Opatrovanie v bežných veciach: Komplexný sprievodca pre slovenské rodiny

Onkologická diagnóza prináša do života pacienta a jeho blízkych množstvo neočakávaných zmien a výziev. Okrem samotnej liečby a vyrovnávania sa s psychickou záťažou, je dôležité orientovať sa aj v oblasti sociálnej podpory a finančných príspevkov, na ktoré má onkologický pacient nárok. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o možnostiach, ktoré štát ponúka osobám so zdravotným postihnutím, s dôrazom na špecifické potreby onkologických pacientov, ale aj o bežnom opatrovaní blízkych osôb.

Život s onkologickou diagnózou

Diagnóza rakoviny znamená pre pacienta obrovský zásah do života. Okrem fyzických ťažkostí spojených s liečbou, sa musí vyrovnávať aj s psychickou záťažou, úzkosťou a neistotou. Pacienti sa často cítia izolovaní a vylúčení z bežného života. Preto je dôležité, aby mali k dispozícii nielen kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ale aj psychickú a sociálnu podporu.

Ako reaguje okolie a ako sa s onkologickým pacientom rozprávať?

Reakcie okolia na onkologickú diagnózu bývajú rôzne. Hoci väčšina ľudí sa snaží prejaviť podporu, často sa stretávame aj s negatívnymi postojmi a predsudkami. Je dôležité si uvedomiť, že onkologický pacient je stále ten istý človek ako predtým a zaslúži si rešpekt a pochopenie.

Pri rozhovore s onkologickým pacientom je dôležité byť empatický a citlivý. Vyhnite sa preháňaniu so spomienkami na minulosť, ale zároveň ukážte, že ste tu pre neho a že sa nič zásadné nemení. Rozprávajte sa o bežných veciach, ktoré ho zaujímajú, a doprajte mu súkromie, keď ho potrebuje.

Právne aspekty opatrovania blízkych osôb

Navzájom blízke osoby, vrátane nezosobášených párov, budú môcť jednoduchšie riešiť spoločné životné situácie vďaka návrhu Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý reaguje na dopyt po zlepšení ich právneho postavenia. Cieľom je zjednodušiť život ľuďom v rozličných životných situáciách a priniesť zásadné zlepšenia pri efektívnom usporadúvaní vzájomných vzťahov.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov

Fiduciárne vyhlásenia

Prvý zákon rieši tzv. fiduciárne vyhlásenia. Ide o jednoduchý právny úkon pred notárom, ktorým osoba prejaví vôľu, aby niekto iný konal v jej mene ako dôverník vo vymedzených životných situáciách. Konkrétne môže ísť o prejavenie vôle, aby sa dôverník mohol oboznamovať so zdravotným informáciami, udelil v jeho mene informovaný súhlas so zdravotnou starostlivosťou či konal v iných bežných veciach.

Nový právny inštitút však rieši aj zásadnejšie práve otázky pre prípad smrti. Napríklad bude možné pre prípad smrti určiť, že ustanovený dôverník bude vyhlásený za správu dedičstva. Rovnako tak bude môcť byť určený ako poručník alebo opatrovník deťom zosnulého. Návrh v tejto časti rešpektuje faktické rodinné spolužitia a aj týmto sleduje najlepší záujem dieťaťa. Pre ľudí je zároveň podstatné to, že navrhovaná forma vyhlásenia bude veľmi jednoduchá a presne vymedzená. V praxi môže ísť o krátku návštevu u notára. Zákon pritom umožňuje, aby si dve osoby takéto formy splnomocnenia udelili navzájom.

Fiduciárne vyhlásenie bude zároveň predpokladom pre riešenie množstva kontkrétnych situácii v pôsobnosti iných rezortov, pričom tieto situácie bude možné rozširovať jednoduchými doplneniami zákonov podľa reálneho dopytu po riešení.

Súkromné nadačné fondy

Samostatnou oblasťou zlepšenia postavenia navzájom blízkych ľudí je aj vecný zámer návrhu zákona o súkromných nadačných fondoch, prostredníctvom ktorých bude možné riešiť širokú paletu majetkových vzťahov v rodinných podnikoch a či v spoločnom podnikaní blízkych osôb.

Zastupovanie maloletých detí

Keďže maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne, ale vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Možnosti sociálnej pomoci Stará Turá

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Z uvedených ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Právo zastupovať maloleté dieťa podľa § 28 ods. 1, písm. b/ Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) je súčasťou rodičovských práv a povinností, pričom tieto práva a povinnosti patria obidvom rodičom dieťaťa. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností, ako i na obsahu právneho úkonu vo vzťahu k dieťaťu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne, nie je potrebné, aby konali spoločne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko, resp. vyjadrenie druhého rodiča, teda, či s prejavenou vôľou zastupujúceho rodiča súhlasí. Ak by tento súhlas nedal, bol by dôvod pre rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov.

Za iné než bežné veci možno považovať napr. nadobudnutie nehnuteľnosti, predaj nehnuteľnosti alebo zaťaženie nehnuteľnosti, poskytnutie pôžičky, odmietnutie dedičstva a podobne. V prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa opýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí.

Ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o rodine (teraz § 31 ods. 2), podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záumov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom, sa týka zastupovania maloletých detí predovšetkým v prípadoch, kde postavenie občana ako ich zákonného zástupcu vyplýva z toho, že je ich rodičom a že mu ako jedno z rodičovských práv patrí aj právo zastupovať maloleté deti.

Podľa ustanovenia § 104 zákona o rodine (teraz § 110) sa ustanovenia Občianskeho zákonníka použijú vtedy, ak zákon o rodine nestanovuje inak. Ustanovenie § 37 ods. 2 Zákona o rodine (teraz 31 ods. 2) je ustanovením, ktoré určuje podmienky, za ktorých je vylúčené, aby rodičia ako zákonní zástupcovia zastupovali svoje maloleté deti, a to bez ohľadu na to, či ide o zastupovanie v konaní (v občianskom súdnom konaní, v konaní pred štátnym notárstvom a pod.) alebo o zastupovanie pri úkonoch, s ktorými sú spojené hmotnoprávne účinky.

Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku

Maloleté dieťa ako účastník konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu, ktorú je potrebné posudzovať podľa § 9 Občianskeho zákonníka z hľadiska či právny úkon alebo procesný úkon v súdnom konaní, ktorý maloletý urobil, bol svojou povahou primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. V rovnakom rozsahu majú teda aj procesnú spôsobilosť, ktorú skúma v konaní súd v súlade s kritériami i uvedenými v § 9 Občianskeho zákonníka ako predbežnú otázku.

Pri rozhodovaní o spôsobilosti maloletých na právne úkony podľa § 9 Občianskeho zákonníka súd posudzuje rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého, pričom táto vyspelosť sa posudzuje objektívne, t.j. so zreteľom na všetkých maloletých rovnaného veku, nezisťuje sa subjektívne s ohľadom na každého maloletého osobitne. Pri zachovaní objektívneho hľadiska, je potrebné zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

Rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté deti v súdnych konaniach, v ktorých sú účastníkmi rodičia aj deti. Jedná sa o konania, kde sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností, t.j. Po začatí konania ustanoví súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to uznesením. Pred začatím konania vo veci samej, ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.

Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2011, sp. zn. Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.

V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2, písm.

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom.

Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa. Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi.

V prípade, ak námietka smeruje proti fyzickej osobe - zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V zmysle § 23 Občianskeho zákonníka je zastúpenie, t.j. oprávnenie konať za iného v jeho mene, možné buď priamo zo zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Vzhľadom na to, že kolízny opatrovník, ktorý je procesným opatrovníkom „ad hoc" ustanovený súdom na konkrétne konanie alebo vykonanie úkonu, je jeho funkcia nezastupiteľná.

Aj keď je táto funkcia nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. Úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v obvode ktorého má svoje bydlisko, a zároveň požiada o zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto doručí súdu. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a ktorý sa nenachádza v obvode sídla okresného súdu.

Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a túto zašle súdu. V týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní. Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je s účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov je od 1. 1.

V týchto konaniach vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je potrebné, aby funkciu kolízneho opatrovníka vykonával priamo ten úrad, ktorý bol v zmysle § 31 Zákona o rodine uznesením príslušného okresného súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka dieťaťa. Je potrebné mať na zreteli, že orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka oprávnený zisťovať rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní súdu.

Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa (§ 20 ods. 2 zákona č.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa (§ 21 zákona č. Zisťovanie pomerov dieťaťa a názoru dieťaťa vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately jednak na dožiadanie súdu, t.j. a) ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ktorý má dané kompetencie v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. a jednak vo svojej pôsobnosti v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z.

V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa.

V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. V zmysle Zákona o rodine v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru.

Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu.

Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Štát poskytuje osobám s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) rôzne peňažné príspevky, ktoré majú za cieľ kompenzovať sociálne dôsledky ich postihnutia a uľahčiť im život. Tieto príspevky sú určené na pokrytie zvýšených výdavkov spojených so starostlivosťou o seba, so zabezpečením mobility, bývania a iných potrieb.

Podmienky pre priznanie peňažných príspevkov

Peňažné príspevky nie sú automaticky priznané každej osobe s ŤZP.

Príjem: Peňažné príspevky nie je možné priznať osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima (od 1.7.2019 - 2021 je životné minimum 210,20 €, teda hranica je 1051 €). Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima (630,60 €).

Pri posudzovaní príjmu sa berie do úvahy priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok, ako aj príjem jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti. Táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP a porovnáva sa so životným minimom.

Majetok: Príspevky sa neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva.

Dôležitým kritériom pre priznanie peňažných príspevkov je odkázanosť osoby s ŤZP na pomoc. Odkázanosť posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v posudku, ktorý vypracúva po podaní žiadosti o niektorý z príspevkov.

Druhy peňažných príspevkov

Príspevky pre osoby s ŤZP možno rozdeliť na:

• Opakované: Poskytujú sa každý mesiac, napr. opatrovateľský príspevok.
• Jednorazové: Poskytujú sa na konkrétny účel, napr.

Odkázanosť na opatrovanie

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje na základe schopnosti osoby s ŤZP zvládať činnosti z oblasti:

• Stravovania a pitného režimu
• Vyprázdňovania močového mechúra a hrúbého čreva
• Osobnej hygieny
• Celkového kúpeľa
• Obliekania
• Zmeny polohy, sedenia a státia
• Pohybu po schodoch
• Pohybu po rovine
• Orientácie v prostredí
• Dodržiavania liečebného režimu
• Dohľadu

Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body (10, 5 alebo 0) a podľa celkového počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa.

Kto môže byť opatrovateľ?

Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého (manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec) alebo osoba, ktorá s opatrovaným býva. Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie. Dôležitou podmienkou je, aby osoba s ŤZP súhlasila s tým, že ju bude opatrovať.

Opatrovateľ môže popri opatrovaní študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok životného minima. Štúdium alebo výkon zamestnania musia opatrovateľovi umožňovať vykonávať opatrovanie.

Výška opatrovateľského príspevku

Základná výška peňažného príspevku od 1. 7.:

• 663,50 € pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP
• 882,50 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP

Výška príspevku sa znižuje o sumu, o ktorú príjem opatrovaného presahuje dvojnásobok životného minima.

Poberateľ príspevku na opatrovanie je tzv. poistencom štátu, a teda štát za neho platí poistné na dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie, a to po celú dobu opatrovania.

Príspevky súvisiace s prepravou

Onkologickí pacienti môžu počas liečby požiadať o príspevok na pohonné hmoty. Na ďalšie príspevky súvisiace s prepravou (príspevok na kúpu vozidla, na úpravu vozidla a na prepravu) budú mať nárok iba vtedy, ak sú odkázaní na individuálnu prepravu.

Odkázanosť na individuálnu prepravu

Za odkázanú na individuálnu prepravu môže byť uznaná iba osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná využívať hromadnú dopravu výlučne z dôvodov:

• Ťažká porucha mobility
• Duševná porucha s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania
• Ťažká porucha zvieračov
• Imunologické ochorenie ťažkého stupňa

Onkologickí pacienti, ktorí netrpia ťažkou poruchou mobility, duševnou poruchou, ťažkou poruchou zvieračov alebo imunologickým ochorením ťažkého stupňa, nebudú mať na tieto príspevky nárok, hoci budú mať parkovací preukaz a poberať príspevok na pohonné hmoty.

#

tags: #opatrovanie #v #bežných #veciach #čo #to