Osamelí muži a výchova detí pri odchode do dôchodku

Úvod

Príspevok sa zaoberá sociálnym rozmerom starnutia slovenskej populácie a zameriava sa na špecifickú skupinu osamelých mužov v období odchodu do dôchodku a ich úlohu vo výchove detí. Sociálna adaptácia v tomto životnom období je kľúčová a úzko súvisí s aktívnym vzťahom seniora k sociálnemu prostrediu, zachovaním a rozvíjaním jeho funkcie v rodine, kontaktmi s inými ľuďmi a udržiavaním fyzických a duchovných schopností. Odchod do dôchodku predstavuje významný zlom v živote, ktorý prináša zmeny v sociálnom statuse, rolách a môže viesť k pocitom osamelosti a odcudzenia.

Sociálna adaptácia a starnutie

Adaptácia je univerzálny proces, ktorý v starobe nadobúda osobitné črty. V mladosti je ovplyvňovaná pracovnou činnosťou a aktívnou účasťou vedomia, no v starobe tieto faktory často zanikajú. Adaptácia seniora tak môže pripomínať pud sebazáchovy. Morfologicko-fyziologické zvláštnosti seniora, podmienené procesom starnutia, sa nemôžu meniť tak rýchlo ako okolité prostredie, čo môže viesť k nezhodám a zmenám v správaní, medziľudských vzťahoch a sociálnom prostredí.

Subjektom sociálnej adaptácie môže byť spoločnosť ako celok, sociálna skupina, ale aj jednotlivec. Stupeň sociálnej dezadaptácie môže byť rôzny, od poruchy jednotlivca v skupine až po skupinovú poruchu prispôsobenia. Sociálna dezadaptácia je nebezpečná, pretože jej príčiny spočívajú v rozporoch medziľudských, skupinových, politických, náboženských, ekonomických a iných vzťahov. Dôležitou podmienkou adaptácie je optimalizácia vzťahov, ktorú možno dosiahnuť hlbokým vzájomným emocionálnym pochopením.

Za začiatok sociálnej a psychologickej staroby sa považuje odchod do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života. Tento vek je podmienený vznikajúcim sociálnym statusom muža a ženy pri odchode do dôchodku. Status dôchodcu má predovšetkým výrazný psychologický a emocionálny dosah pre jednotlivca a jeho okolie, ale tiež predstavuje zmenu jeho spoločenského postavenia danú nielen obmedzením spoločenských aktivít, ale aj ekonomického obmedzenia. Možno povedať, že v tomto veku sa začína sociálna staroba jedinca.

Sociálna pozícia seniora a jej zmeny

Sociálna pozícia seniora je určená jeho postavením vo vzťahu k ostatným sociálnym pozíciám a skladá sa zo sociálneho statusu a sociálnej roly. S odchodom do dôchodku nadobúda každá sociálna pozícia na dynamike vzťahov a v súčasnosti sa s narastajúcim vekom len ťažko udržiava. V starobe často prevláda pridelená sociálna pozícia vyjadrená sociálnym statusom seniora odkázaného na dôchodok. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž. Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora.

Prečítajte si tiež: Sloboda a spokojnosť v singlovstve

Sociálny status predstavuje postavenie jedinca v spoločnosti, ako súbor práv a povinností, zatiaľ čo sociálna rola je dynamickým aspektom statusu a predstavuje správanie očakávané od osoby v istom spoločenskom postavení. V starobe počet úloh a sociálnych pozícií ubúda. Senior často už neplní ani úlohu starého rodiča v rodine.

Osamelí muži a ich špecifická situácia

Osamelí muži, ktorí odchádzajú do dôchodku, čelia špecifickým výzvam. Strata partnerky, odchod detí z domu a zúženie sociálnych kontaktov môžu viesť k sociálnej izolácii a pocitom osamelosti. Ak sa k tomu pridá aj výchova detí, situácia sa ešte viac komplikuje. Starostlivosť o deti v tomto veku môže byť fyzicky aj psychicky náročná a vyžaduje si značné úsilie.

Výchova detí osamelými mužmi na dôchodku

Výchova detí osamelými mužmi na dôchodku si vyžaduje osobitný prístup. Je dôležité, aby seniori boli aktívni, flexibilní a otvorení novým možnostiam. Mali by sa usilovať o udržiavanie dobrých vzťahov s deťmi, vnukmi a ďalšími členmi rodiny. Dôležitá je aj spolupráca s odborníkmi, ako sú psychológovia, pedagógovia a sociálni pracovníci.

Je potrebné, aby spoločnosť vytvárala podmienky pre aktívne starnutie a podporovala seniorov v ich úsilí o výchovu detí. Dôležité je zabezpečiť im prístup k informáciám, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. Podpora dobrovoľníckych aktivít a zapojenie seniorov do pracovného procesu môže tiež prispieť k zlepšeniu ich sociálnej integrácie a kvality života.

Adaptácia na nový životný štýl a rolu

Na základe týchto podmienok, človeku odchádzajúcemu do dôchodku by mali byť vytvorené vhodné podmienky na adaptáciu na nový životný štýl, nové sociálne postavenie, status a rolu, ktorú bude v danom spoločenstve zohrávať. Akceptácia nového stavu môže seniora pozitívne aktivizovať v prospech jeho nového života. Ľudia na dôchodku sa často dostávajú do úlohy odložených, aj napriek tomu, že sú materiálne saturovaní, zostávajú osamotení a odcudzení.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?

Seniori sa musia aktívne a s príznačnou múdrosťou usilovať o obojstranne dobré vzťahy s deťmi a vnukmi. Adaptácia na starobu by mohla u niektorých jedincov prebiehať lepšie, pokiaľ by starší človek mal možnosť zapojiť sa buď do dobrovoľníckych aktivít, alebo do pracovného procesu.

Sociálne poistenie a dôchodkový systém

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť v zásade od 1. januára 2004, upravuje systém sociálneho poistenia na Slovensku. Tento zákon prešiel viacerými novelizáciami, ktoré mali za cieľ zabezpečiť jeho aktuálnosť a efektívnosť. Sociálne poistenie zahŕňa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania, poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie.

Dôchodkové poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti dlhodobého charakteru, ktorou je staroba, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie. Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto sociálnych udalostí pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné. Rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení rozširuje sociálne poistenie v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.

Aktívne starnutie a edukácia seniorov

V minulosti sa otázkam aktívneho starnutia nevenovala takmer žiadna pozornosť. Vyššieho, či vysokého veku v dobrom zdravotnom stave sa nedožívalo mnoho ľudí, čo znamenalo, že nebolo dôležité riešiť podobnú problematiku. Situácia sa ale celkom zmenila. V súčasnosti je dôležité propagovať celoživotný aktívny prístup k životu a zvyšovať informovanosť verejnosti o formách zdravého života v starobe. Na Slovensku sa zatiaľ tento postoj nestal bežnou súčasťou života dnešných seniorov. Myšlienka aktívneho starnutia môže byť do budúcnosti riešením nielen pre spoločnosť, ale aj samotného seniora. Je nesmierne dôležité, aby človek vyššieho veku nachádzal zmysluplnosť svojho života, a aby bola čo najdlhšie zachovávaná jeho autonómia.

Symbol nového, aktívneho, cieľavedomého a informovaného prístupu samotného seniora k svojmu životu, predstavuje edukácia seniorov. Po prvýkrát sa edukačné aktivity objavili v 70. rokoch minulého storočia ako nový fenomén vo výchove a vzdelávaní. Dnes tiež existuje vedná disciplína, označovaná termínom geragogika, ktorá je zameraná na výchovu seniorov. Značný nárast seniorov v našej spoločnosti vyžaduje ďalší rozvoj edukácie seniorov, ale v súčasnosti na mnohých miestach táto forma výchovy a vzdelávania chýba. Ďalšími faktormi potrebnosti edukácie je predlžujúci sa čas života seniorov v starobe a snaha o hľadanie nových modelov starnutia.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok v Nemecku: Informácie pre mužov

Faktory ovplyvňujúce adaptáciu na starobu

Spôsob zvládnutia všetkých zmien spojených so starobu je vždy individuálny. Adaptácia na starobu je ovplyvňovaná celým komplexom činiteľov. Okrem už spomínanej osobnosti človeka a jeho fyzického stavu tu zo sociálneho aspektu patria činitele ako spoločenská atmosféra, preferovaný životný štýl, vstup do dôchodku, zmena spoločenského statusu, strata životného partnera či partnerky, rodina, respektíve to, či sa v nej uprednostňovalo kresťanské zmýšľanie alebo nie. Všetky tieto faktory sa podieľajú na tom, prečo sa niekto lepšie adaptuje na starobu a iný menej.

Dôležitým sociálnym faktorom, ktorý ovplyvňuje život staršieho človeka, je vstup do dôchodku. Vtedy dochádza k obmedzeniu rozsahu činností, k strate dovtedajšieho programu a k zúženiu styku s ostatnými ľuďmi. Senior začína sústreďovať pozornosť na svoje problémy, pripisuje im veľký význam. Takéto správanie môže viesť k sociálnej izolácii. K izolácii môže viesť aj to, že senior prestáva byť príslušníkom sociálnych skupín, ktorých bol doteraz členom. Osobná nespokojnosť (najčastejšie u muža) môže spočívať v tom, že senior nevie čo s časom, ako ho vyplniť. Povolanie mu doteraz poskytovalo životný obsah a odchodom zo zamestnania mu vzniká dlhá chvíľa a prázdnota.

tags: #osamelí #muži #a #výchova #detí #pri