Ošetrovateľská starostlivosť pri posttraumatickej stresovej poruche (PTSD)

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je komplexný stav, ktorý si vyžaduje citlivý a informovaný prístup v ošetrovateľskej starostlivosti. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na PTSD, od definície a príčin až po diagnostiku, liečbu a dôležitosť starostlivosti o duševné zdravie.

Čo je traumatická udalosť?

Traumatická udalosť je udalosť, ktorá spôsobuje fyzickú, emocionálnu aj duševnú (psychickú) ujmu. Ak zažívate stresujúcu udalosť, cítite sa fyzicky ohrození alebo extrémne vystrašení. Niekedy nemusíte vedieť, ako reagovať, alebo môžete popierať vplyv, ktorý takáto udalosť na vás má. Životné zmeny, ako sú presťahovanie sa na nové miesto, opustenie rodičov alebo rodinné konflikty, môžu vyvolať poruchu prispôsobenia sa (adaptačná porucha) a pôsobiť stresujúco, traumatizujúco. Každý reaguje na traumatické udalosti rôznym spôsobom. Často si okolie na danej osobe nevšimne žiadne príznaky traumy, aj keď vo vlastnom vnútri bojuje s vážnymi emocionálnymi stavmi. Šok a odmietanie skutočnosti sú krátko po udalosti normálnou reakciou. Používate ich nevedomky ako ochranu pred emocionálnym dopadom zážitku. Môžete sa cítiť bezcitne až oddelene - akoby sa vás situácia vôbec netýkala.

Čo je PTSD?

Stav známy ako posttraumatická stresová porucha (PTSD) zvyčajne vzniká potom, čo zažijete život ohrozujúcu udalosť alebo ste svedkom úmrtia. Samozrejme, nenastáva vždy. PTSD je typ úzkostnej poruchy, ktorá ovplyvňuje stresové hormóny a mení reakciu tela na stres. Ľudia s touto poruchou potrebujú silnú sociálnu podporu a nepretržitú terapiu. Napríklad mnoho vojnových veteránov zažíva PTSD. Pri PTSD nastáva intenzívna fyzická a emocionálna reakcia v súvislosti s myšlienkami alebo spomienkami na udalosť. Môže trvať mesiace, ale aj roky po samotnom traumatickom zážitku.

Prvé zmienky o PTSD

V histórii sa presunieme do obdobia prvej svetovej vojny. V tejto dobe začínajú byť u vojakov prvýkrát sledované ťažkosti, ktoré boli popisované ako psychologické a neurologické poruchy. Ich pôvod bol však doteraz neznámy a vyvolával mnoho diskusií a otázok z hľadiska ich pôvodu. Freud u týchto vojakov pozoroval výrazné psychické a fyzické problémy. A zavádzajúcim bolo, že vojaci neboli nijako vážne zranení, a napriek tomu u nich príznaky pretrvávali dlhší čas. Freud vtedy odmietal všetky názory, ktoré symptómy poruchy spájali s nejakými telesnými poraneniami napr. drobné krvácanie do centrálnej nervovej sústavy. Po rozsiahlej štúdii nakoniec uviedol, že príčinou tejto poruchy sú reakcie na bezprostredné ohrozenie vlastného života vojakov vo vojne. Poruchu vtedy popísal ako „vojnovú neurózu“.

Príčiny a rizikové faktory PTSD

Doposiaľ nie je známe, prečo niektorí ľudia zažívajú PTSD po traumatickej udalosti, zatiaľ čo iní nie. Isté však je, že pri rozvoji PTSD zohráva úlohu viacero vecí. Vrátane predchádzajúcej traumatickej udalosti a ďalších fyzických, genetických, psychologických a sociálnych faktorov.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Charakteristiky PTSD

Posttraumatická stresová porucha, ako sa už spomína v úvode, začína ako oneskorená odpoveď na stresovú udalosť alebo situáciu trvajúcu krátku či dlhšiu chvíľu s mimoriadne ohrozujúcou povahou, ktorá dokáže spôsobiť silné rozrušenie takmer u každého jedinca. Predisponujúce faktory môžu byť rysy osobnosti (nutkavé alebo astenické) či neuróza v osobnej anamnéze. Tieto faktory ovplyvňujú prah vzniku PTSD alebo zhoršujú jeho priebeh.

Pre túto poruchu sú typické epizódy znovuprežívania traumy v neodbytných spomienkach, snoch či nočných morách, ktoré sa objavujú spolu s pocitom otupenosti a emočnou sploštenosťou, stránením sa od ľudí, ľahostajnosťou voči okoliu, anhedóniou a vyhýbaniu sa činnostiam a situáciám, ktoré pripomínajú traumu. Ďalej sa obvykle objavuje vegetatívna hyperreaktivita a zvýšená bdelosť, zosilnené úľakové reakcie a nespavosť. S uvedenými príznakmi je tiež obvykle spojená úzkosť a depresia, v ťažších prípadoch až samovražedné myšlienky. Začiatok nasleduje po traume s oneskorením pár týždňov do niekoľkých mesiacov. Priebeh je dosť kolísavý, ale vo väčšine prípadov dochádza k odzneniu príznakov a „vyliečeniu“ - iba pri malom počte pacientov môže nastať chronický priebeh s následnou trvalou nemennou zmenou osobnosti.

Ako posttraumatická porucha vyzerá?

Aby bolo úplne jasné, o čom celý článok hovorí, je najskôr nutné vysvetliť, čo posttraumatická porucha vlastne je. Táto porucha vzniká ako oneskorená reakcia na stresovú udalosť, ktorá sa prejavuje nedostatočným spracovaním závažnej traumatickej skúsenosti. Spomínaná skúsenosť má neskôr za následok psychologické a somatické ťažkosti jedinca, ktoré sa dostavujú často s oneskorením niekoľkých týždňov až mesiacov po prežití traumy. Pri vzniku posttraumatickej stresovej poruchy zjednodušene ide o normálne reakcie normálnych ľudí na abnormálne situácie. Táto abnormálna (hovorme jej traumatická) udalosť je často podstatou vzniku posttraumatickej stresovej poruchy. Jej charakteristikami sú: mimoriadnosť, závažnosť a vlastnosť ohrozenia. Ľudia ich vnímajú ako veľmi nebezpečné a to pre seba a tiež pre ostatných a nie sú schopní, a mnohokrát ani nemajú možnosť, na ne adekvátnym spôsobom reagovať a vyrovnať sa s nimi.

Diagnostika PTSD

Prekonanie počiatočného šoku zvyčajne trvá štyri až šesť týždňov od udalosti. Tento čas je dôležitý aj pre diagnostiku možnej posttraumatickej reakcie. O akútnej stresovej reakcii hovoríme zhruba do mesiaca od udalosti, o posttraumatickej reakcii zvyčajne po štyroch až šiestich týždňoch od traumatizujúceho zážitku.

Aké sú kritériá jej diagnostiky?

Aby bolo možné PTSD správne diagnostikovať, musí jedinec spĺňať tieto kritériá:

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

• Vystavenie stresu - osoba musela počuť, na vlastné oči vidieť či priamo zažiť traumatické udalosti, ktoré obsahovali smrť, zranenie, strach, bezmocnosť či hrôzu.
• Znovuprežívanie udalosti - jedinec si danú traumu znovu prežil/prežíva (myšlienky, sny, ilúzie, psychická tieseň, fyzický vnem).
• Vyhýbanie sa - osoba sa trvalo vyhýba podnetom súvisiacim s traumou a zároveň sa prejavuje jeho nadpriemerná vnímavosť („citlivosť•, ktorá nebola pred traumou prítomná).
• Vzrušenie - jedinec preukazuje trvalé príznaky zvýšenej vzrušivosti (dráždivosti), ktoré neboli prítomné pred traumou.
• Doba trvania symptómov - príznaky sa objavujú dlhšie ako 1 mesiac.
• Narušenie života - porucha spôsobuje významné úzkostné stavy (ťažkosti) alebo poškodenie (zhoršenie) aktivít v sociálnej oblasti, zamestnaní alebo iných každodenných činnostiach.

Prevalencia PTSD

Celoživotná prevalencia PTSD sa pohybuje v rozmedzí 1 - 9 %. Výskyt u žien je asi 2‑násobne vyšší, práve u nich najčastejšie ide o následky fyzického, často sexuálne motivovaného napadnutia. U mužov ide skôr o následky účasti v boji alebo prítomnosti pri ťažkom poranení alebo smrti druhej osoby. Odhaduje sa, že porucha postihuje až 30 % obetí živelných katastrof v závislosti od intenzity stresora. Posttraumatická stresová porucha sa stáva jedným z najväčších zdravotných problémov dneška. Zhruba 43 % mladých Američanov a 37 % Američaniek je vystavovaných traumatickej udalosti vo veku do 30 rokov.

Liečba PTSD

Sú možné 2 druhy liečby: psychoterapia a farmakoterapia.

Ako sa s ňou vysporiadať?

V dnešnej dobe sa radia do druhov liečby PTSD tieto možnosti:

• Psychoterapia - je považovaná za najdôležitejší prostriedok liečby. Najprv sa terapeut s klientom zameriavajú na kontrolu nad príznakmi, následne sa snažia o prijatie traumatickej udalosti (spomienky strácajú silu a prestávajú vyvolávať úzkosti).
• Farmakoterapia - lieky výrazne podporujú efekt psychoterapie. Dávkujú sa podľa odporúčania psychiatra a bývajú súčasťou komplexného liečebného plánu. Cieľom sa stáva zmiernenie niektorých príznakov. Môžeme ich deliť na:
  • Antidepresíva: efekt je pociťovaný po 3 - 6 týždňoch a pôsobí najmä na zmiernenie príznakov úzkosti a zvýšenej činnosti sympatiku.
  • Anxiolytiká: sú vhodné iba pri akútnej potrebe zmiernenia príznakov úzkostí, záchvatov paniky alebo poruchách spánku. Pre dlhodobú liečbu sú nevhodné, pretože môžu spôsobovať závislosť.

Ošetrovateľská starostlivosť pri PTSD

Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s PTSD by mala byť komplexná a individualizovaná, zameraná na zmiernenie príznakov, zlepšenie kvality života a podporu zotavenia.

Dôležité aspekty ošetrovateľskej starostlivosti:

• Vytvorenie bezpečného a podporného prostredia: Pacienti s PTSD potrebujú prostredie, kde sa cítia bezpečne a môžu otvorene hovoriť o svojich pocitoch. Dôležité je budovať dôveru a rešpekt.
• Monitorovanie príznakov: Sledovanie príznakov PTSD, ako sú flashbacky, nočné mory, úzkosť, depresia a vyhýbavé správanie, je kľúčové pre plánovanie a úpravu liečby.
• Podpora pri zvládaní stresu: Ošetrovatelia môžu pacientov učiť techniky na zvládanie stresu, ako sú dýchacie cvičenia, meditácia, mindfulness a relaxačné techniky.
• Edukácia o PTSD: Poskytovanie informácií o PTSD, jej príčinách, príznakoch a liečbe môže pacientom pomôcť lepšie porozumieť svojmu stavu a aktívne sa zapájať do liečby.
• Podpora sociálnej interakcie: Izolácia je častým problémom u pacientov s PTSD. Ošetrovatelia by mali podporovať sociálnu interakciu a zapájanie sa do spoločenských aktivít.
• Koordinácia starostlivosti: Ošetrovatelia by mali spolupracovať s ostatnými členmi tímu, ako sú psychiatri, psychológovia a sociálni pracovníci, aby zabezpečili komplexnú a koordinovanú starostlivosť.
• Prevencia suicidálnych myšlienok: Pacienti s PTSD majú zvýšené riziko suicidálnych myšlienok. Ošetrovatelia by mali aktívne zisťovať prítomnosť týchto myšlienok a zabezpečiť adekvátnu intervenciu.
• Podpora rodiny a blízkych: PTSD ovplyvňuje nielen pacienta, ale aj jeho rodinu a blízkych. Ošetrovatelia by mali poskytovať podporu a edukáciu aj im.

Špeciálna kapitola: Trauma u detí

Špeciálnou kapitolou je trauma u detí. Je veľmi dôležité všímať si zmeny ich správania a čo najskôr situáciu riešiť, pretože vedie k dlhodobým problémom a neraz až k snahe siahnuť si na život. Vždy, ak príznaky pretrvávajú naďalej a narúšajú vaše každodenné aktivity, školský alebo pracovný výkon a osobné vzťahy.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

Starostlivosť o duševné zdravie

Buďte sami sebe terapeutom. Všímajte si, čo vás ťahá vyhýbať sa bežným veciam vo vašom živote. Snažte sa zostať zapojení do rutinných aktivít, ako sú práca a spoločenský život. Neizolujte sa. Snažte sa svoju myseľ zamestnať záujmami. Požiadajte o podporu od ľudí, ktorým na vás záleží. Snažte sa jesť vyváženú stravu, cvičiť, dostatočne odpočívať a vyhýbať sa alkoholu a drogám. Ak hľadáte rovnováhu v alkohole, situáciu vážne zhoršujete. Potrebujete pomoc.

Self‑care je v spoločnosti často mylne vnímaná ako znak sebeckosti, snobstva alebo býva zamieňaná za sebarozvoj. Dnešná doba je plná stresu a neistoty - preto niet divu, že nám naše problémy občas jednoducho prerastú cez hlavu. Existuje ale účinná pomoc. Mnohí z nás už určite počuli o technike, ktorej účinky sa môžu premietnuť na psychickú i fyzickú úroveň človeka. Áno, naozaj hovoríme o hypnóze!

Možnosti starostlivosti o duševné zdravie:

• Psychologické a psychofyziologické postupy v prevencii úzkostných porúch.
• Komplexný psychologický manažment pacienta s emočne nestabilnou poruchou osobnosti, impulzívny typ, hraničný typ - 1.
• Komplexný psychologický manažment detského a adolescentného pacienta s poruchami správania (F91).
• Komplexný psychologický manažment detského a adolescentného pacienta so selektívnym mutizmom (F94.0).
• Komplexný psychologický manažment detského a adolescentného pacienta s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (F90.0).
• Komplexný psychologický manažment detského a adolescentného pacienta s depresívnou poruchou (F32.).
• Komplexný manažment detského a adolescentného pacienta s obezitou a nadváhou.
• Komplexný manažment pacienta so závislosťou od alkoholu - 1. revízia.
• Komplexný manažment dospelého pacienta, dieťaťa od 8.
• Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.

tags: #ošetrovateľská #starostlivosť #posttraumatická #stresová #porucha