedokáže z nej dostať. Dlhy sa stále navyšujú a novými zákazkami platí staré dlhy. Ak živnostník nie je schopný plniť si svoje záväzky včas, hrozí riziko súdnych sporov, ktoré často vyústia až v exekúciu. Niekedy sa však živnostníci do platobnej neschopnosti dostanú aj s pričinením iných subjektov, napr. Veľakrát sme sa stretli s tým, že nezaplatením faktúr ich odberateľmi) sa dostali do platobnej neschopnosti. Ide najmä o prípady, ak majú jedného odberateľa (rôzni malí živnostníci). Ich odberateľovi nezaplatí ich dodávateľ a potom sa nezaplatené faktúry reťazia. Pokiaľ ide najčastejšie dlhy, v tomto smere hovoríme najmä o dlhoch z podnikateľskej činnosti, napr.

Dĺžka Celého Procesu

Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. Tieto osoby môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Novela Zákona a Zmeny v Osobných Bankrotoch

Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov.

Riziká a Možnosti Zneužitia

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Podľa § 166g ods. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

Časté Chyby Dlžníkov

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia.

tags: #opakovane #oddlzenie #podmienky