
Opatrovanie je dôležitá sociálna služba, ktorá zabezpečuje starostlivosť o osoby odkázané na pomoc, či už ide o seniorov, osoby so zdravotným postihnutím alebo chorých. Vzhľadom na množstvo otázok ohľadom právomocí opatrovateľky, tento článok zhrnie činnosti, právomoci a povinnosti, ktorými sa musí opatrovateľ riadiť v Rakúsku, s odkazom na relevantnú legislatívu.
Opatrovanie blízkeho človeka môže byť náročné, pripomínajúce 24-hodinovú službu v nemocnici. Vyžaduje si empatiu, trpezlivosť a schopnosť prispôsobiť sa individuálnym potrebám opatrovanej osoby. Náplň práce opatrovateľa je rôznorodá a závisí od zdravotného stavu opatrovanej osoby, od varenia a upratovania až po asistenciu pri hygiene a podávaní liekov.
Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov sú zakotvené vo viacerých zákonoch. V prvom rade je potrebné pripomenúť rozdiel medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanej na základe závislej pracovnej činnosti (zamestnanec) a opatrovateľskou činnosťou vykonávanou ako samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník).
Najdôležitejšie znaky závislej pracovnej činnosti sú, že zamestnávateľ musí dodržiavať podmienky zákona týkajúce sa pracovného času, pracovného voľna a odvody do sociálnej poisťovne. Na opatrovateľov, ktorý vykonávajú opatrovateľskú činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu, sa vzťahujú práva podľa zákona o pomocných silách a zamestnancoch v domácnostiach - Hausgehilfen- und Hausangestelltengesetz (HGHAG), s výnimkou §5 a §6 ods. 1-3 tohto zákona.
Najdôležitejšie znaky nezávislej pracovnej činnosti sú, že doba vykonávanej činnosti a odmena je určovaná dohodou príp. uzatvorenou zmluvou medzi dvoma zmluvnými stranami - opatrovateľ na jednej strane a pacient/príp. rodinný príslušník na strane druhej. Opatrovateľ si musí sám zostaviť ročné zúčtovanie príjmu (Einnahme-Ausgaben-Rechnung), príp. daňové priznanie. Živnostníci sa nemôžu odvolávať na zákonom stanovený pracovný čas, pracovné voľno, prípadne nejaké príplatky, alebo zlepšenie podmienok pri výkone opatrovateľskej činnosti.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov
Pracovná zmluva môže byť uzatvorená medzi opatrovateľom, ktorý dovŕšil 18. rok života a:
Na opatrovateľov, ktorý sú v pracovnom pomere s nejakým verejnoprospešným združením zaoberajúcim sa sprostredkovaní služieb v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti sa na pracovný čas a pracovné voľno vzťahujú ustanovenia §3 ods. 1. a §3 určujúce podmienky uzatvárania pracovnej zmluvy a podmienky pracovného času a pracovného voľna.
V prípade porušenia nariadení v ods. 2 a 3 §3, má opatrovateľ nárok na náhradu mzdy za každú odpracovanú hodinu, ktorá presiahla stanovený limit. Pracovná zmluva končí smrťou pacienta a to aj v prípade, ak je zmluva uzatvorená s jeho rodinným príslušníkom, alebo inou osobou v zastúpení pacienta.
Opatrovatelia v rámci pracovno-právneho pomeru sú voči zamestnávateľovi povinný dodržiavať dohodnuté usmernenia, obzvlášť čo sa týka informovanosti zamestnávateľa, rodinných príslušníkov, lekárov a zdravotných zariadení v prípade zhoršenia stavu jemu zverenej osoby.
Ďalšie činnosti, ktoré môže opatrovateľ vykonávať, zahŕňa zákon o zdravotníckej starostlivosti a ošetrovaní chorých - § 3b Ods. 2 Z 1 až 5 des Gesundheits- und Krankenpflegegesetzes - (GuKG), pokiaľ sa nejedná o činnosti, ktorých vykonávanie si z medicínskeho hľadiska vyžaduje nariadenie odborného lekára, že tieto činnosti môže vykonávať aj osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilosť na vykonávanie týchto činností. Ďalšie činnosti zahŕňa §14 Ods. 2 až 4 a § 15 Ods. 1.
Prečítajte si tiež: Možnosti sociálnej pomoci Stará Turá
Cestovné náklady na dopravu ku klientovi a späť hradí klient v plnej výške.
V sviatočné dni 25.12., 26.12., 1.1. AIW klienti vyplácajú honorár priamo opatrovateľom na konci každého turnusu v hotovosti alebo na účet.
V Rakúsku sa rieši otázka vecných dávok (Sachbezug) pre živnostníkov-opatrovateľov. Vecná dávka je nepeňažný príjem zamestnanca, napríklad bezplatné ubytovanie a strava. Finančný úrad vydal odporúčanie, že uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Sachbezug teda nie je automaticky príjmom opatrovateľa, pracujúceho na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom.
V Rakúsku došlo k zmenám vo výške dane pri príjme medzi 11.000 € a 18.000 €, ktorá sa znížila z 25% na 20%. Drobní podnikatelia si môžu uplatniť paušálne výdavky vo výške 12% resp. 6% pri istých druhoch živnosti. Od roku 2020 sa zaviedol nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie.
Od 1.1.2019 Rakúsko pristúpilo k úprave rodinných prídavkov a daňových bonusov podľa životnej úrovne krajiny, v ktorej dieťa žije.
Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku
Väčšina drobných podnikateľov v Rakúsku si uplatňuje výdavky z podnikania paušálne. Paušálne výdavky sú vo výške 12% resp. 6% pri istých druhoch živnosti. Cestovné výdavky je možné uplatniť spolu s paušálnymi len za presne určených podmienok. Na vystavenej faktúre je potrebné mať uvedenú presnú výšku príspevku na cestovanie a od vodiča, ktorému je zaplatené za dopravu, potvrdenie o výdavku na tú istú sumu. Takýto kombinovaný odpis zníži výšku poistenia aj o niekoľko stoviek za kal. rok. Je potrebné mať za každý kalendárny rok spravené zúčtovanie príjmu - Einnahmen - Ausgaben Rechnung, výpočet obratu a základu dane. Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung. Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35.000eur. Jednorazové prekročenie obratu do 40.000eur nie je prekážkou na uplatnenie paušálu, ak v predchádzajúcom roku nebol limit 35.000eur prekročený. Takisto podnikanie nesmie byť v danom kal. roku prerušené. Z toho vyplýva, že drobný podnikateľ má dve možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov. Buď Basispauschalierung, alebo Kleinunternehmerpauschalierung.
V kontexte opatrovania v domácnosti je dôležité používať správnu terminológiu. Opatrujete klientov, nie pacientov. Pacienti sú v nemocniciach.
Kompetencie opatrovateľov v domácnosti v Rakúsku sú presne dané a definované. Medzi ne nepatria napríklad kosenie záhrady, dojenie kráv a ani varenie či starostlivosť o celú rodinu klienta! Je tiež presne definované, že nemôžete vykonávať ošetrovateľské úkony.
Je nevyhnutné zmeniť pojem -24 hodinová opatrovanie. Toto pomenovanie nepretržitej prítomnosti navádza k chybnej domnienke, že opatrovatelia majú povinnosť pracovať 24 hodín denne! Nie nemajú! Sú prevažne živnostníci, ktorí ako každý iný človek majú právo na odpočinok, nepretržitý spánok, jedlo, teplo, vhodné podmienky, ubytovanie.
Keďže veľká väčšina opatrovateliek pracuje cez agentúry, je nevyhnutné, mať vopred pred podpisom zmluvy s klientom dohodnuté všetky podmienky. Ak Vám podmienky nevyhovujú-nepodpisujte!
Ani v Rakúsku nie je domáca opatera štandard, je to luxusná služba, ktorá nie je dostupná každému, kto by ju potreboval.
Téma sa týka opatrovateliek v Rakúsku, ale poučenie pre všetkých by malo byť - vážiť si samých seba, nedovoľte páchať na sebe žiadne násilie, ponižovanie. Nie ste otroci, ste ľudia, ktorí majú svoje práva a svoje potreby.
Rozhodli ste sa pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku na rakúsku živnosť? Je to skvelé rozhodnutie, ktoré vám umožní pracovať legálne, zarábať pravidelne a využiť všetky výhody podnikania v zahraničí. Avšak, predtým, ako nastúpite do svojej prvej rodiny, čaká vás niekoľko krokov, ktoré treba vybaviť na slovenských aj rakúskych úradoch.
Prvým a najdôležitejším krokom je získanie rakúskej živnosti, tzv. Gewerbeberechtigung. Opatrovateľ/ka vykonáva svoju činnosť na základe zmluvy (Werkvertrag) uzavretej medzi živnostníkom a opatrovanou osobou, resp. jej zástupcom. Živnosť sa nahlasuje v mestách na Magistráte, mimo miest na okresných úradoch Bezirkshauptmannschaft (BH) podľa miesta výkonu opatrovateľskej činnosti. Odosiela sa to na tlačive Gewerbeanmeldung spolu s príslušnými prílohami. Je potrebné, aby opatrovateľ/ka bola prihlásená na prechodný pobyt, bez tohto prihlásenia nie je možné založenie živnosti. Založenie živnosti príslušný BH oznámi na hospodárskej komore (WKO) a sociálnej poisťovni (SVS). Niektoré agentúry, ako napríklad naša, zabezpečujú založenie živnosti všetkým zaregistrovaným opatrovateľom/kám, ktorí vycestujú do rodiny.
WKO - Wirtschaftskammer - Hospodárska komora - je to zoskupenie všetkých podnikateľských subjektov v Rakúsku. Každá spolková krajina má príslušnú hospodársku komoru. Každý opatrovateľ/ka sa založením živnosti stáva členom hospodárskej komory, je mu pridelené číslo WKO (Mitgliedsnummer) - toto číslo sa používa ako variabilný symbol pri úhrade členských poplatkov, ktoré sa platia raz ročne pre jednotlivé spolkové krajiny podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Ak zmeníte miesto výkonu podnikateľskej činnosti v priebehu roka, napr. v prípade, že ste zaplatili členský poplatok vo viacerých spolkových krajinách, je možné si požiadať o započítanie.
Oznámenie podnikateľskej činnosti sa oznamuje na tlačive Verf 24 (Fragebogen) - tento formulár slúži na oznámenie začatia podnikateľskej činnosti v Rakúsku. Fragebogen sa odosiela s prílohami a dotazníkom (Beiblatt) na príslušný finančný úrad podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Je potrebné ho odoslať do 1 mesiaca od začatia podnikateľskej činnosti s príslušnými prílohami. Napr. Meldezettel - formulár na prihlásenie na prechodný pobyt v mieste trvalého bydliska opatrovanej osoby. Tento formulár je opatrovateľ/ka povinný odovzdať pri každom novom nástupe do novej rodiny opatrovanej osobe alebo splnomocnenému zástupcovi opatrovanej osoby, aby ho prihlásili na prechodný pobyt.
Daňové priznanie sa podáva do 31. marca nasledujúceho roka.
Ak ste poistená v Rakúsku (ako živnostníčka), ale chcete mať zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku (napr. u svojho lekára), formulár E106 je pre vás kľúčový. S E106 si môžete vybaviť plnú zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, hoci platíte odvody len v Rakúsku. Odoslanie formulára E-106 - tento formulár slúži na to, aby OP mohla byť ošetrená na Slovensku, aj v Rakúsku, aj keď už na Slovensku nie je zdravotne poistená. Niektoré agentúry odosielajú tento formulár elektronicky na SVS a SVS už vyplnenú E-106 posiela elektronicky na príslušnú zdravotnú poisťovňu na Slovensku, ktorú opatrovateľ/ka pred vycestovaním mala.
Za posledné roky prebehli daňové zákony a zákony sociálneho zabezpečenia v Rakúsku mnohými zmenami. Všetky údaje na stránke by mali zodpovedať aktuálnemu zneniu rakúskych daňových zákonov.
Od 01.01.2021 sa zmenila štruktúra finančného úradu v Rakúsku. Finančné úrady boli do 31.12.2020 rozdelené podľa územných celkov a každý fungoval samostatne. Od 01.01.2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko. Jednotlivé pobočky ale zostali zachované ako predtým.
V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dani pri príjme medzi 11.000eur a 18.000eur. Daň sa znížila z 25% na 20%.
Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ napr. bezplatné ubytovanie a stravu, zamestnanec získa isté zvýhodnenie od zamestnávateľa - nepeňažný prijem. Jednotlivé výhody poskytnuté zamestnávateľom sa ale pripočítavajú k príjmu zamestnanca ako peňažný prijem. Peňažnú výšku týchto poskytnutých výhod stanovuje v Rakúsku zákon - Sachbezugswerteverordnung. Väčšina opatrovateľov ale vykonáva v Rakúsku opatrovateľskú činnosť - Personenbetreuung- na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Za svoje služby môže požadovať ľubovoľnú sumu, na ktorú sám ohodnotí svoju prácu. Samozrejme, aby mohol vykonávať svoju prácu, musí si nájsť aj klienta, ktorí z jeho požiadavkami bude súhlasiť resp. musia nájsť spoločnú dohodu, čo sa týka odmeny za poskytnuté služby, spôsob vykonávania práce a pod. Opatrovateľ musí samozrejme dodržať zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní opatrovateľských služieb, ktoré mu stanovuje zákon.
V roku 2008 Rakúsko oficiálne umožnilo vykonávanie opatrovateľskej činnosti v Rakúsku a zverejnilo aj odporúčanie ohľadom príjmu resp. ako si počítať príjmy a odrátavať výdavky. Odporúčanie z roku 2008 bolo aktualizovane k dátumu 01.01.2021 resp. staré odporúčanie bolo odkopírované a uvedený nový dátum. Podotýkam, je to len odporúčanie, nie zákon a ani nariadenie. Viac ako toto odporúčanie, je potrebné sa riadiť znením zákona, pretože aj toto odporúčanie je neúplne a dosť zavadzajúce pre tých, ktorí nepoznajú znenie zákonov.
Uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom, ktorým je v podstate pacient, alebo zastupujúca osoba, z ktorou sa zmluva podpisuje. Všetky platové podmienky si opatrovateľ dohaduje s pacientom resp.
Štatistický úrad európskej únie vydal 01. Júna 2020 nové indexy ohľadom výšky životnej úrovne krajín EU. Podľa toho sa mení opätovne od. 01.01.2020 aj výška daňových bonusov v rakúsku a tiež výška rodinných prídavkov, ktoré sa upravujú podľa zákona - Anpassungsverordnung z roku 2019, podľa životnej úrovne krajiny, kde dieťa žije. Životná úroveň na Slovensku je momentálne na úrovni 79,9% (pred rokom to bolo 68,00%) priemeru európskej únie. Na rok 2021 sa teda upravuje koeficient na 0,711 (predtým 0,641) t.z. že pre Slovákov sa budú vyplácať dávky a bonusy vo výške 71,10 z celkovej výšky dávok. Slováci si týmto polepšili o niekoľko percent. Zákon platí od 01.01.2021 pre rodinné prídavky a aj daňové bonusy. Rakúsko vydalo uznesenie o úprave dávok 29.
Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na dodržiavaní užšej spolupráce pri výmene informácii pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov t.z. že rakúske finančné úrady majú prístup k príjmov fyzických osôb v iných krajinách. Týka sa to príjmov zo závislej činnosti t.z. zamestnaneckého pomeru, z podnikania, príjmov zo životných poistiek, dôchodkov a majetkových príjmov. V rakúskom daňovom priznaní sa preto musia uvádzať aj tieto príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11.000eur. V prípade obmedzenej daňovej povinnosti ma fyzická osoba v rakúsku možnosť nezdaniteľného príjmu len vo výške 2.000eur a preto dochádza k dodatočnému zdaneniu príjmov v rakúsku. Slováci z rakúskymi živnosťami sú automaticky zaradzovaný do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Tí nemusia spravidla žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť.
Živnostníci si nemocenské dávky ako aj príjem z podpory pri dlhodobej chorobe musia povinne zarátať do ročného obratu, pretože tieto príjmy poisťovňa u živnostníkov nezasiela na finančný úrad ako u zamestnancov. Tieto príjmy sa považujú za prijem z podnikania.
Finančný úrad od 4.Júla 2020 zmrazil všetky daňové čísla v Rakúsku. Pre daňovníkov to znamená, že všetky daňové čísla, ktoré boli v daný deň aktuálne platné, zostávajú navždy v platnosti a už sa nebudú meniť pri zmene príslušnosti v dôsledku zmeny pôsobiska resp. zmeny miesta vykonávania živnostenskej činnosti.
Od 01.01.2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovni. Pre živnostníkov bola vytvorená nová poisťovňa SVS - Sozialversicherung der Selbständigen a to zlúčením živnostenskej poisťovne SVA der gewerblichen Wirtschaft a poisťovne pre poľnohospodárov - Sozialversicherungsanstalt der Bauern. U zamestnancov došlo k zlúčeniu deviatich poisťovni a bola vytvorená jedna Österreichische Gesundheitskasse - ÖGK.
Ak nemáte živnosť v SR, tak sa na Vás elektronická komunikácia od 01.07.2018 nevzťahuje a daňové priznanie môžete podávať naďalej v papierovej forme.
Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od roku Januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb.
Štátny tajomník Branislav Ondruš prijal zástupkyne slovenských opatrovateliek, ktoré pracujú v Rakúsku. Hovorili o problémoch, s ktorými sa prevažne ženy pri odchode za prácou do zahraničia často stretávajú. Ženy pred odchodom do Rakúska častokrát nevedia, že budú živnostníčkami a zmluvu s agentúrou podpisujú dokonca v aute pri odvoze ku klientovi. Domnievajú sa, že sú zamestnankyne agentúr, ktoré povinnosti voči všetkým úradom vyriešia za ne. Opak je však pravdou.
„Je potrebné upozorňovať tie ženy na to, že budú fungovať ako rakúske živnostníčky a všetka zodpovednosť za to, čo budú robiť, padne tým pádom na ne. To je veľmi dôležité, pretože mám pocit, že toto je najväčší kameň úrazu. Ony si to neuvedomujú, vopred im to nikto ani nepovie," akcentoval štátny tajomník Branislav Ondruš po stretnutí.
Zároveň však zdôraznil, že problematika živností sa principiálne netýka rezortu práce. „Ak chceme ísť rakúskou cestou, a povedali sme si, že rakúska úprava je asi to najvhodnejšie, čo by bolo možné aplikovať aj na Slovensku, tak okamžite oslovím štátnu tajomníčku ministerstva vnútra, požiadam ju o stretnutie, pravdepodobne na expertnej úrovni medzi našimi pracovníkmi a pracovníkmi ministerstva vnútra, ktorí majú na starosti otázky živnostenského zákona, a pokúsime sa nájsť nejakú cestu. Sprostredkovanie opatrovania v zahraničí sa možno stane viazanou živnosťou," naznačil Ondruš.
Situáciu chcú obe strany zlepšiť najmä intenzívnejším sprostredkovávaním informácií ženám o tom, ako vyzerá a správa sa neseriózna agentúra, ktorá túto prácu ponúka. „Chcem vyzvať všetky ženy, ktoré majú záujem o prácu opatrovateľky v Rakúsku, ak sa kontaktujú s firmou, ktorú nezaujíma ich znalosť nemčiny, ktorú nezaujímajú ich odborné znalosti a schopnosti v oblasti opatrovateľstva, ktorá im nedá na prečítanie a na podpis zmluvu o sprostredkovaní práce skôr ako im sprostredkuje presun do Rakúska, a ktorá v tej zmluve jednoznačne a jasne nedefinuje služby, ktoré bude poskytovať aj po príchode na územie Rakúskej republiky, tak s takýmito agentúrami nech sa ľudia na Slovensku vôbec nebavia," vyzýva štátny tajomník.
Ministerstvo je pripravené pomôcť aj šírením informácií, ktoré budú varovať ženy pred nepoctivými sprostredkovateľskými agentúrami. „Tieto informácie zverejníme na weboch ministerstva a ústredia práce, posunieme ich médiám, vyvesíme ich na úradoch práce po celom Slovensku. Zároveň oslovíme Združenie miest a obcí Slovenska, aby nám ich pomohlo šíriť v mestách a obciach,“ dodal Branislav Ondruš.
Práca opatrovateliek v Rakúsku je rozporuplná. Izoluje pracovníčku v domácnosti od rodiny na Slovensku a izoluje ju aj v domácnosti opatrovanej osoby v Rakúsku. Práca môže byť emocionálne náročná, odlúčenie od rodiny a izolácia ťažko znesiteľné. Príjem je však vyšší než príjem, aký by mnohé ženy mohli očakávať vo väčšine regiónov Slovenska. Rekvalifikácia sa dá získať pomerne ľahko, aj ponúk zamestnania je dosť. Skúsenosť s prácou v zahraničí dáva ženám pocit sebarealizácie a vedomie vlastnej hodnoty. Pokiaľ sú zdravotný stav opatrovanej osoby a vzťahy s opatrovanou osobou a jej rodinou dobré, je to aj práca nenáročná. Napriek rozporuplnosti platenú opatrovateľskú prácu v Rakúsku vykonáva a žije ňou niekoľko tisíc žien zo Slovenska.
Slovenské opatrovateľky seniorov a senioriek v Rakúsku sa na prahu 21. storočia stali aktérkami globalizácie starostlivosti. Okrem ekonomickej motivácie je pre ich rozhodnutie vykonávať tento typ práce dôležitá aj pomerne jednoduchá možnosť rekvalifikácie a formálna úprava práce - potom, čo opatrovateľka žije dva alebo tri týždne s opatrovanou osobou, na taký istý čas sa vracia k svojej rodine.
Opatrovateľky paradoxne opúšťajú svoje domovy preto, „aby mohli zostávať doma“ (Morokvasic, 2004, s. 11). V prípade permanentnej starostlivosti o seniorov a seniorky sa zamestnávateľom stáva opatrovaná osoba alebo jej príbuzná či príbuzný. Pracoviskom je domácnosť (byt, dom, apartmán), teda priestor, ktorý pre ostatných členov a členky rodiny či domácnosti predstavuje súkromnú sféru. Vstup opatrovateľskej pracovnej sily do domácnosti v nej vytvára novú situáciu a mení kvalitu osobného priestoru jej členiek a členov.
Prekračovanie symbolických hraníc súkromného priestoru nevyhnutne ústi do problematických situácií a konfrontácií. Stieranie hraníc medzi súkromím a prácou vedie aj k nejasnostiam v rozsahu pracovných kompetencií, povinností a práv. Lojalita a osobná angažovanosť pracovníčky v domácnosti môže oslabovať jej možnosti vyjednávať pracovné podmienky a riešiť konflikty vo svoj prospech.
Opatrovateľky sa v rakúskych domácnostiach pohybujú medzi verejným a súkromným, medzi sférou platenej práce a sférou intimity. Je to hybridný priestor, ktorý nie je ani štandardným pracoviskom, no nie je ani súkromným priestorom opatrovateliek.
tags: #opatrovanie #v #rakusku #legislativa