
Adopcia, alebo osvojenie, je právny akt, ktorý umožňuje dieťaťu, ktoré nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine, získať nový, trvalý domov. Slovenská legislatíva, najmä Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.) a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately (č. 305/2005 Z. z.), upravuje podmienky adopcie a poskytuje podporu rodinám, ktoré sa rozhodnú prijať dieťa do svojej starostlivosti. Tento článok sa venuje podmienkam adopcie na Slovensku, s dôrazom na súhlas biologického otca a ďalšie relevantné právne aspekty. Zaujímavou témou je diskusia o skupinách osvojiteľov, najmä osôb rovnakého pohlavia, ktorá rezonuje nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.
Je zaujímavé sledovať historický vývoj právnej úpravy osvojenia na Slovensku, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov.
Súčasná situácia je taká, že zákon stále preferuje osvojovanie detí do úplnej tradičnej rodiny.
Podľa súčasnej právnej úpravy môže maloleté dieťa osvojiť:
Je zrejmé, že zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi. Na základe článku 41 ods. 1 Ústavy SR je manželstvo zväzok muža a ženy.
Prečítajte si tiež: Nároky osamelej matky
Záujemcovia o osvojenie musia spĺňať určité podmienky stanovené zákonom o rodine. Medzi hlavné patrí:
Proces osvojenia začína podaním žiadosti na ÚPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Nasledujúce kroky zahŕňajú:
Po úspešnom absolvovaní posudzovania je žiadateľ zaradený do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťaťom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s detským domovom (CDR), podľa veku a režimu dieťatka, možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova). Ak si žiadateľ a dieťa navzájom vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu sa dieťa presťahuje k žiadateľovi a začína sa obdobie predosvojiteľskej starostlivosti, ktoré trvá najmenej 9 mesiacov. Počas tohto obdobia ÚPSVaR sleduje, ako sa dieťa adaptuje v novej rodine. Ak je všetko v poriadku, ÚPSVaR podá na súd návrh na osvojenie. Po rozhodnutí súdu o osvojení sa žiadateľ stáva právnym rodičom dieťaťa.
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak. Súhlas rodičov nie je potrebný, ak:
Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Prečítajte si tiež: Sociálna práca a pomoc osamelým matkám
Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Počas tejto doby sa dieťa adaptuje v novom prostredí a vytvorí si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj.
Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Osvojitelia nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči adoptovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.). Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Osvojenie je v zásade nezrušiteľné. Súd môže zrušiť osvojenie z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.
Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani iného podobného zväzku, ktorý by svojim obsahom pripomínal manželstvo. Napriek tomu zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené, resp. zakázané založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina by nemohla byť teda štátom nijako postihovaná ani diskriminovaná. Antidiskriminačný zákon vo svojom § 2 uvádza zákaz diskriminácie na základe pohlavia hneď na prvom mieste. Fakticky teda takáto rodina existovať môže avšak nebude mať reálne možnosť získať od štátu výhody, ktoré sú poskytované manželom.
SR bola kritizovaná aj v poslednej správe (z roku 2016) Výboru OSN pre práva dieťaťa, kde pod bodom 32 Výbor uviedol, že je znepokojený, že definícia v rámci zmeny a doplnenia z júna 2015 článku 3 zákona o rodine z roku 2005, týkajúca sa stabilnej rodiny, ktorá sa skladá z otca dieťaťa a matky dieťaťa ako najvhodnejšieho prostredia pre komplexný a harmonický rozvoj dieťaťa, neberie do úvahy rôzne typy rodín, ktoré reálne existujú a nie je v súlade s definíciou rodinného prostredia v Dohovore.
Prečítajte si tiež: Perspektívy pre osamelé matky
Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny:
Judikatúra k otázke, aké podmienky má spĺňať osamelá osoba uviedla, že za osamelú osobu v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 ZR (v znení zákona č. 132/1982 Zb.) nemožno považovať osobu, ktorá žije v manželstve v čase, keď súd rozhoduje o osvojení. Vzniká teda problém, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo to môže byť aj niekto, kto žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy stanovisko nezaujali. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.
Skutočnosť, ak by budúci osvojiteľ žiadajúci o osvojenie ako osamelá osoba aj priznal v konaní o osvojenie svoju sexuálnu orientáciu a svoj vzťah s osobou rovnakého pohlavia, tento argument nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd návrh na osvojenie zamietol. Skúma sa najlepší záujem dieťaťa, ktorý je bližšie vysvetlený jednak v článku 5 Základných zásad ZR, ale aj veľmi podrobne v General comment No. základné procesné pravidlo, podľa ktorého ak sa prijíma nejaké rozhodnutie, ktoré by mohlo ovplyvniť dieťa, je potrebné posudzovať, aké pozitívne a negatívne dopady na dieťa toto rozhodnutie môže mať.
Okrem adopcie existujú aj ďalšie formy náhradnej starostlivosti, ako napríklad:
Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi.
Adopcia je spravidla anonymná. Biologickí rodičia nemajú právo vedieť, kto si ich dieťa adoptoval. Na Slovensku existuje aj zákonná možnosť porodiť dieťatko v nemocnici tak, že nebude prezradená identita matky (utajený pôrod).
Ak sa žena rozhodne, že dieťa nechce, má možnosť využiť Hniezda záchrany. Hniezdo záchrany je verejný inkubátor, do ktorých môžu ženy po pôrode odložiť novorodenca anonymne a beztrestne bez toho, aby niekto pátral po jeho a jej pôvode. Dieťa, ktoré v inkubátore skončí, je anonymné a právne voľné, čo znamená, že po zápise do matriky môže začať adopčný proces.
Žena môže požiadať o anonymný pôrod svojho gynekológa už počas tehotenstva, alebo najneskôr v deň pôrodu písomnou žiadosťou. Pôrod sa uhrádza zo zdravotného poistenia. Dieťatko je po narodení označené len číslom a pri mene a priezvisku má označenie XY. O bábätko po anonymnom pôrode je vždy výborne postarané v pôrodnici a potom na detskom oddelení. Starostlivosť ihneď po pôrode manažuje príslušný úrad práce a okresný súd mu pridelí meno a priezvisko.
Právny inštitút osvojenia sa často nesprávne zamieňa s inými právnymi inštitútmi, a síce s poručníctvom a opatrovníctvom. Základným rozdielom medzi uvedenými právnymi inštitútmi je ten, že v prípade osvojenia ide o trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo, kým inštitúty akými sú poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter.
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Vzťah osvojiteľa a osvojenca je teda rovnaký, ako vzťah rodiča a dieťaťa. Osvojením tiež vzniknú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.).
Z uvedeného vyplýva, že osvojenie je v slovenskom právnom poriadku chápané ako výlučné resp. úplné, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa, resp. osvojiteľov. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely (napr. pri dedení) medzi vlastnými deťmi osvojiteľa resp.
Orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení je súd. Podľa uvedeného ustanovenia rozhoduje príslušný súd o osvojení na návrh navrhovateľa, ktorým je osvojiteľ. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.