Zdravotná starostlivosť na Slovensku v porovnaní s krajinami OECD: Analýza a trendy

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pravidelne vydáva publikácie, ktoré komplexne hodnotia zdravotnícke systémy členských krajín. Tieto analýzy poskytujú cenné informácie o stave zdravotníctva, jeho silných a slabých stránkach, a umožňujú porovnanie s ostatnými vyspelými ekonomikami. Najnovšia publikácia OECD, Health at a Glance 2023, prináša pre Slovensko viacero znepokojujúcich zistení, ktoré poukazujú na potrebu zásadných zmien v slovenskom zdravotníctve.

Zdravotný stav obyvateľstva a rizikové faktory

Základné ukazovatele zdravotného stavu obyvateľstva naznačujú, že spoločnosť sa ešte úplne nezotavila z pandémie COVID-19 a mnohí ľudia trpia psychickými a fyzickými problémami. Predčasné úmrtia sú často spôsobené nezdravým životným štýlom a nepriaznivým životným prostredím.

Hoci sa priemerná dĺžka života vo väčšine krajín OECD za posledné desaťročie zvýšila, Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou dĺžkou života, ktorá je menej ako 75 rokov a počas pandémie sa ešte znížila.

Paradoxný je aj vývoj miery fajčenia. Zatiaľ čo vo väčšine krajín OECD denná miera fajčenia klesla z 20,4 % v roku 2011 na 15,9 % v roku 2021, na Slovensku, v Luxembursku a Turecku sa miera fajčenia zvýšila.

Prístup k zdravotnej starostlivosti a jej kvalita

Napriek politike všeobecnej zdravotnej starostlivosti pretrvávajú na Slovensku prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Kvalita zdravotnej starostlivosti sa síce zlepšuje z hľadiska bezpečnosti a účinnosti, no stále existuje priestor na zlepšenie.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

V rámci porovnania s krajinami OECD sa od roku 2011 na Slovensku predĺžili čakacie lehoty na operácie. Podobný nárast čakacích lehôt zaznamenali aj v Slovinsku, Estónsku a Írsku.

Slovenská republika tiež zaznamenala výrazný nárast úmrtnosti po akútnom infarkte myokardu v rokoch 2019 až 2021. Rakovina prsníka je druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u žien, no Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou skríningu, ktorá nedosahuje ani 30 %. V Dánsku, Fínsku, Portugalsku a Švédsku absolvuje pravidelnú preventívnu mamografiu až 80 % alebo viac žien vo veku 50 až 69 rokov. V roku 2021 patrilo Slovensko medzi krajiny OECD s najvyššou mierou úmrtnosti na rakovinu, s približne 240 a viac úmrtiami na 100-tisíc obyvateľov.

Slovensko zaostáva aj v rámci očkovania proti sezónnej chrípke. V roku 2021 sa odporúčaný cieľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) - aspoň 75 % zaočkovaných ľudí vo veku 65 rokov a viac - podarilo dosiahnuť len Spojenému kráľovstvu (81 %), Južnej Kórei (80 %) a Dánsku či Írsku (75 %).

Zdroje zdravotníctva a financovanie

Zdravotnícke systémy sú pod finančným tlakom a konkurenčné priority môžu znižovať objem verejných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre zdravotníctvo.

Farmaceutické prípravky a iné zdravotnícke potreby sú hlavnou zložkou výdavkov domácností, ktoré v roku 2021 predstavovali v priemere 43 % z celkových výdavkov na zdravie. Výdavky na zdravotnícky tovar (vrátane liekov) v krajinách s nižšími príjmami často predstavujú vyšší podiel výdavkov v porovnaní so službami. Napríklad na Slovensku v roku 2021 predstavovali výdavky na zdravotnícke potreby približne 30 % všetkých výdavkov na zdravie.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

OECD sa tiež zamerala na personálne kapacity jednotlivých krajín. V roku 2021 boli rozdiely v hustote lekárov medzi metropolitnými a odľahlými regiónmi najväčšie v Litve, Lotyšsku a na Slovensku. Počet zdravotných sestier na tisíc obyvateľov za posledné desaťročie vzrástol takmer vo všetkých krajinách OECD, avšak Slovensko kontinuálne zaznamenáva najvýraznejší pokles sestier v systéme zdravotnej starostlivosti spomedzi sledovaných krajín OECD. Priemerný počet sestier je v krajinách OECD 8,8 sestry na 1 000 obyvateľov, zatiaľ čo na Slovensku je to len 5,8 sestry na 1 000 obyvateľov a ich počet neustále klesá. Podľa aktuálnych prepočtov chýba na Slovensku už alarmujúcich viac ako 16 000 sestier.

V roku 2019, pred vypuknutím pandémie, krajiny OECD vynakladali na zdravotnú starostlivosť v priemere 8,8 % HDP, čo je hodnota, ktorá sa od roku 2013 relatívne nezmenila. Do roku 2021 sa tento podiel zvýšil na 9,7 %. Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú v krajinách OECD v priemere 4640 eur na osobu.

Digitálne zdravotníctvo

Digitálne zdravotníctvo má obrovský potenciál na transformáciu zdravotníckych systémov. Hoci 90 % krajín OECD má zavedený elektronický zdravotný portál, len 42 % uviedlo, že verejnosť má prostredníctvom portálu prístup ku všetkým svojim údajom a zároveň s nimi môže aj pracovať. Približne tretina (38 %) krajín nemá klinické štandardy ani certifikáciu dodávateľov systémov elektronických zdravotných záznamov, čo obmedzuje interoperabilitu zdravotných údajov. Pripravenosť krajiny na digitálnu transformáciu závisí od silnej úrovne správy zdravotníckych údajov, koherentných prístupov k digitálnej bezpečnosti a schopnosti zodpovedne využívať digitálne nástroje (vrátane umelej inteligencie) vo verejný prospech.

Návštevy lekára a efektívnosť systému

Slováci v priemere absolvujú až 250-tisíc návštev lekárov za jediný deň. A mnohých z nich treba sprevádzať, čo znamená, že Slovensko má denne 300-350 tisíc ľudí na potulkách za doktorom. Podľa dát OECD sa Slovensko nachádza na druhej priečke v počte návštev lekára za rok. Každý Slovák v priemere navštívi lekára 11-krát do roka, čo predstavuje 60 miliónov návštev ročne.

Platy lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov

Vzniká paradoxná situácia - slovenské zdravotníctvo viac-menej kolabuje, zdravotná starostlivosť je na chvoste EÚ, no lekári majú nadštandardné platy. Za uplynulé dva roky narástli priemerné mzdy lekárov o 1 405 eur mesačne, takmer o 40 percent. Platy v národnom hospodárstve pritom vzrástli len o 216 eur. V roku 2023 mzdy lekárov na Slovensku predbehli mzdy v Česku a na budúci rok by sa mali dostať nad úroveň 5 200 eur, zatiaľ čo v Česku ostanú pod päťtisícovou hranicou. Slovenskí lekári tak vzhľadom na silu ekonomiky dostávajú o 1 200 eur mesačne viac.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Problémom je aj štruktúra platov, ktorá nemotivuje k výkonom. Na Slovensku je tarifná mzda atestovaného lekára 3 500 eur, pričom v Česku je iba 2 400 eur. V Česku je oveľa väčšia časť mzdy tvorená variabilnou zložkou, ktorá je 20 až 30 percent mzdy. Na Slovensku je to len šesť percent.

Ďalším problémom je porovnanie platov lekárov s platmi iných zdravotníckych profesií. V nemocniciach začínajú vznikať značne veľké rozdiely - napríklad keď si porovnáme plat sanitára s 25-ročnou praxou, ktorý sa pohybuje okolo 1 150 eur, a lekára s 25-ročnou praxou, ktorý má základný plat zhruba 4 550 eur bez bonusov, bez služieb, bez benefitov.

Kvalita zdravotnej starostlivosti a úmrtnosť

V parametroch odvrátiteľných úmrtí je Slovensko piate odspodu medzi krajinami OECD a tretie odspodu v rebríčku liečiteľných úmrtí. Počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku naďalej rastie, zatiaľ čo v EÚ klesá. Ich počet je o tretinu vyšší ako v Poľsku či Maďarsku, ktoré na zdravotníctvo dávajú menej.

Efektivita zdravotníckeho systému

Lekári tvrdia, že ich je málo a musia pracovať viac ako inde, no štatistiky OECD hovoria niečo iné. Počet lekárov na Slovensku je 3,7 na tisíc obyvateľov, čo je presne priemer krajín OECD. Menej lekárov majú vo Fínsku, Francúzsku či na Novom Zélande.

Slovensko je štvrtou krajinou OECD s najväčším podielom výdavkov na lôžkovú starostlivosť. Kým nemocnice minú 86 percent všetkých nákladov určených pre zdravotnícke zariadenia, v krajinách ako Fínsko, Holandsko či Chorvátsko je to menej ako polovica.

tags: #zdravotná #starostlivosť #oecd #slovensko