Súdny poplatok za vypratanie nehnuteľnosti: Komplexný prehľad

Vlastníctvo nehnuteľnosti so sebou prináša nielen práva, ale aj povinnosti. Jednou z kľúčových právomocí vlastníka je možnosť užívať a nakladať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia. Problémy však nastávajú, keď túto možnosť obmedzuje neoprávnené užívanie nehnuteľnosti treťou osobou. V takýchto situáciách sa vlastník často stretáva s nutnosťou riešiť vypratanie nehnuteľnosti, čo môže byť spojené s rôznymi právnymi a finančnými aspektmi. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o súdnom poplatku za vypratanie nehnuteľnosti, procese vypratania a súvisiacich otázkach.

Právo vlastníka na ochranu majetku

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo vlastniť majetok a toto právo požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je definované v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi nakladať s vecou podľa vlastného uváženia, vrátane držania, užívania a scudzenia. Ak niekto neoprávnene zasahuje do tohto práva, vlastník sa môže domáhať ochrany, a to aj prostredníctvom vypratania nehnuteľnosti.

V prípade, ak nájomca porušuje ústavné právo vlastníka (prenajímateľa) podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, vlastník má právo domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej, od toho, kto ju neprávom zadržuje. Toto právo je zakotvené v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Svojpomocné vypratanie vs. Súdny proces

Je dôležité zdôrazniť, že prenajímateľ by nemal vypratávať nehnuteľnosť svojpomocne, teda bez právoplatného rozhodnutia súdu. Ako uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6Sžo/24/2012 zo dňa 29. 5. 2013, vylúčenie ofenzívnej svojpomoci vyplýva z § 6 Občianskeho zákonníka. Svojpomoc je prípustná len výnimočne, ak hrozí bezprostredný a neoprávnený zásah do práva a je primeraná. Ak by pri svojpomocnom vyprataní došlo k poškodeniu vecí, prenajímateľ by mohol byť zodpovedný za náhradu škody.

Ak sa nájomca po skončení nájmu odmieta vysťahovať, prenajímateľ má možnosť podať na súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Samotné konanie vo veci určenia povinnosti vypratať nehnuteľnosť si ďalej vyžaduje účasť sporových strán minimálne prostredníctvom právneho zastúpenia. S tým sú logicky spojené ďalšie finančné náklady. Ak prenajímateľ túto lehotu nestihol, nájom sa predĺži a nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Dĺžka súdneho konania a možnosti prenajímateľa

Aj napriek tomu, že dĺžka konania súdov v občianskoprávnych sporoch je v priemere 18 mesiacov, je možné dosiahnuť vypratanie neplatičov v oveľa kratšom čase. Takýmto spôsobom prenajímateľ stratí nesmierne veľa času, kým súd dospeje k rozhodnutiu. Počas jeho plynutia je vo vzťahu k nájomcovi bezmocný.

V prípade, ak po nadobudnutí účinkov výpovede nájomca v stanovenej lehote nevyprace byt alebo nebytový priestor, je možné domáhať sa splnenia uvedenej povinnosti na súde žalobou. Aj napriek tomu, že návrh na vypratanie nehnuteľnosti sa obsahovo špeciálne nelíši od iných návrhov v civilnom konaní, v zmysle § 676 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby tento bol na príslušný súd podaný v lehote do 30 dní odo dňa uplynutia času nájmu, resp.

Súdny poplatok za žalobu o vypratanie nehnuteľnosti

Podľa sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, sa za žalobu o vypratanie nehnuteľnosti vyberie poplatok vo výške 99,50 €. Ak sa návrh podá včas, je nutné upozorniť, že keďže ide o nepeňažné plnenie, v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov podľa položky 1 písm.

V prípade, ak prenajímateľ v konaní uspeje, súd zaviaže protistranu na náhradu všetkých trov konania, vrátane súdneho poplatku. Ak by prenajímateľ nemal finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku, môže požiadať súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd túto žiadosť posúdi a rozhodne, či ho oslobodí od povinnosti platiť súdny poplatok v celom rozsahu alebo len sčasti.

JUDr. Horváth v článku "Súdny poplatok v konaniach o vypratanie bytu" uvádza, že jedným z najväčších aplikačných problémov je výška základu poplatku v konaniach o vypratanie nehnuteľnosti. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2002, sp. zn. Cpj 20/2000, sa súdny poplatok vymeria percentuálne z ceny nehnuteľnosti podľa položky 1 písm. a) sadzobníka.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Exekúcia vypratania nehnuteľnosti

Ak nájomca nesplní povinnosť uloženú súdom a nevyprace nehnuteľnosť v určenej lehote, rozhodnutie súdu nadobudne vykonateľnosť. Následne sa prenajímateľ môže obrátiť na exekútora a podať návrh na výkon exekúcie na Okresný súd v Banskej Bystrici v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku, ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.

Notárska zápisnica ako exekučný titul

V praxi sa často vyskytuje otázka, či môže byť podkladom na vykonanie exekúcie vyprataním notárska zápisnica. Táto otázka je relevantná, keďže najčastejšie je exekučným titulom na vypratanie rozhodnutie súdu. Vypratanie totiž predstavuje spôsob vymáhania tzv. nepeňažného plnenia - nevymáha sa teda peňažná suma, ale splnenie určitej povinnosti, ktorou je vypratanie konkrétnej nehnuteľnosti.

Spisuje sa ako nájomná zmluva vo forme notárskej zápisnice. Oproti poplatku za návrh podaný na súd však ide stále o finančne menej nákladný spôsob. Veľkou výhodou notárskej zápisnice je reálny čas jej spísania. Exekučný titul v tejto forme je reálne vytvorený len za čas, za ktorý sa spíše u notára.

Bytová náhrada a hmotná núdza nájomcu

V zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu, že nájomca nezaplatil nájomné, má nájomca, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, právo len na náhradné ubytovanie. Pre prenajímateľov je najpodstatnejšie uvedomiť si, že vypovedanie nájmu a následné vypratanie by malo prichádzať do úvahy najmä v prípadoch, keď je to pre nich finančne efektívne. Finančne efektívne je to vtedy, ak nájomcovi nevzniká právo na bytovú náhradu.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva

V prípade, ak sa spoluvlastníci nehnuteľnosti nedokážu dohodnúť na spoločnom predaji, je možné podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súdny poplatok v takomto konaní sa vypočíta ako 6 % z hodnoty podielu, ktorý žiada navrhovateľ. Trovy konania znáša spravidla tá strana, ktorá neuspela, avšak súd môže rozhodnúť aj pomerne podľa úspechu vo veci.

tags: #sudny #poplatok #za #vypratanie #nehnutelnosti