Opatrovník a podmienky jeho menovania: Kompletný sprievodca

V súčasnej slovenskej legislatíve už nie je možné zbaviť osobu svojprávnosti v plnom rozsahu. Namiesto toho súdy rozhodujú o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút opatrovníctva v kontexte obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, vrátane podmienok menovania opatrovníka a s tým súvisiacich právnych aspektov.

Úvod do spôsobilosti na právne úkony

Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, predstavuje oprávnenie osoby vlastným konaním nadobúdať práva a povinnosti, meniť ich, zabezpečovať alebo rozhodovať o ich zániku. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom.

S účinnosťou od 1. júla 2016, v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Právna úprava týkajúca sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je v Občianskom zákonníku obsolentná. Znamená to, že osobu nemožno zbaviť možnosti konať v bežných záležitostiach každodenného života, ako je nákup potravín alebo výber miesta pobytu.

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Rozhodovanie v tejto oblasti patrí výlučne do právomoci súdu.

Návrh na obmedzenie spôsobilosti

Ak existujú pochybnosti o schopnosti osoby samostatne robiť právne úkony, je možné podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Návrh môže podať:

Prečítajte si tiež: Ochrana záujmov detí kolíznym opatrovníkom

  • Blízka osoba (osoba v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorá by ujmu jednej osoby dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú). Pokiaľ ste náhradnou matkou, tak spĺňate podľa zákona atribúty blízkej osoby.
  • Ten, kto má na veci právny záujem (napr. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb, zamestnávateľ, veriteľ). Ak by ste však podávali návrh ako taká osoba, ktorá má na veci právny záujem, museli by ste tento v návrhu aj preukázať.
  • Osoba, o ktorej spôsobilosti sa má konať.

Náležitosti návrhu:

Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by mal obsahovať:

  • Osobné údaje osoby, ktorej sa konanie týka.
  • Stručný opis jej zdravotného stavu (napr. diagnóza, zistená lekárom).
  • Konkrétne dôvody, prečo nie je schopná sama konať (napr. nerozumie významu svojich úkonov, nedokáže komunikovať, rozhodovať sa).
  • Aké oblasti života sa má obmedzenie týkať (napr. hospodárenie s peniazmi, právne úkony, zmluvy, zdravotná starostlivosť).
  • Lekársku správu alebo posudok psychiatra či neurológa, ktorý potvrdí diagnózu a mieru obmedzenia schopností.

Priebeh konania:

Súd po prijatí návrhu začne konanie, vypočuje blízke osoby, vyžiada si znalecký posudok (zvyčajne od psychiatra) a prípadne vypočuje aj osobu, ktorej sa konanie týka (ak je to možné). Súd je povinný osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná ,,vzhliadnuť“. Ide o priamy očný kontakt.

Dĺžka konania:

Dĺžka konania závisí od konkrétneho súdu a jeho rýchlosti. Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony podľa ustanovenia § 231 a nasl. Jediný časový údaj, ktorý v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nachádzame je upravený v ustanovení § 247 ods.

Dôkazovanie:

V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§ 243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.

Rozhodnutie súdu:

Po ukončení dokazovania súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a zároveň určí opatrovníka. V rozhodnutí súd presne vymedzí rozsah obmedzenia, t.j. ktoré právne úkony osoba nemôže robiť alebo naopak, ktoré právne úkony robiť môže. Súd môže rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

Prečítajte si tiež: Dedičské konanie a opatrovník

Opatrovník: Kto ním môže byť a aké sú jeho povinnosti?

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Opatrovník je osoba, ktorá je určená súdom na zastupovanie a ochranu záujmov osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

Kto môže byť ustanovený za opatrovníka?

Za opatrovníka môže byť ustanovená fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúce predpoklady:

  • Spôsobilosť na právne úkony.
  • Morálne a osobnostné predpoklady.
  • Zdravotné predpoklady.
  • Finančné zabezpečenie (trvalý príjem).
  • Bydlisko.
  • Vzájomné vzťahy s opatrovaným.
  • Prípadná kolízia záujmov.
  • Súhlas s výkonom práv a povinností vyplývajúcich z funkcie opatrovníka.

Súd pri výbere opatrovníka zohľadňuje záujmy a potreby opatrovanca. Zvyčajne sa uprednostňujú blízke osoby (rodinní príslušníci), ak sú spôsobilé a ochotné vykonávať funkciu opatrovníka.

Práva a povinnosti opatrovníka

Opatrovník má v zmysle rozhodnutia súdu povinnosť zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho majetok tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Medzi hlavné povinnosti opatrovníka patrí:

  • Zastupovanie opatrovanca pri právnych úkonoch, na ktoré nemá spôsobilosť.
  • Spravovanie majetku opatrovanca s odbornou starostlivosťou.
  • Zabezpečovanie potrieb opatrovanca (bývanie, strava, zdravotná starostlivosť, atď.).
  • Podávanie správ súdu o svojej činnosti, o pomeroch opatrovanca a o nakladaní s jeho majetkom (zvyčajne dvakrát ročne).
  • Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.

Za výkon funkcie opatrovníka môže súd priznať opatrovníkovi odmenu.

Prečítajte si tiež: Ochrana nesvojprávnych osôb

Príklady z praxe

  • Alzheimerova choroba: Ak osoba trpí Alzheimerovou chorobou a nie je schopná rozumieť významu svojich úkonov, nedokáže komunikovať a rozhodovať sa, je možné podať návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. Súd v takomto prípade môže obmedziť jej spôsobilosť napríklad v oblasti hospodárenia s peniazmi a právnych úkonov.
  • Bipolárna porucha: Ak osoba s bipolárnou poruchou v manickej fáze uzatvára nevýhodné zmluvy a zadlžuje sa, je možné podať návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami.
  • Zdravotné postihnutie: V prípade osoby so zdravotným postihnutím, ktorá sa nedokáže sama rozhodovať, je možné podať návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony a ustanoviť opatrovníka, ktorý bude zabezpečovať jej záujmy.
  • Schizofrénia: Aj schizofrenika je možné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Takýto prípad bol riešený v rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš, zo dňa 26.03.2018, spisová značka: 7Ps/8/2017.

Peňažné príspevky pre osoby s obmedzenou spôsobilosťou

Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú uľahčiť život a zabezpečiť potrebnú pomoc. Medzi najčastejšie patria:

  • Peňažný príspevok na osobnú asistenciu: Tento príspevok je určený na zabezpečenie pomoci pri činnostiach, ktoré osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nedokáže vykonávať samostatne. Osobný asistent nepotrebuje mať žiadnu kvalifikáciu, vzdelanie, kurz ani školenie. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. Rodinní príslušníci môžu vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne.
  • Peňažný príspevok na opatrovanie: Tento príspevok je určený pre osoby, ktoré sa starajú o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie. Opatrovateľom je teda rodinný príslušník. Osoba, ktorá vykonáva opatrovateľskú službu je povinná splniť podmienku dosiahnutého vzdelania, buď úplné stredné odborné vzdelanie získané v študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo absolvovanie akreditovaného kurzu opatrovania najmenej 220 hodín.

tags: #opatrovník #a #jeho #menovanie #podmienky