
Staroba je prirodzenou súčasťou života, obdobím, kedy sa naša spoločnosť stretáva s výzvou zabezpečiť dôstojnú a kvalitnú starostlivosť o seniorov. Tento článok sa zameriava na špecifiká starostlivosti o seniorov, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto dôležitú oblasť. Cieľom je preskúmať rôzne aspekty starostlivosti, od úpravy domáceho prostredia, cez dostupné služby, až po etické aspekty inštitucionálnej starostlivosti.
Ak pozorujete, že vaši (pra)rodičia majú ťažkosti s bežnými činnosťami, ale inak sú sebestační, zvážte úpravu ich bývania. Najčastejšie problémy vznikajú pri osobnej hygiene v kúpeľni a na toalete. Prejdite si so seniorom byt a odstráňte všetky káble, koberčeky a predložky, o ktoré by mohol zakopnúť. Ak je to možné, demontujte vysoké prahy. Na klzké miesta vrátane schodov pridajte protišmykové podložky alebo pásky. Veci dennej potreby presuňte z horných políc do ľahko dostupných miest. Ak má senior problém pri chôdzi a počas vstávania, kúpte mu domácu obuv s protišmykovou podrážkou, vychádzkovú palicu, barle alebo odľahčené chodítko pre seniorov, ktoré ponúka najväčšiu oporu z vyššie spomínaných. Vybavte seniora mobilom so šnúrkou na krk a rýchlou voľbou na záchrannú službu. Pokiaľ ho trápi inkontinencia, potiahnite matrac nepriepustnou plachtou a urobte mu zásoby inkontinenčných pomôcok.
Pokiaľ je vaša mamička, otecko, babička alebo iná osoba blízka závislá na vašej starostlivosti alebo na starostlivosti inej fyzickej osoby (v akomkoľvek rozsahu), požiadajte o príspevok na starostlivosť. Peniaze dostáva senior a dajú sa použiť ako na zabezpečenie profesionálnej sociálnej pomoci, tak ako odmena pre ošetrujúce osoby. Po podaní žiadosti vás kontaktuje sociálny pracovník, ktorý preskúma reálne schopnosti seniora pri zvládaní základných životných potrieb. Svoje nálezy potom odovzdáva posudkovému lekárovi.
Ak senior potrebuje pomôcť len s konkrétnymi úkonmi, ako je napríklad umývanie alebo príprava jedla, ale inak je samostatný, zvážte terénnu domácu starostlivosť. Tá môže obnášať donášku jedla, ale aj pomoc s osobnou hygienou a inými každodennými úkonmi. Denné stacionáre sa postarajú o potreby seniora počas dňa. Zariadia stravu, hygienu aj program, ktorý je prispôsobený možnostiam seniora a podporuje jeho potrebné zručnosti a hygienické návyky. Stacionár môžete využívať ako každodenne, tak iba deň či dva v týždni. Na rozdiel od terénnej služby, kde sa pracovníci striedajú, opatrovateľ/ka bude jedna a tá istá osoba, ktorú si k starostlivosti o seniora vyberiete.
Či už sa o ťažko chorého seniora staráte vy, alebo vám pomáha ošetrovateľská, prípadne opatrovateľská agentúra, vždy je najlepšie, ak sa ku pacientovi správate ako k najlepšiemu kamarátovi. Holistický prístup sa zameriava na to, aby sa na pacienta pozeralo ako na osobu a nie na výkon práce. Napríklad pri hygiene, kŕmení, polohovaní sa treba zaujímať aj o psychický stav pacienta a nie len o to, či bola práca vykonaná. Opatrovanie v domácom prostredí je určite náročné nielen pre opatrovníkov, ale aj pre ďalších členov domácnosti. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta je veľmi náročná, preto existujú služby, ktoré dokážu odborne pomôcť.
Prečítajte si tiež: Metodika vzdelávania seniorov
Mnoho ľudí netuší, že existujú rôzne opatrovateľské služby, ktoré vedia odborne pomôcť pri ošetrovaní a opatrovaní seniorov. Tieto služby sú dokonca dotované aj štátom. Profesionálna ošetrovateľská zdravotnícka služba pomáha pri rôznych zdravotníckych úkonoch. Takýto personál ošetruje pooperačné rany, rehabilituje s pacientom po úrazoch a operáciách, ošetruje preležaniny, alebo sa stará o ďalšie zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc. Táto služba neposkytuje pomoc pri iných úkonoch, stará sa iba o zdravotné problémy pacienta a dá sa vybaviť u všeobecného lekára.
Opatrovateľská služba pomáha pri rôznych potrebách v domácnosti. Domáca opatrovateľská služba poskytuje napríklad pomoc s upratovaním, varením, nákupom potravín a drogérie, umývaním riadu alebo donáškou jedla. Taktiež sa môžu opatrovatelia postarať o osobnú hygienu pacienta, sprevádzať ho k lekárovi alebo aj do kina či divadla. Opatrovateľskú službu zriaďuje obec alebo poverená organizácia. O seniora sa môže starať aj rodinný príslušník, ktorý poberá príspevok na opatrovanie seniora. Zo zákona má nárok tento rodinný príslušník na 30 dní dovolenky. Počas tohto obdobia je obec povinná zabezpečiť primeranú starostlivosť o seniora. Táto služba sa zabezpečuje buď v domácnosti, alebo v zariadení, ktoré je určené na starostlivosť o seniorov.
Ďalšou možnosťou, ako sa postarať o svojho rodinného príslušníka v seniorskom veku, je možnosť využitia denných stacionárov. Takéto denné stacionáre sú štátne alebo súkromné. Prevádzku majú cez pracovný týždeň, presné prevádzkové hodiny závisia od konkrétneho stacionára. Rozdiel medzi štátnym a súkromným opatrovaním seniorov je niekedy veľmi podstatný. Seniori tu môžu rozvíjať svoje záujmy, porozprávať sa s rovesníkmi, zúčastňovať sa spoločných akcií, alebo využiť možnosti terapie, psychológa, prípadne rehabilitovať pod dozorom odborníka. Na denné stacionáre sa dostáva príspevok iba veľmi výnimočne.
Geriatrická zdravotná starostlivosť predstavuje komplexný prístup k starostlivosti o seniorov, teda jednotlivcov vo veku nad 65 rokov. U týchto osôb je typická krehkosť, znížená schopnosť adaptácie organizmu a súčasný výskyt viacerých ochorení. Táto špecializovaná starostlivosť sa zameriava na naplnenie potrieb seniorov a zahŕňa prevenciu, pravidelné sledovanie, diagnostiku, liečbu a rehabilitáciu. V záujme vytvorenia bezpečného a príjemného prostredia pre seniorov sa na geriatrickej zdravotnej starostlivosti podieľajú multidisciplinárne tímy pracovníkov, ktoré adekvátne reagujú na potreby pacientov.
Pre jedincov nad 65 rokov je charakteristické, že trpia viac ako tromi chorobami alebo zdravotnými problémami súčasne, čo si vyžaduje rôznorodé druhy starostlivosti. Geriatrická starostlivosť zasahuje do všetkých oblastí života seniora, a preto je dôležité zvážiť rôzne hľadiská pri poskytovaní opatery. Na jednej strane sa vo vyššom veku častejšie objavujú akútne ochorenia, ako napríklad infekcie močových ciest. Na strane druhej, už existujúce ochorenia majú výraznejšie prejavy. V takýchto prípadoch nemusí byť senior schopný postarať sa sám o seba, čo môže ohroziť jeho sociálnu situáciu, zotavovanie a viesť k ďalšiemu zhoršovaniu jeho stavu.
Prečítajte si tiež: Centrálny venózny katéter
Okrem diagnostikovaných chorôb existujú aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu seniora vystaviť väčšiemu riziku a poukazujú na potrebu geriatrickej zdravotnej starostlivosti. Dôležité je nezanedbať varovné príznaky, ktoré môžu signalizovať vznik novej choroby. U seniorov sa častejšie vyskytujú špecifické zdravotné problémy, ako sú ťažkosti s pohyblivosťou, duševné problémy a inkontinencia.
V záujme vytvorenia bezpečného a príjemného prostredia pre seniorov sa na geriatrickej zdravotnej starostlivosti podieľajú multidisciplinárne tímy pracovníkov, ktoré primeraným spôsobom reagujú na potreby klientov. Ošetrovateľská starostlivosť je neoddeliteľnou súčasťou geriatrickej starostlivosti. Zahŕňa širokú škálu aktivít, od základnej hygieny a výživy až po komplexnú starostlivosť o pacientov s vybranými ochoreniami, napríklad s pneumóniou. Dôležitá je aj sterilizácia a bariérová ošetrovateľská starostlivosť.
Ak nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti, alebo z dôvodu nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení.
Ak je chorý umiestnený v nemocnici alebo v ústave, bežnú každodennú starostlivosť, hlavne naplnenie fyziologických potrieb (príjem potravy a tekutín, vyprázdňovanie, podávanie liekov, polohovanie, hygiena atď.), obstaráva personál daného zariadenia. Takáto starostlivosť je poskytovaná v nemocniciach, sociálnych zariadeniach a tiež v hospicoch, s rozdielom, že pobyt v nemocnici je bezplatný (hradený zdravotnou poisťovňou), zatiaľ čo na pobyt v hospici alebo v sociálnom zariadení si pacient dopláca. V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia. Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje.
Vo väčšine nemocníc je možné navštevovať chorých denne dopoludnia, po dohode s personálom aj po vyhradenom čase. Tak často ako je to možné a ako to umožňujú pravidlá daného zariadenia. Dôležitá je aj situácia, možnosti a schopnosti opatrujúceho. Niekto príde na návštevu denne, hoci len na chvíľu, niekto príde raz-dvakrát do týždňa, ale vyhradí si hodinu aj viac, v kľude sa pri chorom posadí a pobudnú spolu. Ideálnou možnosťou je spoločná dohoda s ostatnými na termínoch návštev, aby nechodili všetci naraz, prípadne aby medzi návštevami boli chvíle na odpočinok. Návšteva môže byť pre chorého aj záťažou (aj keď vítanou) a potrebuje si oddýchnuť, aby mal aj z ďalšej návštevy čo najväčšie potešenie. Opäť je dôležitá aj komunikácia so samotným chorým. Nebojte sa ho opýtať, ako mu to najlepšie vyhovuje, povedzte mu úprimne svoje možnosti. Snažte sa sľúbiť len to, čo dokážete naplniť. Ako strávite návštevy je len na vás. Môžete na chvíľu prevziať starostlivosť a chorého nakŕmiť, umyť, učesať, natrieť krémom, prezliecť a pod. Úkony vykonávajte v kľude, dôkladne a láskyplne. Zamyslite sa nad tým, čo viete, že mal chorý rád a čo mu spôsobovalo potešenie a v rámci možností a existujúcich obmedzení mu to skúste opätovne sprostredkovať. Všetko zívisí od konkrétnej situácie, stavu chorého, ako aj jeho momentálneho psychického rozpoloženia. Nebojte sa komunikácie a pýtajte sa, čo by chcel robiť, ako tráviť spoločný čas. Hľadajte inšpiráciu vo svojom okolí a buďte kreatívny, snažte sa vymyslieť niečo, čo viete, že by ho určite potešilo. Práve z maličkostí a spoločne prežitých chvíľ môže chorý človek dlho čerpať silu aj po odlúčení zo svojho domáceho prostredia.
Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť: Špecifiká a prístupy
V inštitucionálnej starostlivosti o seniorov je kľúčové podporovať sebarozhodovanie, sebaopateru a nadväzovať skutočné ľudské vzťahy. Pomáhajúci profesionáli by mali prejavovať záujem o seniorov a spoznávať ich perspektívu, potreby a životné skúsenosti. Je dôležité vedieť prijať klienta takého aký je, bez vplyvu predsudkov, bez našich predstáv o jeho zmene k niečomu inému. S každým seniorom je potrebné prežívať jeho vlastnú hodnotu, hodnotu bytia „tu a teraz“, hodnotu práve prežívanej chvíle. Nadviazanie skutočného ľudského vzťahu je najpodstatnejším prvkom v pomáhajúcej profesii. Seniori v inštitucionálnej starostlivosti potrebujú dôverovať sociálnym pracovníkom, opatrovateľskému a ošetrovateľskému personálu. Očakávajú ľudský záujem, prijatie, porozumenie a konkrétnu pomoc.
Ak chceme seniorom vychádzať v ústrety a uspokojovať ich potreby, potrebujeme ich bližšie spoznať. Nestačia len lekárske správy, posudky či sociálne šetrenia o seniorovi. Informácie o predchádzajúcom spôsobe života, záujmoch, záľubách, obľúbenosti jedál, zlozvykov, rituálov, priebehu zamestnaní či vzdelaní sú relevantnými informáciami k zachovaniu dôstojnosti, úcty i rešpektu. Pre pomáhajúcich profesionálov to znamená voľbu spôsobu komunikácie so seniorom i ústretovosti v rámci života v inštitúcii. Každý sme prišli na tento svet ako neopakovateľný originál a nie je možné generalizovať pracovné postupy a metódy pre všetkých klientov rovnakého veku. Ak chceme v práci nielen deklarovať, ale hlavne každodenne napĺňať individuálny prístup, niet pochýb o tom, že musíme spoznať klienta - seniora čo najdetailnejšie. Podľa E. Böhma patrí práca s biografiou klienta k modernej sociálnej práci a starostlivosti: „zmysluplná starostlivosť o starého človeka je podložená prioritne oživením psychiky a až potom so zameraním na somatickú problematiku“.
Je však veľmi ťažké v zaužívanom systéme jednotlivých zariadení sociálnych služieb vnášať absolútny individuálny prístup napríklad pri rannom vstávaní či podávaní stravy. Veľmi často sa v praxi stretávame s tým, že väčšiu moc majú zamestnanci kuchyne či práčovne, pretože „oni“ rozhodujú o tom, kedy má byť strava vydaná či kedy sa má odoslať špinavé prádlo. Bez ohľadu na to, či je klient už hotový s jedením alebo nie. Týka sa to najmä veľkokapacitných zariadení. V zariadeniach s menšou kapacitou je možné vychádzať v ústrety individuálnym požiadavkám. Taktiež sa v praxi stáva, že opatrovatelia rozhodujú o tzv. „sprchových dňoch“ bez ohľadu na to, či tieto potreby sú aktuálne respektíve vyhovujúce klientele. Zabrániť takýmto stereotypom je niekedy nad sily vedenia zariadenia, pretože opatrovateľsko-ošetrovateľský personál tvorí väčšina zamestnancov a sú logicky v prevahe. Je veľkou výzvou do budúcnosti pracovať dôslednejšie so zamestnancami napríklad v rámci ďalšieho vzdelávania s dôrazom na uplatňovanie základných etických princípov v každodennej práci. Naša skúsenosť potvrdzuje, že najmä vedomostné „mantinely“ opatrovateľov a opatrovateliek a ich neochota sa naďalej vzdelávať sa výrazne odzrkadľujú na bežnom chode zariadenia. Dokonca aj osnovy v rámci vzdelávania rekvalifikačného kurzu opatrovateľstva nespĺňajú a neodrážajú požiadavky výkonu povolania opatrovateľov a opatrovateliek.
Pri uvedomení si, že v každodennom kontakte s klientmi - seniormi je práve opatrovateľský personál, je veľmi ťažké intervenovať v rámci sociálnej práce vzhľadom na pracovný čas sociálneho pracovníka. Málokto sa zamyslí nad tým, že ak ranná hygiena seniora prebieha v napätej, nepriateľskej či nervóznej atmosfére, ktorú vytvorí službu konajúca opatrovateľ/ka je veľmi ťažké a niekedy až nerealizovateľné ponúkať napríklad aktivizačné činnosti pre seniorov. Niet potom divu, že klienti sú nespolupráce schopní, apatickí alebo sa im rapídne zhoršuje celkový zdravotný, najmä psychický stav a podobne. Sociálni pracovníci/čky si zaznamenajú do individuálnych plánov, že klient odmieta, nereaguje či nie je ochotný spolupracovať a podobne. Mnohokrát je starostlivosť poskytnutá v základnej miere a odborná činnosť sa vykonáva len s ťažkosťami. Ak seniori majú narušené komunikačné schopnosti - ani sa nedozvieme, čo sa deje počas našej neprítomnosti respektíve počas skorých rán či neskorých večerov. Všetka zodpovednosť je na pomáhajúcich profesionáloch a ich sebareflexii nad vykonávanými činnosťami a prístupom ku každému klientovi.
Dôvody „zabúdania“ sú rozličné od nízkeho statusu našej profesie, cez finančné ohodnotenie, časové a iné stresy až po ohrozenie syndrómu vyhorenia. V centre našej pozornosti sú však ľudia - seniori, ktorých nemusia zaujímať naše argumenty prečo sa im nestíhame venovať.
Na jednej strane najúčinnejší spôsob pomoci pre seniorov tkvie v súčinnosti odborníkov - pomáhajúcich profesionálov (geriatrov, psychiatrov, sociálnych pracovníkov, ošetrovateľov, opatrovateľov i rodinných príslušníkov) a na strane druhej sa môže stať, že každý pomáhajúci profesionál má konkrétny motív a cieľ, ktorý chce dosiahnuť v spolupráci so seniorom. Niekedy sa senior môže cítiť frustrovaný alebo zmätený z nárokov a pravidiel, ktoré prináša so sebou režimové zariadenie a celkovo zmena prostredia i zhoršenie zdravotného stavu. Paradoxne pomáhajúci profesionáli pri všetkom svojom pozitívnom úsilí pozorujú ako seniori psychicky upadajú dostávajú sa do depresií či začnú trpieť na nové ochorenia. Zmeny v správaní ako sú vyzývavé správanie, blúdenie, túlanie, bezmocnosť, nespokojnosť, skleslosť by mali byť výzvou pre pomáhajúcich profesionálov a nie len konštatovaním, že sa niečo s klientom -seniorom deje. Akosi prirodzene len konštatujeme, že sa seniorovi zhoršuje zdravotný stav a málokto z nás cielene pátra po príčinách. V súčasnosti sa usilujú zariadenia sociálnych služieb o prispôsobenie životných podmienok klientov - seniorov tak, aby sa čo najviac približovali k tzv. normálnym životným podmienkach na aké bol klient zvyknutý doterajším spôsobom života. Tento trend nastúpil svoju cestu spoznávania klienta - seniora. Našimi konkrétnymi skutkami dokážeme napĺňať klientske predstavy o vlastnom živote a spôsobe starnutia.
Starostlivosť o seniorov v domácom prostredí je najprirodzenejšia a často najvhodnejšia pre seniora.
Starostlivosť o seniorov je komplexná a vyžaduje si individuálny prístup, zohľadňujúci ich potreby, preferencie a životné skúsenosti. Či už ide o úpravu domáceho prostredia, využitie dostupných služieb, alebo etické aspekty inštitucionálnej starostlivosti, cieľom by malo byť zabezpečenie dôstojného a kvalitného života pre seniorov. Pamätajme si preto, že seniori vkladajú svoj život do našich rúk a naše ruky − ruky pomáhajúcich profesionálov − majú byť pevnou oporou a zároveň jemným dotykom pre seniora odkázaného na našu pomoc.
tags: #špecifiká #starostlivosti #o #seniorov