
Opatrovanie starších a chorých ľudí v domácnostiach je čoraz viac vyhľadávaná služba v krajinách západnej Európy, ako sú Rakúsko a Nemecko. Tento článok sa zameriava na porovnanie situácie opatrovateliek v Rakúsku a Nemecku, s dôrazom na trendy, pracovné podmienky a spokojnosť opatrovateliek, najmä so zameraním na Slovenky.
Počet opatrovateliek v Rakúsku dlhodobo stúpa, čo odzrkadľuje demografické zmeny a starnutie populácie. Boom v tejto oblasti nastal okolo roku 2008, keď Rakúsko umožnilo prácu opatrovateliek aj z nových členských krajín Európskej únie. To spôsobilo prílev opatrovateliek zo Slovenska, ale aj z iných krajín strednej a východnej Európy. Kým v roku 2017 pracovalo v Rakúsku 62 670 opatrovateliek, zloženie tejto skupiny sa postupne mení.
Hoci Slovenky boli v minulosti dominantnou skupinou, v posledných rokoch ich počet mierne klesá. V roku 2016 po dlhodobom raste mierne klesol počet opatrovateliek zo Slovenska a na trhu pribúda viac Rumuniek. Dnes už táto práca nie je pre Slovenky taká lákavá.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo práca opatrovateliek v Rakúsku prestáva byť pre Slovenky taká atraktívna, ako bola v minulosti.
Napriek náročnosti práce a odlúčeniu od rodiny, väčšina slovenských opatrovateliek je so svojou prácou v Rakúsku spokojná. Jedno zo základných zistení je, že jasná väčšina týchto opatrovateliek je spokojná s platom. Väčšina je s platom veľmi spokojná (61,5 percenta) alebo iba spokojná (21,3 percenta), nespokojná je iba malá časť opatrovateliek (3,1 percenta). Až 62,2 percenta tvrdí, že by sa vrátili, keby na Slovensku zarobili aspoň toľko ako v Rakúsku.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov
Najväčšia skupina má podľa posledného prieskumu SAV 50 až 59 rokov (37,8 percenta). Väčšina má strednú školu s maturitou (66,3 percenta). Typickým príkladom slovenských opatrovateliek sú ženy v neskoršom strednom veku, ktoré boli pár rokov nezamestnané, hovorí sociológ Bahna na základe prieskumu SAV. „Dokázali si nájsť prácu v cudzej krajine a zarobiť si lepšie ako doma. „Vo veľmi málo prípadoch majú rodičov, ktorí potrebujú takú starostlivosť, ako ony poskytujú v Rakúsku.
Hoci sa tento článok zameriava primárne na Rakúsko, je dôležité spomenúť aj situáciu v Nemecku. Nemecko je ďalšou krajinou s vysokým dopytom po opatrovateľkách, pričom podobne ako v Rakúsku, aj tu pracujú opatrovateľky z rôznych krajín, vrátane Slovenska.
Medzi Rakúskom a Nemeckom existujú určité rozdiely v legislatíve, podmienkach zamestnávania a odmeňovania opatrovateliek. V Nemecku je napríklad bežnejšie, že opatrovateľky sú zamestnané prostredníctvom agentúr, ktoré zabezpečujú ich vyslanie do domácností.
Rozhodnutie odísť pracovať do zahraničia ako opatrovateľka je ovplyvnené rôznymi faktormi.
Práca opatrovateliek v zahraničí prináša aj určité riziká a výzvy.
Prečítajte si tiež: Možnosti sociálnej pomoci Stará Turá
Budúcnosť opatrovania v Rakúsku a Nemecku bude ovplyvnená demografickými zmenami, vývojom na trhu práce a zmenami v legislatíve. Očakáva sa, že dopyt po opatrovateľkách bude naďalej rásť, ale zloženie tejto skupiny sa bude meniť. Je pravdepodobné, že pribudne opatrovateliek z iných krajín, ako sú napríklad Ukrajina a krajiny Balkánu.
Slovenskí politici by sa podľa opatrovateľky Bibiany Kudziovej (38) mali pozrieť, aké sú prídavky na Slovensku a ako dlho. Kudziová hovorí, že opatrovateľky s malými deťmi to určite pocítia. „Z rodinných prídavkov platili opatrovanie detí, keď boli v práci. Je však aj ich chyba, že prídavky vnímajú ako súčasť výplaty a potom prijímajú ponuky za oveľa nižšie sumy ako ženy bez detí.
Prestahovat sa ci nie..myslim, ze treba zvazit vsetky ano a nie a uvedomit si, ze clovek nieco strati ale zaroven sa otvoria aj nove prilezitosti. A realisticky, problemy sa nevyriesia odchodom, nastanu nove. Ked som zila v Anglicku, najstastnejsia som bola, ked som mala dobru pracu, decentneho priatela, zila som v prestiznej stvrti. Potom stacilo tak malo - rozchod, strata prace. Napriek vybornym referenciam som si nedokazala dlho najst pracu a ked som nasla jednu, bolo to za pasom balit mrazene jedla do krabic (predtym som robila ako laborantka). Sukromny zivot tiez na nule, jediny zaujem o mna bol od pakistanca, ktory mal asi 24 rokov a od jedneho 50 rocneho utecenca so Zimbabwe, ktori robili v tej fabrike (moj byvaly je anglicky advokat). Necitila som, ze by som tam mala viac nejaku buducnost. Snad ako kazda nestastna zena som objavila Eat Pray Love od Elizabeth Gilbert a odisla som do Talianska. Robila som si tu kurzy, nasla som si tu priatela (velmi pekny Talian v mojom veku, s vysokoskolskym vzdelanim), cakam dieta. Zijem na velmi peknom, pokojnom mieste. Ale zaroven je to tu velmi tazke sa zamestnat, prestahovanie ma stalo velmi vela penazi. Nelutujem, ze som odisla. Ale co lutujem je to, ze som ten odchod nebrala viac realisticky (ja som to brala ako take romanticke dobrodruzstvo) a nebola som pripravena na tvrdu realitu. Na jednej strane som ziskala nove kvalifikacie (ako cukrarka, potom som vyhrala miesta na kurzy robenia pizze a osetrovatelstva, ktore stali niekolko tisic eur ale som ich mala moznost urobit zdarma). Mozno treba rozlisit ci sa jedna o depresiu ci nespokojnost so situaciou, alebo naozaj nastal cast odist domov. Nebala by som sa, ze v zahranici je lepsi zivot a ze deti nieco stratia. Aj v zahranici sa moze zit velmi zle. A mnoho ludi naberie skusenosti vonku a potom sa vratia.
Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku
tags: #opatrovanie #Rakúsko #Nemecko #porovnanie