Opatrovanie v Rakúsku a Nemecku: Porovnanie a aktuálny vývoj

Opatrovanie starších a chorých ľudí v domácnostiach je čoraz viac vyhľadávaná služba v krajinách západnej Európy, ako sú Rakúsko a Nemecko. Tento článok sa zameriava na porovnanie situácie opatrovateliek v Rakúsku a Nemecku, s dôrazom na trendy, pracovné podmienky a spokojnosť opatrovateliek, najmä so zameraním na Slovenky.

Rastúci dopyt po opatrovateľkách v Rakúsku

Počet opatrovateliek v Rakúsku dlhodobo stúpa, čo odzrkadľuje demografické zmeny a starnutie populácie. Boom v tejto oblasti nastal okolo roku 2008, keď Rakúsko umožnilo prácu opatrovateliek aj z nových členských krajín Európskej únie. To spôsobilo prílev opatrovateliek zo Slovenska, ale aj z iných krajín strednej a východnej Európy. Kým v roku 2017 pracovalo v Rakúsku 62 670 opatrovateliek, zloženie tejto skupiny sa postupne mení.

Zmeny v národnostnom zložení opatrovateliek

Hoci Slovenky boli v minulosti dominantnou skupinou, v posledných rokoch ich počet mierne klesá. V roku 2016 po dlhodobom raste mierne klesol počet opatrovateliek zo Slovenska a na trhu pribúda viac Rumuniek. Dnes už táto práca nie je pre Slovenky taká lákavá.

Prečo už Rakúsko nie je pre Slovenky tak atraktívne?

Existuje niekoľko dôvodov, prečo práca opatrovateliek v Rakúsku prestáva byť pre Slovenky taká atraktívna, ako bola v minulosti.

• Zlepšujúca sa situácia na Slovensku: Pre nízke príjmy a nezamestnanosť po kríze v roku 2009 sa táto práca stala stratégiou, ako ujsť pred dlhodobým nedostatkom práce doma. V súčasnosti sa však situácia na slovenskom trhu práce zlepšuje, a preto sa mnohé Slovenky radšej zamestnajú doma.
• Náročnosť práce a odlúčenie od rodiny: Práca slovenských opatrovateliek je náročná, väčšina už niekoľko rokov na dva týždne opúšťa svoje rodiny, aby sa zväčša na dva týždne vrátili a potom opäť nechali rodinu bez mamy. Aj tak sú až na výnimky šťastné, a keď sa ich výskumníci zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied v roku 2011 (Výskum opATrovateľky) pýtali, ako sa ich život zmenil, pochvaľovali si, že už žijú konečne trochu ako ľudia, môžu sa normálne obliecť, deti chodia na strednú školu, ktorú by si inak nedovolili, a nežijú v strachu z budúcnosti.
• Konkurencia zo strany iných národností: Na trhu práce pribúda opatrovateliek z iných krajín, najmä z Rumunska, ktoré sú ochotné pracovať za nižšie mzdy.
• Znižovanie rodinných prídavkov: Zavážiť môže aj rakúsky plán znížiť rodinné prídavky pre rodičov detí, ktorí za prácou do Rakúska iba dochádzajú.

Spokojnosť slovenských opatrovateliek v Rakúsku

Napriek náročnosti práce a odlúčeniu od rodiny, väčšina slovenských opatrovateliek je so svojou prácou v Rakúsku spokojná. Jedno zo základných zistení je, že jasná väčšina týchto opatrovateliek je spokojná s platom. Väčšina je s platom veľmi spokojná (61,5 percenta) alebo iba spokojná (21,3 percenta), nespokojná je iba malá časť opatrovateliek (3,1 percenta). Až 62,2 percenta tvrdí, že by sa vrátili, keby na Slovensku zarobili aspoň toľko ako v Rakúsku.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov

Vek a vzdelanie opatrovateliek

Najväčšia skupina má podľa posledného prieskumu SAV 50 až 59 rokov (37,8 percenta). Väčšina má strednú školu s maturitou (66,3 percenta). Typickým príkladom slovenských opatrovateliek sú ženy v neskoršom strednom veku, ktoré boli pár rokov nezamestnané, hovorí sociológ Bahna na základe prieskumu SAV. „Dokázali si nájsť prácu v cudzej krajine a zarobiť si lepšie ako doma. „Vo veľmi málo prípadoch majú rodičov, ktorí potrebujú takú starostlivosť, ako ony poskytujú v Rakúsku.

Situácia v Nemecku

Hoci sa tento článok zameriava primárne na Rakúsko, je dôležité spomenúť aj situáciu v Nemecku. Nemecko je ďalšou krajinou s vysokým dopytom po opatrovateľkách, pričom podobne ako v Rakúsku, aj tu pracujú opatrovateľky z rôznych krajín, vrátane Slovenska.

Rozdiely medzi Rakúskom a Nemeckom

Medzi Rakúskom a Nemeckom existujú určité rozdiely v legislatíve, podmienkach zamestnávania a odmeňovania opatrovateliek. V Nemecku je napríklad bežnejšie, že opatrovateľky sú zamestnané prostredníctvom agentúr, ktoré zabezpečujú ich vyslanie do domácností.

Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie odísť do zahraničia

Rozhodnutie odísť pracovať do zahraničia ako opatrovateľka je ovplyvnené rôznymi faktormi.

• Finančné dôvody: Vyššie mzdy v zahraničí sú často hlavným motivátorom.
• Nedostatok pracovných príležitostí doma: V minulosti bol nedostatok pracovných príležitostí na Slovensku významným faktorom.
• Osobné dôvody: Niektoré ženy odchádzajú do zahraničia z osobných dôvodov, ako sú napríklad rodinné problémy alebo túžba po zmene.

Riziká a výzvy práce v zahraničí

Práca opatrovateliek v zahraničí prináša aj určité riziká a výzvy.

Prečítajte si tiež: Možnosti sociálnej pomoci Stará Turá

• Odlúčenie od rodiny a priateľov: Dlhodobé odlúčenie od rodiny a priateľov môže mať negatívny dopad na psychické zdravie.
• Jazyková bariéra: Znalosť jazyka je kľúčová pre komunikáciu s pacientom a jeho rodinou.
• Kultúrne rozdiely: Prispôsobenie sa novej kultúre môže byť náročné.
• Pracovné podmienky: Pracovné podmienky môžu byť náročné, vrátane dlhých pracovných hodín a nízkeho platu.

Budúcnosť opatrovania v Rakúsku a Nemecku

Budúcnosť opatrovania v Rakúsku a Nemecku bude ovplyvnená demografickými zmenami, vývojom na trhu práce a zmenami v legislatíve. Očakáva sa, že dopyt po opatrovateľkách bude naďalej rásť, ale zloženie tejto skupiny sa bude meniť. Je pravdepodobné, že pribudne opatrovateliek z iných krajín, ako sú napríklad Ukrajina a krajiny Balkánu.

Čo by mali slovenskí politici robiť?

Slovenskí politici by sa podľa opatrovateľky Bibiany Kudziovej (38) mali pozrieť, aké sú prídavky na Slovensku a ako dlho. Kudziová hovorí, že opatrovateľky s malými deťmi to určite pocítia. „Z rodinných prídavkov platili opatrovanie detí, keď boli v práci. Je však aj ich chyba, že prídavky vnímajú ako súčasť výplaty a potom prijímajú ponuky za oveľa nižšie sumy ako ženy bez detí.

Skúsenosti zo života v zahraničí

Prestahovat sa ci nie..myslim, ze treba zvazit vsetky ano a nie a uvedomit si, ze clovek nieco strati ale zaroven sa otvoria aj nove prilezitosti. A realisticky, problemy sa nevyriesia odchodom, nastanu nove. Ked som zila v Anglicku, najstastnejsia som bola, ked som mala dobru pracu, decentneho priatela, zila som v prestiznej stvrti. Potom stacilo tak malo - rozchod, strata prace. Napriek vybornym referenciam som si nedokazala dlho najst pracu a ked som nasla jednu, bolo to za pasom balit mrazene jedla do krabic (predtym som robila ako laborantka). Sukromny zivot tiez na nule, jediny zaujem o mna bol od pakistanca, ktory mal asi 24 rokov a od jedneho 50 rocneho utecenca so Zimbabwe, ktori robili v tej fabrike (moj byvaly je anglicky advokat). Necitila som, ze by som tam mala viac nejaku buducnost. Snad ako kazda nestastna zena som objavila Eat Pray Love od Elizabeth Gilbert a odisla som do Talianska. Robila som si tu kurzy, nasla som si tu priatela (velmi pekny Talian v mojom veku, s vysokoskolskym vzdelanim), cakam dieta. Zijem na velmi peknom, pokojnom mieste. Ale zaroven je to tu velmi tazke sa zamestnat, prestahovanie ma stalo velmi vela penazi. Nelutujem, ze som odisla. Ale co lutujem je to, ze som ten odchod nebrala viac realisticky (ja som to brala ako take romanticke dobrodruzstvo) a nebola som pripravena na tvrdu realitu. Na jednej strane som ziskala nove kvalifikacie (ako cukrarka, potom som vyhrala miesta na kurzy robenia pizze a osetrovatelstva, ktore stali niekolko tisic eur ale som ich mala moznost urobit zdarma). Mozno treba rozlisit ci sa jedna o depresiu ci nespokojnost so situaciou, alebo naozaj nastal cast odist domov. Nebala by som sa, ze v zahranici je lepsi zivot a ze deti nieco stratia. Aj v zahranici sa moze zit velmi zle. A mnoho ludi naberie skusenosti vonku a potom sa vratia.

Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku

tags: #opatrovanie #Rakúsko #Nemecko #porovnanie