Osamelá Matka po Rozvode Ako Klient Sociálnej Práce: Výzvy a Riešenia

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá problematikou chudoby a ľudských práv rodín v núdzi, so zameraním na situáciu osamelých matiek po rozvode, ktoré sa stávajú klientmi sociálnej práce. Analyzuje príčiny a dôsledky ich sociálnej exklúzie a navrhuje možné riešenia na zlepšenie ich životnej situácie.

Kľúčové slová: Chudoba, Ľudské práva, Ochrana, Rodiny v núdzi, Osamelá matka, Sociálna práca.

Úvod

Rozvod predstavuje náročnú životnú udalosť, ktorá má zásadný vplyv na všetkých členov rodiny. Pre osamelé matky, ktoré po rozvode zostávajú samé s deťmi, sa situácia často komplikuje v dôsledku ekonomických, sociálnych a psychologických faktorov. Tieto ženy sa neraz ocitajú v hmotnej núdzi a stávajú sa klientmi sociálnej práce, pričom ich životná situácia si vyžaduje komplexný prístup a podporu zo strany štátu a spoločnosti.

Chudoba a Sociálna Exklúzia

Chudoba je komplexný jav, ktorý sa prejavuje vo všetkých sférach života človeka a zanecháva v ňom pocit straty dôstojnosti. Chudoba rodín, a najmä osamelých matiek, so sebou prináša ohrozenie viacerých ľudských práv. Týka sa to nedostatočnej výživy, obmedzenia prístupu ku vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, neschopnosti začleniť sa do školského kolektívu formou doplnkových školských činností, ako aj absencie kultúrneho života.

Sociálna exklúzia predstavuje vylúčenie zo spoločnosti v rovine obmedzenia prístupu jednotlivca či skupiny k možnostiam a zdrojom a tiež inštitúciám bežne dostupným členom spoločnosti. Navrátil definuje sociálnu exklúziu ako proces či stav, ktorý určitých jednotlivcov, rodiny, skupiny či celé spoločenstvá (komunity) obmedzuje v prístupe k zdrojom, ktoré sú potrebné pre participáciu na sociálnom, ekonomickom, politickom a občianskom živote spoločnosti. Tento stav má mnoho príčin, medzi ktoré patrí chudoba, nízky príjem, diskriminácia, nízka miera vzdelanosti, zdevastované životné prostredie, etnická príslušnosť či zhoršený zdravotný stav. Pri sociálnej exklúzii dochádza k deprivácii sociálne vylúčenej osoby, k obmedzeniu jej občianskych, sociálnych a politických práv a k rozdielnemu vnímaniu jej spoločenského statusu či identity. „K sociálnej exklúzii paradoxne často prispieva aj komunálna politika v snahe riešiť niektoré problémy tým, že volí často mechanizmy exklúzie, bez toho, aby si uvedomila, že tým generuje nové a možno i závažnejšie problémy“ (Nová, 2016, s.

Prečítajte si tiež: Perspektívy pre osamelé matky

V súčasnosti je chudoba celosvetovým problémom, ktorý sa týka aj Slovenska. Od roku 2010 je v platnosti stratégia Európa 2020, ktorá zaraďuje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu medzi hlavné ciele Európskej únie. Slovenská republika sa prihlásila k spoločnému úsiliu a k spoločnému cieľu chce prispieť dosiahnutím národného cieľa, a síce, že do roku 2020 zníži počet osôb ohrozených rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia o 170 000.

Typy Chudoby

Chudobu môžeme deliť na generačnú (chudoba aspoň dvoch po sebe nasledujúcich generácií) a situačnú (nedostatok zdrojov v dôsledku konkrétnej udalosti). Meranie chudoby závisí od voľby konceptu chudoby a definície chudoby, pričom existuje množstvo prístupov k ich klasifikácii. Medzi často používané koncepty merania chudoby patria absolútny a relatívny koncept, objektívny a subjektívny koncept (Želinský, 2014).

• Absolútny koncept: Hranica chudoby je určená ako hodnota príjmu alebo spotreby nevyhnutnej na zabezpečenie minimálneho štandardu výživy a ostatných nevyhnutných statkov, resp. v odhade nákladov spotrebného koša statkov a služieb nevyhnutných na uspokojenie základných potrieb (Želinský, 2014, s. 14).
• Relatívny koncept: Vychádza z hodnotenia (porovnania) príjmov k určitej strednej hodnote, v našom prípade k národnej hranici chudoby (Štatistický úrad SR, 2019, s. 7).
• Subjektívny prístup: Vyjadruje, že hranice chudoby sú inherentnými subjektívnymi úsudkami ľudí o tom, čo považujú za sociálne akceptovateľný minimálny životný štandard v určitej spoločnosti (Želinský, 2014, s. 15).
• Objektívny koncept: Hranica chudoby sa nestanovuje subjektívne, ale na základe nezávislých a objektívne vybraných kritérií (Štatistický úrad SR, 2019, s. 7).

Hranica rizika chudoby je stanovená ako 60% mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Celková ročná hranica rizika chudoby vypočítaná z EU SILC 2018 pre rok 2018 bola pre jednočlennú domácnosť 4 477 €, čo mesačne predstavuje sumu 373 €.

Zdroje Potrebné na Prekonanie Chudoby

Chudobu môžeme chápať ako mieru, v ktorej jednotlivec žije bez potrebných zdrojov. Medzi tieto zdroje patria:

• Finančné zdroje: Príjem z práce, sociálne dávky, podpora od rodiny a priateľov.
• Emocionálne zdroje: Patria k vnútorným zdrojom a radia sa k najdôležitejším zdrojom, lebo umožňujú človeku vymaniť sa zo vzorcov, ktoré sú dlhodobo zabehané. Zaraďujeme tu vytrvalosť, húževnatosť a uskutočňovanie volieb. Je to schopnosť ovládať sa a v nepríjemných situáciách sa neuchyľovať k seba poškodzujúcemu správaniu.
• Mentálne zdroje: Ide o duševné vlohy a nadobudnuté schopnosti (čítanie, písanie, počítanie), ktoré sú potrebné pre každodenný život.
• Duchovné zdroje: Prostredníctvom týchto zdrojov človek môže vnímať sám seba a svoju hodnotu jedinečnej bytosti a nie ako zbytočnú a beznádejnú bytosť.
• Podporné systémy: Ide o externé zdroje. Patrí tu rodina a priatelia, ktorých má jedinec k dispozícií v prípade potreby. Tieto zdroje sa netýkajú len finančnej a citovej podpory, ale slúžia aj pri sprostredkovaní vedomostí.
• Vzťahy a životné vzory: Znamená to byť v kontakte s vhodnými dospelými, ktorí sa v prípade ťažkostí neuchyľujú k sebadeštrukčnému správaniu.
• Znalosť nepísaných pravidiel: Sú to typické zásady jednotlivých spoločenských vrstiev. Existujú špecifické zásady, ktoré používajú ľudia z bohatej vrstvy, a iné zasa využívajú ľudia z chudobnej vrstvy. K nepísaným pravidlám kultúry chudoby patrí napr. hluk (televízia je vždy zapnutá a všetci sa navzájom prekrikujú).
• Techniky prekonávania ťažkostí: Byť schopný vnútornej reči (tzv. procedurálny monológ) a vedieť premýšľať o veciach nielen v rovine konkrétnej, ale aj abstraktnej.

Záchranná Sociálna Sieť a Hmotná Núdza

Každá rodina sa môže z rôznych príčin dostať do hlbokej materiálnej krízy, na dno sociálnej siete. V tejto situácií je rodina často odkázaná na pomoc štátu. Pre zlyhávajúce rodiny by mala v štáte fungovať záchranná sociálna sieť. Túto sieť tvorí legislatíva, ktorou štát garantuje všetkým občanom minimálnu úroveň pomoci v núdzových situáciách. S týmto súvisia pojmy hmotná núdza a životné minimum. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi). Poznáme dva typy hmotnej núdze rodiny, a to aktuálna hmotná núdza (niekedy môže rodinu mobilizovať, pri dlhšom trvaní môže viesť k pasívnej rezistencii) a chronická hmotná núdza (charakteristická pasivitou, spoliehaním iba na pomoc zvonka) (Gabura, 2012). Životné minimum je „spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze (Zákon č. 601/2013 Z. z. o životnom minime, § 1).

Prečítajte si tiež: Nároky osamelej matky

Ohrozené Skupiny: Osamelé Matky a Deti

Podľa výskumov patria neúplné rodiny do kategórie rodín, ktoré sú najviac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením na okraj spoločnosti (Vancáková, 2015). Veľký podiel chudobných rodín tvoria osamelé matky s maloletými deťmi. Chudoba rodín so sebou nesie aj problém chudoby detí. Demografické štatistiky EÚ uvádzajú, že zo 490 miliónov obyvateľov 94 miliónov má menej ako 18 rokov a 72 miliónov žije v chudobe. Každé štvrté dieťa sa nachádza v úrovni extrémnej chudoby. V EÚ je ohrozených chudobou 19% detí. V niektorých krajinách trpí chudobou a depriváciou viac ako štvrtina detí a vo väčšine krajín sú deti viac ohrozené chudobou ako celková populácia. Detská chudoba je najnižšia v severských štátoch a najvyššia je v Poľsku, Lotyšsku, Rumunsku (Antolová, 2013). Rast a dospievanie detí v chudobe má negatívny vplyv na šance a príležitosti v ich neskoršom živote a môže tiež ovplyvniť ich aktuálny i budúci vývin.

Chudoba sa dotýka aj seniorov. Seniori sú odkázaní na dôchodok, mnohí nemajú možnosť pracovať ani na dohodu, najmä kvôli zhoršenému zdravotnému stavu. „Chudoba u cieľovej skupiny seniorov je ekonomický problém, ktorý je spojený s aktuálnou demografickou situáciou a jej budúcim vývojom. Najčastejšie k stavu chudoby dochádza z nasledujúcich dôvodov: rastúce náklady na bývanie, výdaje na stravovanie a lieky. Ekonomická situácia sa významne zhoršuje u starých osôb vo vyšších vekových skupinách, v domácnostiach seniorov jednotlivcov, u ľudí s nízkym dôchodkom a zhoršeným zdravotným stavom. Ďalej so zhoršenou kompetenciou vybaviť si potrebné nároky v sociálnom systéme a neznalosťou využiť možné služby.“ (Nová, 2020, s.

Ľudské Práva a Dôstojnosť

Východiskom základom chápania ľudských práv je ich sumár, obsiahnutý vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN z roku 1948. Medzi základné práva patrí právo na život, slobodu, osobnú bezpečnosť, rovnosť pred zákonom, ochranu pred diskrimináciou, spravodlivý proces, slobodu pohybu, štátnu príslušnosť, manželstvo a rodinu, vlastníctvo, slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania sa, účasť na správe krajiny, sociálne zabezpečenie, prácu, odpočinok, vzdelanie a účasť na kultúrnom živote.

Latinský výraz pre dôstojnosť „dignitas“ znamená hodnotu pre seba samu - nie pre krásu, inteligenciu či šikovnosť. Dôstojnosť predstavuje morálny vzťahy človeka k sebe samému a spoločnosti k jednotlivcovi, ktorého vedomie je formou sebakontroly osobnosti. Na dôstojnosti sa zakladajú požiadavky jednotlivca voči sebe samému: konať tak, aby človek neponížil svoju dôstojnosť. Ide teda o vyjadrenie predstavy o osobnostnej a sociálnej hodnote každého človeka. V prvom rade vyjadruje vzťah k sebe samému, vzťah k iným ľuďom a vzťah k spoločnosti. Dôstojnosť osoby by sme mohli charakterizovať ako jej vzácnosť, cena, hodnota. Nie je to ekonomická hodnota, ani to nemá materiálny charakter. Je to duchovná hodnota, ktorá spôsobuje, že osoba má byť vždy cieľom, a nie prostriedkom. Nemôže byť nikdy a nikým ponímaná ako prostriedok k inému cieľu, pretože to by bol postoj nehodný osoby. Človek má byť cieľom. Ak tým cieľom nie je, tak je tu iný cieľ, ktorý je uprednostnený. Človek - osoba je v pozemskom svete najdokonalejšou bytosťou, je teda najvyšším cieľom. Všetky iné ciele sú nižšie. Pri uvedených príkladoch sa vždy uprednostňuje nejaký iný cieľ pred človekom, čo znamená, že sa uprednostňuje nižší cieľ pred vyšším, a to je neracionálne konanie (Degro, 2007). Hodnota osoby a jej ušľachtilosť sa prejavuje aj v tom, že je schopná iniciovať nejaké konanie. Dalo by sa povedať, že osoba je takou hodnotou, pre ktorú sa oplatí niečo robiť. Je to medzi nami ľuďmi veľmi časté, napr. priatelia sa stretávajú jeden kvôli druhému, spoločenský život sa odohráva práve kvôli stretnutiu, teda blízkosti osôb, bežne robíme drobné služby jeden pre druhého práve kvôli priateľskému vzťahu k tejto osobe. Degro (2010, s. Táto špecifická vlastnosť osobného bytia pripomína všetkým, napr. vedcom, pedagógom, psychológom i lekárom, že človek nemôže byť interpretovaný ako prostriedok…

Úloha Sociálnej Práce

Organizácie pomáhajúce rodinám v núdzi by sa mali špecificky zamerať na podporu ohrozených ľudských práv a ľudskej dôstojnosti rodín v núdzi. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci a podpory osamelým matkám po rozvode. Ich úlohou je:

Prečítajte si tiež: Podmienky Adopcie pre Osamelé Matky

• Poskytovanie informácií: Informovanie o dostupných sociálnych dávkach, službách a programoch.
• Poradenstvo: Poskytovanie psychologického a právneho poradenstva.
• Pomoc pri hľadaní zamestnania: Podpora pri hľadaní vhodného zamestnania a zvyšovaní kvalifikácie.
• Podpora pri bývaní: Pomoc pri hľadaní dostupného a primeraného bývania.
• Spolupráca s ďalšími inštitúciami: Koordinácia pomoci s ďalšími organizáciami a inštitúciami, ako sú školy, zdravotnícke zariadenia a neziskové organizácie.
• Zastupovanie a obhajoba: Zastupovanie záujmov klientky a jej detí v komunikácii s úradmi a inštitúciami.

tags: #osamelá #matka #po #rozvode #klient #sociálnej