Povinnosti žalovaného zastúpeného advokátom v slovenskom práve

Úvod

Článok sa zaoberá povinnosťami žalovaného, ktorý je v súdnom konaní zastúpený advokátom. Zameriava sa na rôzne aspekty zastupovania, vrátane povinného zastúpenia, formálnych náležitostí plnomocenstva a elektronickej komunikácie so súdom. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a poukázať na jej praktické aspekty.

Povinné zastúpenie advokátom

Civilný sporový poriadok (CSP) v § 90 ods. 1 stanovuje prípady, v ktorých musí byť strana v spore zastúpená advokátom. Ide o spory, ktorých povaha a náročnosť vyžadujú odbornú právnu pomoc. Ak si strana v takomto spore nezvolí advokáta v lehote určenej súdom, súd na jej úkony nebude prihliadať. Existujú však výnimky, napríklad ak je stranou sporu fyzická osoba s právnickým vzdelaním druhého stupňa alebo právnická osoba, ktorej zamestnanec má takéto vzdelanie.

Účel povinného zastúpenia

Účelom povinného zastúpenia je eliminovať pokútnictvo a zabezpečiť procesnú ekonómiu vedenia sporu. Predpokladá sa, že advokát má potrebné profesijné znalosti, čo vedie k rýchlejšiemu priebehu konania a zníženiu poučovacej povinnosti súdu.

Následky nezvolenia advokáta

Ak si žalovaný v prípade povinného zastúpenia nezvolí advokáta v určenej lehote, súd na jeho úkony neprihliada. To však neznamená, že sa neprihliada na žiadne budúce podania strany, ale len na podania podané bez zastúpenia advokátom. Ak si strana zvolí advokáta, hoci aj po lehote určenej súdom, na jej podania podpísané advokátom nemožno neprihliadať.

Plnomocenstvo pre advokáta

Splnomocnenie pre advokáta musí mať písomnú formu a predkladá sa súdu. Môže byť udelené na celé konanie (generálne splnomocnenie) alebo len na konkrétne procesné úkony. Ak je splnomocnenie udelené na celé konanie, nemožno ho obmedziť. Zástupca s generálnym splnomocnením môže v konaní robiť všetky úkony, ktoré v spore prináležia strane, čo však nevylučuje, aby strana tieto úkony vykonala aj sama.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Forma a obsah plnomocenstva

V praxi sa často diskutuje o formálnych náležitostiach plnomocenstva. Jednou z otázok bolo, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Ústavný súd rozhodol, že skutočnosť, že plnomocenstvo neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom.

Plnomocenstvo na podanie dovolania

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolania. Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Podľa tohto výkladu je plnomocenstvo udelené na „celé konanie“ nedostatočné. Tento názor bol v judikatúre prekonaný. Podľa ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní.

Elektronizácia súdnictva a povinnosti žalovaného

Elektronizácia súdnictva priniesla zjednodušenie práce pre zúčastnených, ale aj nové otázky a problémy. Jedným z nich je forma, v ktorej musí byť plnomocenstvo predložené.

Autorizovaná konverzia plnomocenstva

Od počiatku elektronizácie bola častým dôvodom odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. Táto prax sa odvolávala na rozhodnutia z času pred elektronizáciou, podľa ktorých sa splnomocnenie musí predložiť ako originál, nie ako fotokópia. V konečnom dôsledku sa presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume.

Elektronické podpisovanie podaní

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním podaní. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie. Ak podanie autorizuje advokát, je irelevantné, či podanie autorizuje občianskym preukazom alebo mandátnym certifikátom.

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Autorizácia podaní koncipientmi

Veľké diskusie spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. Najvyšší súd mal tendenciu dovolanie odmietnuť, ak bolo autorizované advokátskym koncipientom. Ústavný súd tento postup považoval za ústavne konformný, avšak neskôr ho prehodnotil a označil názory vyjadrené v judikátoch R 78/2018 aj R 49/2020 za ústavne neudržateľné.

Procesná aktivita a včasnosť úkonov

Žalovaný má právo navrhovať dôkazy a uplatňovať prostriedky procesnej obrany. Podľa § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť tieto prostriedky včas, teda v zásade čo najskôr s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo ďalších úkonov súdu.

Sudcovská koncentrácia konania

Ustanovenie § 153 ods. 1 CSP normuje tzv. sudcovskú koncentráciu konania a umožňuje súdu z uvedených dôvodov neprihliadať na prostriedky procesného útoku alebo obrany, aj keby inak mohli byť relevantné pre posúdenie veci. Účinky tohto ustanovenia nie sú viazané na predošlé poučenie strany o týchto následkoch, ani nie sú viazané na určenie konkrétnej lehoty.

Príklad z praxe

V jednom prípade žalovaný navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním si spisu zo zbierky listín súdu na zistenie, či je v nich uložená zápisnica z valného zhromaždenia žalobcu konaného 5. júna 2012, ako aj žiadosťou žalobcu o predloženie pozvánky na toto valné zhromaždenie. Odvolací súd konštatoval, že takto uplatnené návrhy na vykonanie dôkazov nie sú uplatnené včas, pretože žalovaný ich navrhol až takmer dva roky potom, čo mu bola doručená žaloba a jeden deň pred nariadeným pojednávaním.

Dôvera v obchodný register

Podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka údaje zapísané v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Ak bol v obchodnom registri ako predseda predstavenstva žalobcu zapísaný Ing. E. V., nemožno z toho dovodiť, že by jeho funkcia zanikla, ak je v obchodnom registri zapísaný aj naďalej.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

Účelne vynaložené trovy konania

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd skúma, či boli trovy vynaložené účelne. Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.).

Právo na právnu pomoc

Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom termínu „neúčelne vynaložené náklady konania“ vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.

tags: #žalovaný #v #zastúpení #advokátom #povinnosti