Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s poranením mozgu: Postupy

Poranenie mozgu predstavuje závažný zásah do celého organizmu, ktorý si vyžaduje komplexnú a kvalifikovanú ošetrovateľskú starostlivosť. Vzhľadom na rozsah extrakraniálneho poranenia a možné riziko vzniku závažných intraoperačných a pooperačných komplikácií je ošetrovateľská starostlivosť kľúčová pre úspešnú liečbu a minimalizáciu trvalých následkov. Tento článok sa zameriava na postupy ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s poranením mozgu v perioperačnom období.

Predoperačná starostlivosť

Predoperačná starostlivosť predstavuje dôležitú etapu v liečbe pacienta s poranením mozgu. Jej cieľom je optimalizovať celkový zdravotný stav pacienta a minimalizovať riziká spojené s operačným zákrokom a anestéziou. Dôležité je zabezpečiť krátkodobú/bezprostrednú prípravu, ak odklad ohrozuje život jedinca.

Príprava pacienta

Súčasťou predoperačnej prípravy je zabezpečenie transfúznych jednotiek, zavedenie venóznej linky a permanentného močového katétra. Dôležitá je aj príprava operačného poľa, ktorá zahŕňa odstránenie vlasov a dezinfekciu kože. Vlasy sa odstraňujú buď v plnom rozsahu, alebo len v menšom rozsahu okolo rany a následne sa prelepia fóliou, aby sa predišlo infekcii drobných raniek vzniknutých holením. Koža sa dezinfikuje tekutým mydlom.

Intraoperačná starostlivosť

Počas operácie je pacient v starostlivosti tímu odborníkov.

Pooperačná starostlivosť

Pooperačná starostlivosť začína prevzatím pacienta z operačnej sály a pokračuje v závislosti od stavu pacienta. Zameriava sa na monitorovanie vitálnych funkcií, neurologického stavu a prevenciu komplikácií. Dôležité je monitorovať stav vedomia pacienta, nakoľko je sprevádzaná rizikom zmien.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Monitorovanie vitálnych funkcií a neurologického stavu

V prvých hodinách po operácii sa vitálne funkcie (tlak krvi, pulz, dýchanie, teplota) monitorujú veľmi často, napríklad každých 15 minút v prvej hodine, neskôr každú ½ až 1 hodinu, a to v závislosti od stavu pacienta a ordinácie lekára. Súčasťou monitoringu je aj sledovanie EKG. Dôsledne sa sleduje neurologický stav, najmä stav vedomia, zrenice a motorické funkcie. Pozornosť sa venuje aj sledovaniu oblasti operačného prístupu.

Prevencia komplikácií

Pooperačná starostlivosť zahŕňa aj prevenciu komplikácií, ako sú zvýšený intrakraniálny tlak, infekcie, trombóza hlbokých žíl, dekubity a pneumónia. Dôležité je udržiavať priaznivý intrakraniálny tlak, sledovať drenážny systém a hlásiť lekárovi akékoľvek zmeny. Zabezpečuje sa dostatočná hydratácia a výživa pacienta, ako aj pravidelná stolica. Pre prevenciu komplikácií z imobility pacienta je dôležitá včasná aktivizácia a rehabilitácia pacienta.

Poruchy vedomia

Poruchy vedomia sú častou komplikáciou poranení mozgu. Kvantitatívne poruchy vedomia označujú skôr úroveň vedomia, zatiaľ čo kvalitatívne poruchy vedomia sa prejavujú zmenami v správaní a vnímaní (delírium, halucinácie, obnubilácie, psychomotorický nepokoj a pod.).

Úrovne vedomia

Vedomie je komplexný stav, ktorý zahŕňa vnímanie seba samého a okolia, schopnosť pociťovať telesné aj duševné stavy a adaptáciu na okolitý svet. Je regulované retikulárnym aktivačným systémom a mozgovou kôrou. Porucha funkcie týchto štruktúr vedie k zmenám v úrovni vedomia.

Úrovne vedomia sa delia na:

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

• Bdelosť: Pacient je otvorený očami, reaguje na podnety.
• Somnolencia: Pacient je spavý, ale zobuditeľný na slovný podnet.
• Sopor: Pacient reaguje len na bolestivé podnety.
• Kóma: Pacient je v bezvedomí, nereaguje na žiadne podnety.

Tab. Popisuje jednotlivé úrovne vedomia.

Hodnotenie stavu vedomia

Hodnotenie stavu vedomia pacienta je kľúčové pre monitorovanie jeho neurologického stavu a včasné odhalenie prípadných zmien. Zmeny v stave vedomia môžu byť postupné alebo náhle a môžu trvať rôzne dlho (napr. niekoľko minút, hodín, dní alebo až týždňov). Príčinou zmien vedomia môžu byť rôzne faktory, ako napr. subdurálny hematóm, mozgové krvácania, aneuryzmy, intrakraniálne nádory a pod.

Postupy pri hodnotení stavu vedomia

Hodnotenie stavu vedomia by malo byť pravidelné, systematické a racionálne. Zameriava sa na sledovanie úrovne vedomia a dynamiky jeho zmien, ako aj na sledovanie ďalších motorických a senzitívnych funkcií. Pri hodnotení sa používajú rôzne stimuly, ktoré postupne zintenzívňujeme.

Pri hodnotení orientácie sa zisťuje orientácia v troch základných modalitách (osoba, priestor, čas). Ak je pacient intubovaný alebo má tracheostómiu, je potrebné prispôsobiť spôsob komunikácie. Ak nie je možné zistiť aktuálny dátum, je lepšie zamerať sa na overenie miesta.

Používajú sa rôzne podnety, ako napr. oslovenie pacienta, tlesknutie, alebo aplikácia bolestivého podnetu. Bolestivý podnet sa aplikuje napr. tlakom tvrdým predmetom do nechtového lôžka, alebo uštipnutím do trapézového alebo veľkého pektorálneho svalu. Je dôležité vyhnúť sa aplikácii bolestivých podnetov v oblasti sterná, predpoklad zlomenín tvárových kostí a vzniku infekcie.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

Reakcia na podnet môže byť účelová, neúčelová alebo žiadna. Účelová reakcia na podnet spočíva v adekvátnej odpovedi na podnet (napr. odstrčenie ruky vyšetrujúceho). Neúčelová reakcia na podnet preukazuje známky reakcie na podnet (napr. stiahnutie svalu, ktorý bol vystavený algickému podnetu).

Glasgow Coma Scale (GCS)

V praxi sa štandardne využíva tzv. Glasgow Coma Scale (GCS), ktorá bola popísaná a publikovaná v roku 1974. Je určená na hodnotenie pacientov s akútnym poranením mozgu, ale aj u pacientov s inou, ako úrazovou etiológiou. Slúži na objektívne zhodnotenie stavu vedomia a umožňuje štandardizáciu ošetrovateľských intervencií.

GCS sa rozdeľuje na tri podstupnice:

• Otváranie očí
• Verbálna odpoveď
• Najlepšia motorická odpoveď

Pričom ku každej kategórii je pridelený počet bodov. Celkový výsledok sa vypočíta sčítaním výsledkov pacienta v každej kategórii. Výsledok sa pohybuje v rozmedzí 3 - 15 bodov. Počet bodov 15 znamená, že pacient je v plnom vedomí, kým počet bodov 3 je spojené s hlbokou kómou. Pacienti s GCS 8 a menej sú v bezvedomí.

Je dôležité si uvedomiť, že jedno vyšetrenie nikdy nestačí, t.j. je potrebné opakované vyšetrovanie. Zlepšenie alebo zhoršenie o 2 a viac bodov v GCS pacienta významne zvyšuje.

Tab. Glasgow Coma Scale

*pozn. t.j. = to jest, resp. = respektíve, t.j. = to jest

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s #poranenim