Ošetrovateľská starostlivosť a diéta pri poruchách nálad u detí

Duševné zdravie detí je základom pre ich budúci vývoj a kvalitu života. Problémy v tejto oblasti, ako sú poruchy učenia, ADHD, úzkosti alebo depresie, môžu výrazne ovplyvniť ich fungovanie v škole, doma i v spoločnosti. Včasná diagnostika a komplexná starostlivosť sú kľúčové pre minimalizovanie negatívnych dopadov a podporu zdravého vývoja.

Rozpoznávanie a pochopenie porúch učenia

Ak má vaše dieťa niektorú z porúch učenia, pravdepodobne vám to prezradí samo - nepriamo svojím správaním alebo výsledkami v škole. Zlyhávanie či zaostávanie za spolužiakmi patria medzi príznaky špecifickej poruchy učenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú sebaúctu dieťaťa. Tieto príznaky sú prirodzenou reakciou dieťaťa na to, keď samé vníma vlastné nedostatky a takisto aj negatívne hodnotenie svojej osoby od okolia - učiteľov, rodičov a spolužiakov. Je potrebné si uvedomiť, že takéto deti sú neustále vystavované stresu, sú často sklamané samy sebou, cítia beznádej a čím viac neúspechov majú, tým ťažšie sa z tohto kruhu dostávajú von. Práve preto potrebujú starostlivých, pozorných a chápavých rodičov. Ak chcete dieťaťu pomôcť, v prvom rade musíte čím skôr spoznať, či a akú poruchu má.

Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru. Empatickým správaním mu preto pomôžete najviac. Zlyhávanie v učení a vo vzťahoch s ľuďmi v okolí je pre dieťa veľmi nepríjemné až bolestivé. V tomto procese by ste nemali vynechávať učiteľa, práve naopak - do riešenia problému by ste ho mali zahrnúť. Pre učiteľa je práca s dieťaťom s poruchou učenia náročný, a je dôležité, aby si spôsobom, akým rieši konflikty v triede, a zachovávaním spravodlivosti medzi deťmi, vybudoval autoritu u všetkých žiakov v kolektíve.

Možnosti podpory rozvoja kognitívnych schopností

V dnešnej dobe poznáme veľa možností, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností detí s poruchami učenia či správania. Medzi ne patria:

• Pohybová terapia: Táto forma rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa ako pamäť, myslenie, reč, vnímanie, predstavivosť. Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností. Takáto terapia sa využíva hlavne u detí s poruchami učenia, s ADHD, autizmom a poruchami správania.
• Dramaterapia: Terapia divadlom alebo prvkami, ktoré sú spojené s divadelným umením. Tieto terapie sa využívajú aj na Slovensku a v spolupráci s odborníkmi sú v „boji“ proti poruchám učenia veľmi účinné. Sú postavené tak, aby boli aj pre najmenších zaujímavé a pútavé.

Na prvom mieste je potrebné vyhľadať špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako máte ďalej postupovať. Ďalší odborníci, ktorí vám pomôžu pri správnom ovplyvňovaní stavu vášho dieťaťa, sú psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater. Dôležitá je ich vzájomná spolupráca takisto aj vaša aktívna komunikácia s nimi.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Poruchy pozornosti: ADHD a ADD

Porucha pozornosti sa delí na hlavné 2 druhy: ADHD a ADD. Často je ťažko rozpoznateľná a skrýva sa za odlišné diagnózy (depresia, PPP a pod.). ADHD/ADD sprevádza diagnostikovaného jedinca po celý jeho život.

Poruchy pozornosti sa všeobecne delia na 2 hlavné druhy, a to: ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder, po slovensky porucha pozornosti s hyperaktivitou) a ADD (Attention Deficit Disorder, po slovensky porucha pozornosti bez hyperaktivity). Ide o poruchy vrodené, ktorých príčiny sú dané predovšetkým genetikou, ale môže hrať úlohu aj poškodenie dieťaťa v tehotenstve a pri pôrode (užívanie návykových látok - tabak a alkohol, nedostatok kyslíka pri pôrode a pod.). ADHD/ADD teda zaiste nespôsobuje výchova či akékoľvek ďalšie teoreticky diskutované príčiny - napr. očkovanie. Ďalej je dôležité mať na pamäti, že tieto poruchy automaticky neznamenajú nižšiu inteligenciu. ADHD/ADD sa všeobecne vyskytujú u ľudí úplne vo všetkých pásmach inteligencie.

ADHD je teda vrodený neurovývojový syndróm zapríčinený narušeným fungovaním v oblastiach mozgu, ktoré súvisia s plánovaním, predvídaním, zameraním a udržaním pozornosti a sebaovládaním. Čím je človek starší, tým častejšie dochádza k zmierňovaniu viditeľných príznakov hyperaktivity (neustály pohyb a netrpezlivosť). Čo však najviac pretrváva sú problémy plynúce z nepozornosti, impulzívneho správania a ďalej zostáva pocit vnútorného nepokoja, emočná labilita a nízka frustračná tolerancia (rýchle striedanie nálad, výbuchy hnevu a pod.)

ADD je vlastne totožnou poruchou pozornosti ako ADHD, avšak bez hyperaktivity. Jedinci pôsobia, akoby žili v inom svete - často bývajú zasnení a nereagujú na okolie, v ktorom sa nachádzajú. Prejavy poruchy pozornosti majú obdobné - ťažko sa sústredia na, pre nich, nezaujímavé témy a ani nevydržia dlhú dobu, ľahko ich vyrušia irelevantnými podnetmi, majú problémy s dokončovaním úloh a často zabúdajú.

Symptómy ADHD a ADD

Symptómy porúch pozornosti bývajú najvýraznejšie v školskom prostredí, v skupinách a v situáciách, ktoré požadujú prispôsobenie sa pravidlám a určitému poriadku. Základnými symptómami osôb so syndrómom ADHD a ADD sú:

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

• Deficit pozornosti: môže sa vzťahovať k deficitu čulosti, vzrušivosti, sústredenej pozornosti, k prchavosti a nedostatočnému rozsahu chápania. Pozornosť je ľahko odvedená k inej zaujímavejšej úlohe. Problémom je teda nielen porucha pozornosti, ale aj vytrvalosti.
• Hyperaktivita: ide o nepokoj, vrtenie sa a neúčelné pohyby tela. Jedinci sú neposední, neustále sa s niečím hrajú, vrtia sa na stoličke, pobehujú po miestnosti alebo vyrušujú. Nevydržia stáť v pokoji a možno aj poskakujú na mieste. Postupom veku sa ich vonkajší nepokoj môže meniť na pocit vnútorného nepokoja predovšetkým v situáciách, keď je nutné zotrvať v pokoji na mieste.
• Nadmerná impulzivita: je prepojená s poruchou vytrvalosti vo voľnom úsilí a nedostatočným útlmom v správaní. Jedinci rýchlo zodpovedajú v rôznych situáciách bez toho, aby čakali na všetky inštrukcie a informácie na naplnenie požiadaviek. V dôsledku konania z afektu sa u nich často objavujú omyly z nepozornosti a kvôli tomu môžu zlyhávať aj pri racionálnom zvažovaní o následkoch svojho konania.
• Poruchy motoriky: prejavujú sa ťažkosťami v jemnej alebo hrubej motorike. Tieto osoby bývajú neobratné, často nešikovné, ich pohyby sú nekoordinované a obvykle je viditeľné aj zvýšené svalové napätie. Ich pohyby sú navyše kŕčovité, niekedy viazne aj spojenie pohybov do jedného celku. Z oblasti jemnej motoriky ide napr. o zaväzovanie šnúrok, zapínanie gombíkov a pod.

Ako určíme poruchu pozornosti?

Podľa diagnostických kritérií musia poruchy pozornosti trvať dlhé časové obdobie najmenej 6 mesiacov. Ak sa pozoruje u detí z menšinových etnických skupín, musí sa na ňu pozerať vo vzťahu k ostatným deťom z rovnakého prostredia a v totožnom mentálnom veku. Aby sa porucha pozornosti (ADHD/ADD) mohla identifikovať, musí nepriaznivo ovplyvňovať školský výkon dieťaťa a musí sa prejavovať zároveň výrazným nesúladom medzi jeho intelektovými schopnosťami a aktuálnym školským výkonom. Pod poruchu pozornosti nespadajú deti s inými závažnejšími diagnózami, ako je napr. porucha učenia či mentálna retardácia.

Diagnostikovali vášmu dieťaťu ADHD?

ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. Podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania. ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup.

Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa. Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov.

Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku, prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede. Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešný v neskoršom dospelom veku.

Príčiny ADHD

Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ. Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správanie je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD.

Komorbidita

Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia.

Je možné ju zle identifikovať?

Príznaky ADHD/ADD, predovšetkým impulzivita a zhoršené sebaovládanie, predurčujú jedinca k vyššej náchylnosti k závislému správaniu (užívanie alkoholu, marihuany a ďalších návykových látok, gambling), ďalej k rizikovému správaniu v doprave (nepozornosť, rýchla jazda a pod.), poruchám príjmu a pod. (prejedanie, bulímia). Zvýšená impulzivita tiež môže viesť k sexuálne rizikovému správaniu (promiskuita), k strate zamestnania, partnera a ďalších. Tieto životné problémy môžu zapríčiniť aj emočné ťažkosti, ktoré sa v dospelosti nahromadia, a to vo veľkej miere, a preto je niekedy obzvlášť ťažké odlíšiť, čo je príčina (a kde pramení) a čo dôsledok.

Častými zámenami za poruchy pozornosti sú:

• Depresia a agitovaná depresia
• Úzkosť
• Bipolárna porucha
• Závislosť na návykových látkach
• Poruchy príjmu potravy

Terapie a liečba ADHD

Dôležitá je správna liečba. Mala by byť komplexná. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.

Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.

Ďalšie terapeutické metódy:

• Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
• Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
• Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
• Rečová terapia: Logopédia.
• Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
• Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.

Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.

Diéta a ADHD

V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.

Je možné poruchu pozornosti liečiť/vyliečiť?

Poruchy pozornosti ADHD a ADD sú dané neobvyklým fungovaním CNS, a preto nie je možné ich úplne vyliečiť a zbaviť sa ich. Existujú však spôsoby, ktoré môžu ich symptómy potlačiť natoľko, že dotyčná osoba trpiaca týmto problémom môže žiť spokojný a plnohodnotný život a splniť nároky modernej spoločnosti.

Odborníci sú za jedno v tom, že najúčinnejší je komplexný prístup - čo sa týka detí, tak úprava výchovných (a vyučovacích) metód, čo sa týka dospelých, tak zmena životného a pracovného prostredia, využívanie pomôcok (diára a pod.), správna životospráva, svojpomocné aktivity, psychoterapia, medikácia a možné alternatívne metódy liečby (vitamíny, homeopatiká, doplnky stravy a pod.). Čím bude starostlivosť komplexnejšia, tým by mala byť úspešnejšia. Miera ťažkostí sa u každého jedinca líši, a preto by mala byť každá starostlivosť individuálne zacielená.

Duševné zdravie detí a dospievajúcich

V poslednom období, najmä od covidu, vrástol u detí výskyt obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD). Prejavuje sa opakujúcimi sa, vtieravými myšlienkami (obsesiami) a nutkavým správaním (kompulziami), ktoré dieťa pociťuje ako nevyhnutné vykonať. Každé dieťa môže občas prejaviť smútok, strach alebo podráždenosť. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí duševnou poruchou, nečakajte. Čím skôr zasiahnete, tým lepšie.

Ako podporiť psychické zdravie dieťaťa

• Porozprávajte sa s dieťaťom a vysvetlite mu, že jeho pocity sú normálne a že existujú riešenia.
• Je ho stav prekonzultujte s pediatrom/pediatričkou, pomôže vám odborne posúdiť situáciu a poradí ďalší postup.
• Ak treba, vyhľadajte psychológa/psychologičku alebo priamo psychiatra/psychiatričku, ktorí odporučia terapiu.

Jedným z najdôležitejších spôsobov, ako podporiť psychické zdravie detí, je naučiť ich rozpoznávať a zvládať svoje emócie. Pomôcť im môžete tým, že s nimi otvorene hovoríte o (vašich i ich) pocitoch a učíte ich, že všetky emócie - či už radosť, hnev, strach alebo smútok - sú normálne. Dôležité je, aby ste im poskytli bezpečné prostredie na ich vyjadrovanie a zároveň im ukázali zdravé stratégie zvládania, ako sú hlboké dýchanie, výtvarné vyjadrenie pocitov alebo fyzická aktivita. Príkladom môžete byť aj vy sami - ak deti vidia, že aj dospelí sa učia pracovať so svojimi emóciami, budú ich lepšie chápať a zvládať. Podpora emocionálnej inteligencie v detstve môže výrazne prispieť k lepšiemu duševnému zdraviu v dospelosti.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #dieta #s #poruchami #nalad