Ošetrovateľská starostlivosť pri kardiovaskulárnych ochoreniach

Úvod do problematiky

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) predstavujú v súčasnosti najčastejšiu príčinu úmrtí nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Podľa údajov Štatistického úradu SR a Národného centra pre zdravotnícke informácie (NCZI) dominujú KVO v slovenskej populácii v príčinách úmrtnosti s viac ako 95 %. Správa o zdravotnom stave obyvateľstva za roky 2009-2011 uvádza, že KVO boli medzi najčastejšími príčinami smrti v SR, pričom u mužov tvorili 46 % a u žien až 60 %. Preto je ošetrovateľská starostlivosť pri týchto ochoreniach mimoriadne dôležitá.

Hypertenzia

Hypertenzia, alebo vysoký krvný tlak, je významným rizikovým faktorom pre vznik cievnych ochorení. Prirodzený vývoj hypertenzie často vedie k subklinickému orgánovému poškodeniu a remodelácii ciev. Diabetes mellitus (cukrovka) môže tento proces ešte urýchliť.

Rizikové faktory hypertenzie:

  • Genetická predispozícia
  • Nezdravý životný štýl (strava s vysokým obsahom soli a tukov, nedostatok pohybu)
  • Obezita
  • Fajčenie
  • Nadmerné pitie alkoholu
  • Stres

Liečba hypertenzie:

Liečba hypertenzie zahŕňa nefarmakologické opatrenia a farmakologickú liečbu.

  • Nefarmakologické opatrenia:
    • Zníženie príjmu soli
    • Redukcia hmotnosti
    • Zvýšenie pohybovej aktivity
    • Obmedzenie konzumácie alkoholu
    • Prestanete fajčiť
    • Zvládanie stresu
  • Farmakologická liečba:
    • Diuretiká (najmä u postmenopauzálnych žien)
    • Inhibítory ACE
    • Blokátory receptorov angiotenzínu II
    • Betablokátory
    • Blokátory kalciových kanálov

Pri výbere antihypertenzíva je potrebné zvážiť individuálne indikácie a kontraindikácie pre jednotlivé skupiny liekov. Často sa používa kombinovaná terapia, avšak monoterapia môže byť vhodná v niektorých prípadoch.

Akútny koronárny syndróm (AKS)

Akútny koronárny syndróm (AKS) je život ohrozujúci stav, ktorý zahŕňa stenokardiu (anginu pectoris) a infarkt myokardu. AKS je najčastejšie spôsobený aterotrombózou, čo je tvorba krvnej zrazeniny na aterosklerotickom pláte v koronárnej artérii.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Hlavné klinické manifestácie aterotrombózy:

  • Stenokardia (bolesť na hrudi)
  • Infarkt myokardu (odumretie časti srdcového svalu)
  • Náhle úmrtie

Rizikové faktory aterotrombózy:

  • Vysoký krvný tlak
  • Vysoká hladina cholesterolu
  • Fajčenie
  • Diabetes mellitus
  • Obezita
  • Rodinná anamnéza kardiovaskulárnych ochorení

Prvá pomoc pri AKS:

  • Okamžite volajte záchrannú službu (112)
  • Uložte pacienta do polosediacej polohy
  • Podajte pacientovi kyslík, ak je k dispozícii
  • Podajte pacientovi nitroglycerín, ak ho má predpísaný (pod jazyk)
  • Podajte pacientovi kyselinu acetylsalicylovú (aspirín), ak nie je alergický

Liečba AKS:

Liečba AKS závisí od typu AKS a zahŕňa:

  • Protidoštičkovú liečbu (napr. aspirín, klopidogrel)
  • Antikoagulačnú liečbu (napr. heparín)
  • Nitroglycerín
  • Betablokátory
  • Inhibítory ACE
  • Koronarografiu s možnou perkutánnou koronárnou intervenciou (PCI) alebo aorto-koronárny bypass (CABG)

Ischemický čas:

Čas od začiatku príznakov AKS po obnovenie prietoku krvi v koronárnej artérii je kritický. Čím skôr sa prietok krvi obnoví, tým menšie je poškodenie srdcového svalu.

STEMI:

STEMI (infarkt myokardu s eleváciou ST segmentu) je závažný typ AKS, ktorý vyžaduje urgentnú liečbu. Indikácie pre liečbu STEMI zahŕňajú:

  • Bolesti na hrudi trvajúce dlhšie ako 20 minút
  • Elevácia ST segmentu na EKG

Liečba STEMI zahŕňa urgentnú PCI alebo trombolýzu (rozpustenie krvnej zrazeniny liekom).

Koronarografia:

Koronarografia je invazívne vyšetrenie, ktoré umožňuje zobraziť koronárne artérie. Indikácie pre koronarografiu zahŕňajú:

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

  • Diagnostika a stratifikácia rizika u pacientov s ICHS
  • Posúdenie vhodnosti pre PCI alebo CABG
  • Diagnostika príčiny AKS

Príprava pacienta na koronarografiu:

  • Informovaný súhlas
  • Odber krvi (základné biochemické a hematologické vyšetrenie, koagulačné testy)
  • EKG
  • Holenie miesta vpichu (najčastejšie trieslo)
  • Nalačno (minimálne 6 hodín pred vyšetrením)
  • Kontrola alergií (najmä na jód)

Diabetes Mellitus (Cukrovka)

Diabetes mellitus (DM) je chronické metabolické ochorenie charakterizované hyperglykémiou (zvýšenou hladinou cukru v krvi). Diabetes mellitus je významným rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia.

Epidemiológia cukrovky:

  • Prevalencia DM sa zvyšuje na celom svete
  • Rizikové faktory pre vznik DM zahŕňajú:
    • Rodinná anamnéza DM
    • Obezita
    • Nedostatok pohybu
    • Vysoký krvný tlak
    • Vysoká hladina cholesterolu

Etiologická klasifikácia diabetes mellitus:

  • Diabetes mellitus 1. typu (autoimunitné ochorenie)
  • Diabetes mellitus 2. typu (inzulínová rezistencia)
  • Gestational diabetes (tehotenská cukrovka)
  • Iné typy DM (spôsobené genetickými defektmi, liekmi, ochoreniami pankreasu)

Komplikácie DM:

  • Diabetická polyneuropatia (poškodenie nervov)
  • Diabetická nefropatia (poškodenie obličiek)
  • Diabetická retinopatia (poškodenie očí)
  • Kardiovaskulárne ochorenia (ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda, ochorenia periférnych artérií)

Akútne komplikácie DM:

  • Diabetická ketoacidóza (DKA)
  • Hyperglykemický hyperosmolárny neketotický stav (HHNS)
  • Laktátová acidóza
  • Hypoglykémia

Liečba koronárnej choroby srdca u diabetikov 2. typu:

Liečba KVO u diabetikov 2. typu zahŕňa:

  • Úpravu životného štýlu (diéta, pohyb, nefajčenie)
  • Farmakologickú liečbu (antidiabetiká, antihypertenzíva, statíny, protidoštičkové lieky)
  • PCI alebo CABG v prípade potreby

Choroby pečene

Pečeň zohráva dôležitú úlohu v metabolizme tukov, cukrov a bielkovín, ako aj v detoxikácii organizmu. Chronické ochorenia pečene (CHH) môžu viesť k cirhóze pečene a jej komplikáciám.

Etiologická klasifikácia CHH:

  • Vírusové hepatitídy (B, C, D)
  • Alkoholová choroba pečene
  • Nealkoholová tuková choroba pečene (NAFLD) a nealkoholická steatohepatitída (NASH)
  • Autoimunitná hepatitída
  • Biliárna cirhóza
  • Metabolické poruchy (Wilsonova choroba, hemochromatóza)
  • Poliekové poškodenie pečene

Rizikové faktory NAFLD:

  • Obezita
  • Diabetes mellitus 2. typu
  • Hyperlipidemia
  • Metabolický syndróm

Klinický obraz cirhózy:

  • Únava
  • Žltačka
  • Ascites (tekutina v brušnej dutine)
  • Edémy (opuchy)
  • Encefalopatia (porucha funkcie mozgu)
  • Krvácanie z pažerákových varixov

Terapia CHH:

  • Nefarmakologická liečba (diéta, abstinencia alkoholu)
  • Hepatoprotektíva (lieky na ochranu pečene)
  • Špecifická liečba (napr. antivirotiká pri vírusovej hepatitíde)
  • Liečba komplikácií (napr. diuretiká pri ascites, laktulóza pri encefalopatii)

Ďalšie ochorenia

Okrem vyššie uvedených ochorení existuje množstvo ďalších, ktoré vyžadujú ošetrovateľskú starostlivosť. Sú to napríklad:

  • Ochorenia tráviaceho traktu
  • Imunologické a alergické ochorenia
  • Ochorenia kože
  • Ochorenia prsníka
  • Cievna mozgová príhoda
  • Parkinsonova choroba
  • Skleróza multiplex
  • Amyotrofická laterálna skleróza
  • Ochorenia uropoetického systému
  • Zhubné nádorové ochorenia
  • Choroby kostí

Vplyv letných horúčav na pacientov s KVO

Letné horúčavy predstavujú pre ľudský organizmus záťaž, ktorá môže byť pre pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami obzvlášť nebezpečná.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

Mechanizmy adaptácie na teplo:

  • Vazodilatácia (rozšírenie krvných ciev)
  • Zvýšené potenie

Tieto mechanizmy vedú k poklesu krvného tlaku a zvýšeniu srdcovej frekvencie. U pacientov s KVO môže dôjsť k zvýrazneniu prejavov chronického srdcového zlyhávania, vzniku porúch srdcového rytmu a dehydratácii.

Opatrenia počas horúčav:

  • Dostatočný pitný režim (voda, nesladené čaje)
  • Vyhýbanie sa pobytu na priamom slnku
  • Obmedzenie fyzickej aktivity na ranné a večerné hodiny
  • Dodržiavanie pravidiel správneho vetrania
  • Využívanie klimatizácie (správne nastavenie)
  • Úprava dávky liekov (po konzultácii s lekárom)

Prvá pomoc pri kolapse:

  • Horizontálna poloha
  • Dostatočné množstvo tekutín

Prevencia kardiovaskulárnych ochorení

Prevencia KVO je kľúčová pre zníženie chorobnosti a úmrtnosti. Delí sa na primárnu, sekundárnu a terciálnu.

  • Primárna prevencia: zameraná na zabránenie vzniku ochorenia (zdravý životný štýl od detstva)
  • Sekundárna prevencia: zameraná na včasné zachytenie ochorenia (preventívne prehliadky)
  • Terciálna prevencia: zameraná na obmedzenie škôd spôsobených ochorením (rehabilitácia, paliatívna starostlivosť)

Kľúčové princípy prevencie:

  1. Stop vysokému krvnému tlaku: pravidelná kontrola a liečba hypertenzie. Optimálny tlak krvi by sa mal pohybovať niekde medzi 100 / 60 a 120 / 80.
  2. Fajčenie a jeho negatívny vplyv: nefajčiť a vyhýbať sa pasívnemu fajčeniu.
  3. Zvýšená hladina cholesterolu v krvi a porucha metabolizmu tukov: zdravá strava s obmedzením tukov a cholesterolu. LDL do 3,5 mmol/l. HDL 0,9 až 1,4.
  4. Nadváha a obezita ako významný činiteľ: udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti.
  5. Nedostatok pohybovej aktivity: pravidelná pohybová aktivita (aspoň 30 minút denne).
  6. Nízky príjem zeleniny a ovocia v potrave: konzumácia dostatočného množstva zeleniny a ovocia (5 porcií denne).
  7. Nadmerné pitie alkoholu: obmedzenie konzumácie alkoholu.

tags: #ošetrovateľská #starostlivosť #pri #kardiovaskulárnych #chorobách

Ďalšie články