
V súčasnej slovenskej legislatíve už nie je možné zbaviť osobu svojprávnosti v plnom rozsahu. Namiesto toho súdy rozhodujú o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút opatrovníctva v kontexte obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, vrátane podmienok menovania opatrovníka a s tým súvisiacich právnych aspektov.
Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, predstavuje oprávnenie osoby vlastným konaním nadobúdať práva a povinnosti, meniť ich, zabezpečovať alebo rozhodovať o ich zániku. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom.
S účinnosťou od 1. júla 2016, v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Právna úprava týkajúca sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je v Občianskom zákonníku obsolentná. Znamená to, že osobu nemožno zbaviť možnosti konať v bežných záležitostiach každodenného života, ako je nákup potravín alebo výber miesta pobytu.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Rozhodovanie v tejto oblasti patrí výlučne do právomoci súdu.
Ak existujú pochybnosti o schopnosti osoby samostatne robiť právne úkony, je možné podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Návrh môže podať:
Prečítajte si tiež: Ochrana záujmov detí kolíznym opatrovníkom
Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by mal obsahovať:
Súd po prijatí návrhu začne konanie, vypočuje blízke osoby, vyžiada si znalecký posudok (zvyčajne od psychiatra) a prípadne vypočuje aj osobu, ktorej sa konanie týka (ak je to možné). Súd je povinný osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná ,,vzhliadnuť“. Ide o priamy očný kontakt.
Dĺžka konania závisí od konkrétneho súdu a jeho rýchlosti. Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony podľa ustanovenia § 231 a nasl. Jediný časový údaj, ktorý v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nachádzame je upravený v ustanovení § 247 ods.
V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§ 243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.
Po ukončení dokazovania súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a zároveň určí opatrovníka. V rozhodnutí súd presne vymedzí rozsah obmedzenia, t.j. ktoré právne úkony osoba nemôže robiť alebo naopak, ktoré právne úkony robiť môže. Súd môže rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
Prečítajte si tiež: Dedičské konanie a opatrovník
S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Opatrovník je osoba, ktorá je určená súdom na zastupovanie a ochranu záujmov osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
Za opatrovníka môže byť ustanovená fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúce predpoklady:
Súd pri výbere opatrovníka zohľadňuje záujmy a potreby opatrovanca. Zvyčajne sa uprednostňujú blízke osoby (rodinní príslušníci), ak sú spôsobilé a ochotné vykonávať funkciu opatrovníka.
Opatrovník má v zmysle rozhodnutia súdu povinnosť zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho majetok tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Medzi hlavné povinnosti opatrovníka patrí:
Za výkon funkcie opatrovníka môže súd priznať opatrovníkovi odmenu.
Prečítajte si tiež: Ochrana nesvojprávnych osôb
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú uľahčiť život a zabezpečiť potrebnú pomoc. Medzi najčastejšie patria:
tags: #opatrovník #a #jeho #menovanie #podmienky