Úprava mzdy poberateľa starobného dôchodku: Zákonné povinnosti a praktické aspekty

Pri vyúčtovaní miezd je nevyhnutné, aby mzdové účtovníčky poznali a dodržiavali interné pracovnoprávne predpisy zamestnávateľa a povinnosti, ktoré mu ukladajú právne predpisy v oblasti poskytovania mzdy, platenia poistného na zdravotné a sociálne poistenie a zdaňovania príjmu zo závislej činnosti. Aj napriek znalosti a kontrole dodržiavania týchto predpisov sa môže stať, že dôjde k chybnému výpočtu mesačnej mzdy, nesprávne stanovenému vymeriavaciemu základu pre platenie poistného, nesprávne zrazenému preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Bez ohľadu na to, či k chybe došlo zavinením zamestnávateľa, mzdovej účtovníčky alebo samotného zamestnanca, je povinnosťou mzdovej účtovníčky zistenú chybu odstrániť. Tento článok sa zameriava na úpravu mzdy poberateľa starobného dôchodku, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a praktické aspekty s ňou spojené.

Úvod do problematiky

Napriek znalosti často sa meniacich predpisov dochádza v praxi k chybám, ktoré je nutné odstrániť podľa zákonom stanovených pravidiel a predpisov. Pri vyúčtovaní miezd musia mzdové účtovníčky vykonávajúce spracovanie miezd poznať a dodržiavať pravidlá určené zamestnávateľom v príslušných interných pracovnoprávnych predpisoch a plniť povinnosti, ktoré zamestnávateľom ukladajú právne predpisy predovšetkým v oblasti poskytovania mzdy, platenia poistného na zdravotné a sociálne poistenie a zdaňovania príjmu zo závislej činnosti. Aj napriek znalosti a kontrole dodržiavania týchto predpisov sa môže stať, že dôjde k chybnému výpočtu mesačnej mzdy, nesprávne stanovenému vymeriavaciemu základu pre platenie poistného, nesprávne zrazenému preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Bez ohľadu na to, či k chybe došlo zavinením zamestnávateľa, mzdovej účtovníčky alebo samotného zamestnanca, je povinnosťou mzdovej účtovníčky zistenú chybu odstrániť.

Legislatívny rámec

Problematika úpravy mzdy poberateľa starobného dôchodku je upravená viacerými zákonmi, medzi ktoré patria:

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce")
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení")
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o zdravotnom poistení")
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o dani z príjmov")
• Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Bežné chyby pri výpočte mzdy a ich opravy

Chyby môžu nastať už pri samotnom výpočte mzdy použitím nesprávnych podkladov (dochádzkový list, úkolový list, dovolenkový lístok, platobný výmer, vyhlásenie, prémiový poriadok a pod.). Mzda sa vyúčtováva za uplynulé mesačné obdobie na základe dokladov preukazujúcich dohodnuté mzdové podmienky, dokladov preukazujúcich odpracovaný čas alebo dosiahnutý výkon zamestnanca a na základe iných dokladov preukazujúcich neprítomnosť zamestnanca v práci a vznik nároku na náhradu mzdy.

Spôsoby opravy chýb

1. Oprava zúčtovaním rozdielu: Chybu spočívajúcu v nesprávne určenej základnej mzde, prémii, odmene, náhrade mzdy alebo inej zložky mzdy a pod. je možné po dohode so zamestnancom zúčtovať vzniknutý rozdiel v najbližšom termíne pre zúčtovanie miezd, pričom zúčtovaný rozdiel bude súčasťou hrubej mzdy, t. j. vymeriavacieho základu pre výpočet preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie a súčasťou zdaniteľného príjmu pre výpočet preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti v čase zúčtovania, resp. Na základe dohody so zamestnancom je však možné vzniknutý rozdiel vysporiadať v ďalšom termíne na zúčtovanie mzdy takým spôsobom, že bude súčasťou hrubej mzdy za toto výplatné obdobie.

   Prečítajte si tiež: Zmeny v zdravotných odvodoch pre invalidných dôchodcov

   Príklad: Zamestnanec mal od 1. 2. zvýšenú mzdu zo 750 € na 775 €. Mzdová účtovníčka nedopatrením dostala príslušný dodatok k pracovnej zmluve až 23. 3. po uzatvorení mesačného vyúčtovania, poukázaní príjmu zamestnancom na účty a odoslaní príslušných výkazov mzdového účtovníctva. Nezohľadnenie zvýšenia mzdy pri zúčtovaní opravila dodatočným prepočtom vyúčtovanej mzdy zamestnanca a doplatením rozdielu čistej mzdy zamestnancovi dňa 28. 3. V dôsledku prepočtu vyúčtovanej mzdy vznikla aj povinnosť zaúčtovania správnych údajov v mzdovom liste zamestnanca, podania opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov na sociálne poistenie, opravného výkazu preddavkov na verejné zdravotné poistenie a posúdenia správnosti podaného prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti.

2. Nový výpočet čistej mzdy: Chybu spočívajúcu v nesprávne vypočítanom priemernom zárobku na pracovnoprávne účely, nesprávne uplatnenej výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nesprávne poskytnutej sume daňového bonusu, nesprávne použitej sadzbe poistného na zdravotné a sociálne poistenie a pod. je možné opraviť iba novým výpočtom čistej mzdy a zohľadnením opravy vo všetkých dokladoch a výkazoch súvisiacich s evidenciou miezd, poistného a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti, t. j. v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, resp.

3. Dodatočná výplata: Pri vyúčtovaní mzdy za mesiac jún bola dňa 15. júla poukázaná zamestnancovi čistá mzda vo výške 654,50 €. Následne sa zistilo, že vo výpočte mzdy nebolo zohľadnené zvýšenie mzdy zamestnanca platné už od mesiaca jún. Mzda zamestnanca bola nanovo prepočítaná a dňa 29. V tomto prípade bola zamestnancovi vyplatená čistá mzda v správnej výške do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci zúčtovania mzdy.

Mzdové listy a výplatné listiny

V súlade s § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný viesť pre každého zamestnanca mzdové listy a výplatné listiny, a to tak za kalendárny mesiac, ako aj za celé zdaňovacie obdobie. Údaje uvedené na mzdových listoch a následne aj vo výplatných listinách majú nielen funkciu správne vypočítať preddavok na daň z príjmov. Keď dôjde k opravám nesprávne vypočítanej mesačnej mzdy, tieto zmeny je zamestnávateľ povinný vykonať aj v mzdovom liste zamestnanca. K častým chybám dochádza tým, že sa v mzdovom liste zamestnanca uvádza úhrn zúčtovaných mesačných miezd a nie úhrn vyplatených zdaniteľných miezd. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahŕňajú iba príjmy vyplatené najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Príklad: Zamestnávateľ zúčtoval zamestnancovi za január hrubý príjem 792 €. Z dôvodu dočasnej platobnej neschopnosti mu z čiastky k výplate 613,27 € dňa 24. 2. vyplatil iba 400 €. Rozdiel mu vyplatil spolu s príjmom za február dňa 20. 3. Za február zúčtoval hrubý príjem 780 €. Zamestnávateľ by mal vedeniu a kontrole mzdových listov venovať maximálnu pozornosť, pretože z údajov mzdových listov sa vyhotovujú potvrdenia, výkazy, prehľady, hlásenia, ročné zúčtovania a pod. V mzdovom liste zamestnanca za mesiac február budú vykázané údaje z prepočtu mzdy. Príjem za február bol, aj keď na dvakrát, vyplatený v termíne do 31. 3.

Prečítajte si tiež: Ako opraviť mzdy a odvody

Povinnosti v oblasti sociálneho poistenia

Zamestnávateľ má v oblasti sociálneho poistenia voči Sociálnej poisťovni niekoľko povinností, ktoré je nutné dodržiavať. Medzi tieto povinnosti patria:

Register zamestnávateľov a poistencov

• Register zamestnávateľov: Povinnosť registrácie zamestnávateľa (§ 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení).
• Register poistencov a sporiteľov: Povinnosť registrácie poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení). Typ zamestnanca 11 a 12 sa vypĺňa iba vtedy, ak je už zamestnanec prihlásený na úrazové a garančné poistenie a iba sa pridáva, odoberá alebo ruší poistenie na dôchodkové poistenie v prípade, ak mesačný príjem presiahne (pri pridaní) alebo nedosiahne (pri odobraní) 66 €, resp. najneskôr v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol 66 €, resp. v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem nepresiahol 66 €, resp.

Prerušenie poistenia

• Prerušenie poistenia: Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca do ôsmich dní od vzniku prerušenia (§ 231 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení).
  • 4 - prerušenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení alebo prerušenie od 11. dňa osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

Materská a rodičovská dovolenka

• Oznámenie materskej a rodičovskej dovolenky: Povinnosť oznámenia materskej a rodičovskej dovolenky (§ 231 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení).

Predloženie výkazu

• Predloženie výkazu: Výkazy poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného je zamestnávateľ povinný predkladať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení.

Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal a vo výkaze vykázal poistné z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný prepočítať mzdu nanovo a podať opravný výkaz. V opravnom výkaze uvedie vo všetkých častiach výkazu údaje tak, ako keby podával riadny výkaz. K povinnosti podať opravný výkaz dochádza zvyčajne z dôvodu, keď je potrebné nanovo prepočítať mesačnú mzdu zamestnanca. Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal, vo výkaze vykázal a zaplatil poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ako mal, nepodáva opravný výkaz, ale požiada pobočku o vrátenie poistného prostredníctvom žiadosti o vrátenie poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu. K takémuto prípadu dochádza najčastejšie vtedy, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný spätne pred určitým časovým obdobím. Od priznania starobného dôchodku nie je povinný zamestnanec ani zamestnávateľ za zamestnanca platiť poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Vznikne tak preplatok, ktorý sa považuje za poistné zaplatené bez právneho dôvodu a Sociálna poisťovňa ho vráti zamestnávateľovi na základe písomnej žiadosti do 30 dní od jej doručenia.

Príklad: Zamestnancovi bol priznaný dôchodok spätne od 1. júla, ale rozhodnutie doručí zamestnávateľovi až v septembri. V septembri pri výpočte mzdy za august už zamestnávateľ vykáže a odvedie poistné v správnej výške, ale za júl mu vznikne preplatok vo výške 27,60 €.

Oznámenie zmeny

• Oznámenie zmeny: Povinnosť oznámenia zmeny (§ 231 ods. 1 písm. g) a h) zákona o sociálnom poistení).

Odvod poistného

• Odvod poistného: Základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu (§ 141 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.

V prípade omeškania s platbou predpíše Sociálna poisťovňa penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ sa voči rozhodnutiu môže odvolať.

Doručovanie rozhodnutí Sociálnou poisťovňou

Ako je uvedené na webovej stránke www.socpoist.sk, Sociálna poisťovňa zmenila úložnú lehotu zásielky určenej do vlastných rúk z 3 dní na 7 dní (v zmysle Poštových podmienok je všeobecná úložná lehota 18 dní). Zmena úložnej lehoty na 7 dní nemá vplyv na začiatok plynutia odvolacej lehoty v súvislosti s aplikáciou náhradného doručenia, ktoré je upravené v § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Pri náhradnom doručení platí zásada, že ak si zamestnávateľ rozhodnutie v lehote do troch dní od jej uloženia nevyzdvihne, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, a to aj vtedy, ak sa o uložení rozhodnutia nedozvedel.

Prečítajte si tiež: Ako opraviť ELDP?

Príklad: „Rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne bolo zaslané účastníkovi konania doporučene do vlastných rúk. Z doručenky, ktorou bolo rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne zaslané do vlastných rúk, vyplýva, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie sa uskutočnil dňa 5. marca. Opakované doručenie sa uskutočnilo 6. marca. Deň uloženia zásielky je 6. marec. Účastník konania si vyzdvihol rozhodnutie 12. Za deň doručenia rozhodnutia sa považuje 9. marec, bez ohľadu na skutočnosť, že účastník konania si rozhodnutie vyzdvihol 12. marca, t. j. na šiesty deň od jeho uloženia. Lehota na odvolanie začína v danom prípade plynúť od 10. marca a končí uplynutím 15-dňovej odvolacej lehoty, t. j. 26. marca (posledný deň lehoty pripadol na sobotu, a preto sa za posledný deň odvolacej lehoty považuje najbližší pracovný deň). Ak účastník konania nepodá odvolanie do 26. marca (vrátane), rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňa 27.

Splátkový kalendár

Splátky dlžných súm poistného, čiže tzv. splátkový kalendár. Výška splátok závisí od celkovej výšky dlžnej sumy a času, na ktorý je jej splácanie v splátkovom kalendári rozvrhnuté. Sociálna poisťovňa rozhodne o žiadosti do 60 dní. Nad určitú výšku dlhu musí byť zriadené aj záložné právo na majetok žiadateľa v prospech Sociálnej poisťovne. Počas obdobia, v ktorom dlžník spláca dlh na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, sa dlžná suma úročí vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok.

Identifikácia platby poistného

• Identifikácia platby poistného: Pri platbách do Sociálnej poisťovne je potrebné uvádzať správny variabilný symbol a špecifický symbol (§ 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení).
  • špecifický symbol, ktorým je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka, za ktoré sa poistné platí MMRRRR alebo RRRRMM - platba poistného vykázaného v mesačnom výkaze; napr. XX99RRRR - platba poistného vykázaného vo výkaze poistného, kde XX znamená mesiac, v ktorom boli zúčtované príjmy, predtlač 99 a RRRR je rok, v ktorom boli príjmy zúčtované; napr.

Sociálna poisťovňa odporúča pri platbách používať aj konštantný symbol, ktorý určuje účel platby. Ak zamestnávateľ pri platbe do Sociálnej poisťovne neuvedie variabilný symbol a špecifický symbol, za porušenie povinnosti identifikovať platbu poistného na sociálne poistenie, penále alebo pokuty a uviesť k nej variabilný a špecifický symbol môže Sociálna poisťovňa uložiť zamestnávateľovi pokutu od 3,32 € do 16,60 € za každú platbu, najviac spolu 16 596,96 €.

Povinnosti v oblasti zdravotného poistenia

Oznámenie zmeny platiteľa poistného

• Oznámenie zmeny platiteľa poistného: Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmeny platiteľa poistného (§ 24 písm. a) zákona o zdravotnom poistení).
  • zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát (§ 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení),
  • zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a súčasne nie je fyzickou osobou, ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné, materské, ktorej zanikol nárok na nemocenské a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti [§ 11 ods. 7 písm. m) a písm. n) zákona o zdravotnom poistení].
  • Osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch, resp.

Spôsob oznámenia zmeny platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni podrobne upravuje Metodické usmernenie úradu č. 3/4/2009, ktorého novela č. 4 nadobudla účinnosť od 1. 1. 2013.

Oznamovacia povinnosť

• Oznamovacia povinnosť: Povinnosť oznámenia nástupu zamestnanca do zamestnania a skončenia zamestnania (§ 24 písm. b) zákona o zdravotnom poistení).

Zmena identifikačných údajov

• Oznamovacia povinnosť: Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu do ôsmich dní odo dňa zmeny (§ 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení).

Spôsob a formu vykazovania preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie podrobne upravuje Metodické usmernenie úradu č. 3/7/2008, ktorého novela č. 7 nadobudla účinnosť od 15. 1. 2013. K povinnosti podať opravný výkaz preddavkov na poistné dochádza zvyčajne z dôvodu, keď je potrebné nanovo prepočítať mesačnú mzdu zamestnanca, čo má za následok zmenu údajov uvedených v riadnom mesačnom výkaze, a to zmenu vymeriavacieho základu aj zmenu výšky preddavku na poistné. Ak vznikol rozdiel na preddavkoch na poistné, zamestnávateľ je, samozrejme, povinný rozdiel doplatiť. Ďalšou príčinou je, keď sa zamestnávateľ dozvie o skutočnosti, že zamestnáva zamestnanca uznaného za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, už po zrazení a odvedení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie.

Sadzby preddavkov na poistné

• Preddavok zamestnanec bez zdrav. postihnutia: 4 %
• Preddavok zamestnanec so zdrav. postihnutím: 2 %

Výkaz nedoplatkov

Zdravotná poisťovňa môže vykázať voči platiteľovi poistného tzv. fiktívny vymeriavací základ pre zamestnanca vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení] z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky uvedenej v § 13 ods. 9 písm. b) zákona o zdravotnom poistení (ďalej len „priemerná mesačná mzda“) za každý kalendárny mesiac, resp. pre zamestnávateľa vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení].

Platenie poistného

• Platenie poistného: Zamestnávateľ je povinný platiť preddavky na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení).

Pri platbe preddavkov na poistné poštovou poukážkou sa platba označí rovnako ako pri platbe bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa. Je dôležité, aby zamestnávateľ uvádzal pri platbe správne identifikačné údaje, lebo nesprávne uvedené identifikačné údaje sú jedným z dôvodov, keď sa platiteľ poistného vyskytne v zozname dlžníkov na internetovej stránke príslušnej zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťovňa je podľa § 25a zákona o zdravotnom poistení povinná na internete uverejňovať a aktualizovať k 20. Dlžník zverejnený v zozname dlžníkov má právo podať elektronicky alebo v listinnej podobe námietku voči zaradeniu do zoznamu dlžníkov.

Výkaz nedoplatkov

Na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia, resp. Ak nie je pobyt adresáta známy, môže doručiť písomnosť verejnou vyhláškou; tým nie je dotknutá možnosť doručovať podľa vyššie uvedeného ani následky nedoručenia na túto adresu. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Platiteľ poistného má v súlade s § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení právo podať námietky voči výkazu nedoplatkov do 15 dní odo dňa doručenia výkazu. Vecné dôvody podania námietok je platiteľ povinný uviesť v námietkach.

Vždy je pre zamestnávateľa výhodnejšie riešiť vzniknutý nedoplatok so zdravotnou poisťovňou skôr, ako sa dostane k exekútorovi. Tým sa môže vyhnúť dodatočným nákladom, ktoré súvisia s exekúciou - trovy konania a odmena exekútora, ktoré potom zamestnávateľ musí zaplatiť. Zdravotná poisťovňa priebežne platiteľom zasiela výzvy na úhradu nedoplatku, preto je nevyhnutné, aby platiteľ na výzvu reagoval buď uhradením pohľadávky, alebo v prípade nezrovnalostí kontaktoval zdravotnú poisťovňu. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania.

Povinnosti v oblasti dane z príjmov zo závislej činnosti

Registrácia platiteľa dane

• Registrácia platiteľa dane: Ak zamestnávateľovi vznikne povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň zo závislej činnosti, je povinný požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu ako platiteľ dane, príp. oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stal platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, kedy mu povinnosť vznikla (§ 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v priebehu roka dochádza k chybám napr. zlým výpočtom mzdy, nesprávnym výpočtom preddavkov na daň, ale aj pri nesprávnom uplatňovaní daňového bonusu. V praxi nastávajú situácie, keď dôjde buď k nedoplatku, alebo k preplatku na preddavkoch na daň z príjmov. Ak tak neurobí, bude musieť vystaviť opravný doklad podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Pri nižšej zrážke preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca vznikne nedoplatok na preddavku na daň, ktorý môže zamestnávateľ v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov zamestnancovi dodatočne zraziť z jeho príjmov najneskôr do 31. Termín, dokedy od zistenia chyby je zamestnávateľ povinný zraziť nedoplatok na preddavku na daň, nie je v zákone riešený. Stanovený je iba posledný možný dátum na opravu (31. marec). Zamestnávateľ by ale mal vykonať zrážku nedoplatku na preddavku na daň čo najskôr po zistení chyby už aj s ohľadom na sankcie, ktoré mu vyrubí správca dane.

Príklad: Zamestnávateľ zistí v auguste pri spracovaní mzdy za júl, že zamestnancovi v júni zrazil preddavok na daň za mesiac máj nižší, ako mal. Ideálne je, ak nedoplatok zrazí zamestnancovi už za mesiac júl. Najneskôr je tak povinný urobiť do 31. Ak zamestnávateľ zrazil v priebehu roka zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy vyšší preddavok na daň, ako ukladá zákon o dani z príjmov, je povinný vrátiť mu vzniknutý preplatok v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

Vyhlásenie na zdanenie príjmov

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je v zmysle § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov povinný vybrať preddavok na daň z príjmu zo zdaniteľnej mzdy. Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov môže podpísať každý zamestnanec pri nástupe do zamestnania, každoročne do konca januára alebo kedykoľvek v priebehu roka, ale len u jedného zo súbežných zamestnávateľov. Vyhlásenie môžu podpísať aj fyzické osoby pracujúce u zamestnávateľa na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníci a konatelia spoločností, členovia štatutárnych a iných orgánov spoločností, ale len u jedného zamestnávateľa a len jedenkrát v príslušnom kalendárnom mesiaci.

#

tags: #oprava #mzdy #poberateľa #starobného #dôchodku #zákon