Ošetrovateľská starostlivosť po drenáži hrudníka a možné komplikácie

Drenáž hrudníka je dôležitý medicínsky postup, ktorý sa používa na odstránenie vzduchu, tekutiny alebo hnisu z pleurálnej dutiny. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o ošetrovateľskej starostlivosti po drenáži hrudníka a možných komplikáciách, pričom sa zameriava na prevenciu, monitorovanie a manažment týchto komplikácií. Cieľom je poskytnúť zdravotníckym pracovníkom a študentom ošetrovateľstva praktické informácie pre zabezpečenie kvalitnej starostlivosti o pacientov s hrudným drénom.

Úvod

Drenáž hrudníka je chirurgický výkon, ktorý sa vykonáva na odstránenie nahromadeného vzduchu alebo tekutiny z pleurálneho priestoru. Tento postup je nevyhnutný pri liečbe pneumotoraxu, fluidotoraxu, empyému a iných stavov, ktoré ohrozujú dýchanie a funkciu pľúc. Ošetrovateľská starostlivosť po drenáži hrudníka je kľúčová pre zabezpečenie úspešnej liečby a minimalizáciu rizika komplikácií.

Indikácie pre drenáž hrudníka

Drenáž hrudníka sa využíva pri rôznych patologických stavoch, medzi ktoré patria:

  • Pneumotorax: Prítomnosť vzduchu v pleurálnej dutine.
  • Fluidotorax: Nahromadenie tekutiny v pleurálnej dutine.
  • Empyém: Prítomnosť hnisu v pleurálnej dutine.
  • Hemotorax: Nahromadenie krvi v pleurálnej dutine.
  • Pooperačné stavy: Po operáciách hrudníka na prevenciu nahromadenia tekutiny alebo vzduchu.

Príprava pacienta pred drenážou hrudníka

Príprava pacienta pred drenážou hrudníka je kľúčová pre zabezpečenie bezpečného a efektívneho výkonu. Zahŕňa niekoľko krokov:

  1. Informovaný súhlas: Lekár vysvetlí pacientovi dôvod, postup a možné riziká drenáže hrudníka a získa jeho informovaný súhlas.
  2. Príprava dokumentácie: Pripraviť rádiologickú dokumentáciu.
  3. Zabezpečenie venózneho prístupu: Zabezpečiť venózny prístup.
  4. Monitorovanie vitálnych funkcií: Napojiť pacienta na monitor (kontrola TK, P, SpO2). Elektródami, nadstavíme intervaly monitoringu. Frekvenciu monitorovania zvýšiť na každých 5 minút.
  5. Medikácia: Podávame anxiolytiká alebo hypnotiká i. v. pred výkonom, alebo opioidy i. m. hodinu pred výkonom. U rizikových pacientov meriame CVT.
  6. Minimalizácia krvácavých komplikácií: Minimalizovať riziko krvácavých komplikácii. Pozor na pacientov užívajúcich antiagreganciá. Vysadiť heparínu (LMWH) (potrebný je pokles INR pod 1,5), napr. clopidogrelu (drén sa môže zaviesť za 5-7 dní od vysadenia). Je možné podať atropínu s cieľom zabrániť výskytu vazovagálnej reakcie.
  7. Príprava miesta: Pacient pri punkcii sedí alebo leží na chrbte. Optimálny prístup v strednej a zadnej axilárnej čiare v 5. hrudníka (je možné vykonať drenáž aj pod USG alebo CT kontrolou). Miesto si označí. Podať pomôcky k dezinfekcii a zarúškovaniu. Podať pomôcky k lokálnej anestézii. Infiltruje sa hrudná stena v celej hrúbke, vrátane pleury.

Technika zavedenia hrudného drénu

Samotný výkon zavedenia hrudného drénu vykonáva lekár. Sestra asistuje a zabezpečuje sterilné prostredie. Po lokálnej anestézii sa urobí malý rez a drén sa zavedie do pleurálnej dutiny. Nasleduje zavedenie drénu a vytiahnutie ihly resp. zavádzača. Drén sa následne pripojí na drenážny systém, ktorý môže byť:

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

  • Pod vodný zámok (Bülauova fľaša): Koniec trubice odvádzajúci vzduch alebo tekutinu je ponorený 3 až 5 cm pod hladinu antiseptického roztoku, čím je vytvorený jednocestný vodný ventil. Využíva sa napr. pri odsávaní vzduchu z pleurálnej dutiny (drenáž pneumothoraxu). Pri každom výdychu je vzduch vytlačený, ale sily pôsobiace pri nádychu nestačia na spätné nasatie vzduchu.
  • Aktívne odsávanie: Aktívne pripojená hadička k fľaši s trvalým podtlakom. Ide o systém 2 fliaš, z ktorých jedna slúži na zhromažďovanie sekrétu a druhá je napojená na aktívny odsávací systém.
  • Spádový (pasívny) drén: Jedná sa o trubicový, spádový (pasívny) drén. Princípom je odsávanie sekrétu v smere prirodzeného smeru pádu. Tekutina vďaka gravitácii steká do zberného vrecka, ktorý musí byť položený nižšie než rana. Využíva sa napr. Drenáž za využitia podtlaku v podtlakových fľašiach, kde prebieha aktívne odsávanie tekutín.

Ošetrovateľská starostlivosť po zavedení hrudného drénu

Po zavedení hrudného drénu je nevyhnutná dôkladná ošetrovateľská starostlivosť, ktorá zahŕňa:

  1. Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné monitorovanie TK, pulzu, saturácie kyslíkom a frekvencie dýchania. Zavedenia drénu, potom každú 1 hod, minimálne každé 4 hod.

  2. Hodnotenie bolesti: Pravidelné hodnotenie bolesti pacienta. Charakter, lokalizáciu, faktory zhoršujúce bolesť. Použitím prídavných mien. Vyčerpávajúca, silná, úporná, bodavá a i. Analógové a verbálne stupnice hodnotenia (Kulichová, 2005, s. bolesti v čase (Mikšová, 2006, s. 116). Pacientovi kvantifikovať bolesť. 0 (žiadna bolesť) do 10 (najhoršia bolesť) (Munden, 2006, s. Vizuálna analógová škála (VAS) je desaťcentimetrová horizontálna čiara, bez číselnej osi. Druhom „najhoršia bolesť “. Krížikom na úsečke. (Zanovitová, 2008, s. 110). Bolesť (Munden, 2006, s. 46). Spektrum príznakov a správania vyjadrujúcich bolesť. Hodnotenie bolesti a mohla zabezpečiť pacientovi úľavu od bolesti. Ju má pacient verbalizovať (Soafer, 2007, s.55). (Tab.

  3. Starostlivosť o miesto zavedenia drénu: Miesto zavedenia drénu je potrebné pravidelne kontrolovať na známky infekcie (začervenanie, opuch, hnis). Fixovať ku koži tzv. „osmičkou“ (obr. (Gázové štvorce v tvare Y), drén fixovať ku koži pomocou tzv.

  4. Monitorovanie drenážneho systému: Kontrolovať funkčnosť drenážneho systému. Zmene činnosti upozorniť lekára (tab. 3). Podľa potreby dolievať sterilnú vodu do odsávacej komory. Tab. Kontrolovať, či drén prebubláva atmosférický vzduch. Drén nenarážal na pleuru, obyčajne sú spojené Y - spojkou.

    Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

  5. Sledovanie množstva a charakteru drenážnej tekutiny: Sledovať množstvo a charakter drenážnej tekutiny. Alebo farby drenážnej tekutiny a informovať lekára.

  6. Dýchacie cvičenia a rehabilitácia: Podporovať dýchacie cvičenia a rehabilitáciu pacienta. Zabezpečenie dostatočnej expanzie alveol. Každé 2 hod, ak to stav pacienta dovoľuje. Pľúcnu ventiláciu, zlepšujú odkašliavanie. Cvičenia monitorujeme výskyt respiračných problémov. Patrí nácvik odkašliavania. Minimalizovala bolesť spôsobená kašľom. Efektivitu a funkcie dýchania (Smeltzer, 2004).

  7. Polohovanie pacienta: Polohujeme ho do semi-Fowlerovej polohy (30-400). Na chrbte na bok. Zamedzujú stlačeniu drénu telom pacienta.

  8. Analgetická liečba: Zabezpečiť adekvátnu analgetickú liečbu. Uprednostňuje pooperačná epidurálna analgézia. Kontinuálne opioidy v kombinácii s lokálnymi anestetikami. Bezpečnosť, pohodlnosť, minimálna invazivita.

  9. Výmena zberných nádob: Zbernú komoru po jej naplnení. Kontaktu s jej obsahom podľa hygienických zásad. Vymeniteľnú komoru zo sterilného balenia. (Alebo hadicovou svorkou). Uzáverom. Po výmene komôr otvoriť klem na dréne a nasadiť podstavec.

    Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

Postup pri výmene kanistra pri aktívnom odsávaní

  1. Pripraviť nový sterilný kanister.
  2. Svorkou.
  3. Stlačiť „standby“ (pohotovostný režim).
  4. Vybrať.
  5. Potriasť s kanistrom pre aktiváciu procesu stužovania).
  6. „Zapnúť“, vytvorí sa podtlak.
  7. Otvoriť hadicovú svorku.
  8. Hodnotu prietoku.
  9. Na pracovisku.
  10. Priebeh terapie.
  11. Grafický režim.
  12. A aktuálna hodnota prietoku (0-1000 ml/min).
  13. Prietoku a tlaku v závislosti od času.
  14. Dátového režimu (zobrazený graf má zmysel prvý krát po 4 hod).
  15. Funkčnosť katétra.
  16. Funkciu zoom, stupnica prietoku je redukovaná na 100 ml/min.
  17. Ml/min.
  18. Cyklus a potvrdzuje, že drén nie je upchatý, je voľný.
  19. Pomaly.
  20. Prístroj.
  21. Vypnúť tlak stlačením „standby“ (pohotovostný režim).
  22. Uzatvoriť kanister.
  23. Vypnúť prístroj.
  24. Zlikvidovať podľa predpisov platných na pracovisku.
  25. Prenos dát do PC.

Mobilizácia pacienta

Mobilizácia pacienta je dôležitá pre prevenciu komplikácií spojených s dlhodobou imobilitou. Mobilizuje. Bolesti, aby bolesť nebola dôvodom nehybnosti pacienta. Otočiť sa. Pacienta. Rehabilitáciou a cievnou gymnastikou.

Komplikácie drenáže hrudníka

Drenáž hrudníka je spojená s rizikom komplikácií, ktoré môžu byť život ohrozujúce. Medzi najčastejšie komplikácie patria:

  1. Infekcia: Infekcia v mieste zavedenia drénu alebo empyém. Priestoru sa spájajú s rizikom vzniku infekcie.

  2. Krvácanie: Poranenie interkostálnej cievy alebo pľúc. Hemoptýzy a i. Nález je spravidla pozitívny až pri vyššom hemoperitoneu (300 - 500 ml).

  3. Pneumotorax: Vznik pneumotoraxu po odstránení drénu. Poúrazový pneumotorax (napr. Použiť. Vydýchol. Vytlačí vzduch, ktorý mohol vniknúť do pleurálnej dutiny.

  4. Subkutánny emfyzém: Praskavý zvuk počuteľný stláčaním v okolí miesta zavedenia hadice). Vzduchu pri netesnosti, či povytiahnutí drénu.

  5. Upchatie drénu: Upchatie drénu koagulami alebo fibrínom. Upchatie drénu (napr. Neodporúčajú preplachy drénu pri odstraňovaní fibrínu.

  6. Poranenie orgánov: Zavedením drénu môže dôjsť k poraneniu pľúc, srdca alebo iných orgánov.

  7. Bolesti: Bolesti.

Riešenie komplikácií

  • Infekcia: Podávanie antibiotík, lokálna starostlivosť o ranu.
  • Krvácanie: Kompresia miesta krvácania, prípadne chirurgická intervencia.
  • Pneumotorax: Opätovné zavedenie drénu, prípadne chirurgická liečba.
  • Subkutánny emfyzém: Zabezpečenie tesnosti drenážneho systému, monitorovanie rozsahu emfyzému.
  • Upchatie drénu: Pokúsiť sa o uvoľnenie drénu jemným preplachom (len na základe indikácie lekára), prípadne výmena drénu.

Odstránenie hrudného drénu

Odstránenie hrudného drénu je postup, ktorý sa vykonáva po zlepšení stavu pacienta a ústupe indikácie pre drenáž. Pred odstránením drénu je potrebné:

  1. Zhodnotenie stavu pacienta: Zhodnotenie klinického stavu pacienta a rádiologických nálezov.
  2. Príprava pomôcok: Pripraviť sterilné rukavice, dezinfekčný roztok, stehový materiál, gázové štvorce a náplasť.
  3. Vysvetlenie postupu pacientovi: Vysvetlenie postupu pacientovi a uistenie sa, že je pacient v pokojnej polohe.
  4. Odstránenie stehov: Odstránenie stehov fixujúcich drén ku koži.
  5. Vyzvanie pacienta k hlbokému nádychu a výdychu: Počas výdychu rýchlo vytiahnuť drén a okamžite prekryť miesto sterilným gázovým štvorcom.
  6. Fixácia krytia: Fixovať krytie náplasťou.
  7. Kontrola miesta po odstránení drénu: Kontrola miesta po odstránení drénu.

Edukácia pacienta a prepustenie

Pred prepustením pacienta je dôležité poskytnúť mu podrobné informácie o starostlivosti o miesto po zavedení drénu, možných komplikáciách a potrebe sledovania. Vysvetlenie následnej starostlivosti a ošetrovania (sestra).

tags: #osetrovateľská #starostlivosť #po #drenáži #hrudníka #komplikácie

Ďalšie články