
Nielen psychológovia zdôrazňujú, že diskusia o smrti je v spoločnosti často tabu. Mnohí ľudia nevedia, kde začať, keď príde na plánovanie majetku a záležitostí po smrti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako prebieha riešenie závetu na Slovensku, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej oblasti.
Pre prípad úmrtia je najlepšie mať všetky údaje o financiách na jednom mieste. Praktické je mať v domácnosti jeden šanón so všetkými zmluvami a informáciami, kde sa financie nachádzajú, prípadne prístupovými údajmi. Pavel Škriniar odporúča, aby mali financie svojho správcu, ktorým môže byť napríklad finančný sprostredkovateľ. Ten má prehľad nielen o uzavretých zmluvách, ale aj o prípadných poistných plneniach a dostupnosti investícií. Ďalšou možnosťou je uviesť všetky informácie o tom, kde sa peniaze nachádzajú a ako sa k nim dostať v rámci závetu, do osobitnej listiny s tým, že môže byť vydaná len po smrti a konkrétnej osobe. Ak máte peniaze len na účtoch a v sporení bánk, nie je to nutné.
Situácia je komplikovanejšia, pretože nemusia byť súčasťou centrálnej databázy, ku ktorej má notár prístup. Problém môže vzniknúť, ak dediči nevedia, kde všade má zosnulý umiestnené svoje investície. V takom prípade pomôže výpis z bankového účtu, kde sa dajú identifikovať odoslané platby napríklad na investičné platformy. Ešte v čase, keď osoba žije, môže svojim blízkym poskytnúť prístupové údaje k týmto platformám. Pri spoločných prihlasovacích údajoch do platforiem však platí to isté ako pri PIN kóde platobnej karty - nedá sa reklamovať ich zneužitie. Július Bartók za investičnú platformu Portu ozrejmil, že v prípade úmrtia klienta sa jeho investície predajú a speňažia a následne sú predmetom dedičského konania. Klient môže požiadať o to, aby jeho investície neboli speňažené, ale aby ich previedli na iný účet blízkej osoby. Na dedenie kryptomien sa v súčasnosti nevzťahujú žiadne špeciálne podmienky.
Pre to, aby bol závet platný, sa nevyžaduje forma notárskej zápisnice. Výnimkou je, keď má osoba, ktorá závet píše, pätnásť až osemnásť rokov. Na Slovensku možno napísať platný závet od pätnástich rokov. Breznoščáková však túto formu odporúča aj pre dospelých, keďže ponúka najvyššiu právnu istotu. Na platnosť závetu totiž zákon kladie určité obsahové aj formálne požiadavky, ktoré garantuje práve notár. Ak chcete závet spísať sami, môžete tak urobiť písomne buď rukou na papieri, vtedy ide o takzvaný holografný závet, alebo na počítači za účasti svedkov, čo je alografný závet. Pozor, aj keď sa to objavuje vo filmoch, závet nemôže obsahovať podmienky, výhrady alebo príkazy, napríklad že dieťa dostane majetok iba vtedy, keď pôjde na vysokú školu.
Podľa právničky sa môže zabudnúť na to, že potomkovia (deti) majú postavenie neopomenuteľných dedičov. Často nastáva situácia, že závetca vydedí potomka (dieťa) a myslí si, že tým vydedil aj vnukov. Tých však treba výslovne takisto vydediť.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP
Poistenia nie sú predmetom dedenia, ale prechádzajú podľa Občianskeho zákonníka na oprávnené osoby. Úspory v dôchodkových fondoch sú predmetom dedičského konania. To však neplatí, ak zomretý ustanovil vo svojej zmluve so správcovskou spoločnosťou takzvanú oprávnenú osobu. Tá dostane peniaze zo sporenia vyplatené hneď. Musí sa len prihlásiť správcovskej spoločnosti a predložiť úmrtný list.
Všetky finančné pohľadávky budú zahrnuté do dedičského konania. Dedičstvo je rozdiel medzi majetkom a záväzkami. Nedá sa prijať majetok a odmietnuť dediť dlhy. Dá sa však odmietnuť dedičstvo ako celok. Keď bol dlžníkom iba zosnulý a banka sa dozvie o úmrtí svojho klienta, môže znížiť úrok na pôžičkách až do času, kým dlhy neprevezme dedič. Výnimkou z týchto pravidiel je napríklad situácia, keď je úver - povedzme hypotéka, poistený.
Ak občan Slovenska zomrie v zahraničí, takéto prípady sa riadia Nariadením EÚ o cezhraničnom dedení. Právomoc vykonať dedičské konanie má štát obvyklého pobytu zosnulej osoby, ktorý môže, ale aj nemusí byť zhodný s trvalým evidovaným pobytom.
Darovacia zmluva má väčšiu váhu ako dedičské konanie. Dedičské konanie vlastne nastupuje až po smrti, čiže čo sa deje za života, nejakým spôsobom nemá byť napadnuteľné dedičmi, pretože je to vôľa zosnulého, v tom čase ešte žijúceho.
Príslušný notár zisťuje majetok, zvoláva pozostalých, oslovuje ich, spraví pojednávanie a na pojednávaní sa rieši, či je nejaká predstava o tom, ako by sa to dedičstvo malo rozdeliť medzi pozostalých, alebo nie je. Aj keď sa uzatvorí dohoda medzi dedičmi, treba si naozaj dávať pozor, čo sa podpisuje, lebo často môže nastať situácia, že sa nejaký z dedičov vzdá svojho podielu v prospech iného dediča iba na základe prísľubu, že áno, teraz to spravme, nech sa dedičské konanie rýchlo ukončí, a potom sa vyrovnáme, ale potom sa veľakrát už nevyrovnajú.
Prečítajte si tiež: Pracovné miesta pre ZŤP v Poprade
Určite je to najefektívnejšie, pretože je to v súlade s vôľou zosnulého. Či už je to v súlade s predstavami dedičov, je otázne.
V zmysle § 463 a nasl. Občianskeho zákonníka musí byť dedičstvo odmietnuté ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Zrieknuť dedičstva a dlhov je potrebné urobiť zákonnou cestou. Okrem toho musí byť zachovaná jednomesačná lehota, ktorá plynie odo dňa, keď bol dedič o práve dedičstvo odmietnuť (zrieknuť) a o následkoch odmietnutia (zrieknutia) upovedomený. Navyše platia aj isté negatívne podmienky, podľa ktorých dedič nemôže odmietnuť dedičstvo, ak dal svojím počínaním najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť (napr. ak by býval v nehnuteľnosti, ktorá patrila poručiteľovi, aj po jeho smrti). Na to aby bolo zrieknutie sa dedičstva účinné, musí spĺňať všetky uvedené podmienky.
Nie ste povinní platiť prípadné dlhy vašich rodičov, prípadne súrodenca, lebo vy nie ste dlžníkom a ani spoludlžníkom. V prípade, že by došlo k úmrtiu rodiča, pričom rodičia by nevlastnili žiadny majetok, len dlhy, platí to ja pre tento prípad, že nie ste povinná dedičstvo prijať. Pokiaľ ide o požiadavku súrodenca, aby ste mu platili nejaké peniaze za údajnú starostlivosť o rodiča, toto nie je vašou povinnosťou. V prípade, že by rodič nevedel sa uživiť, potom platia ust. Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Dedičstva sa vzdáva dedič tzv. odmietnutím, pričom sa toto odmietnutie sa musí vzťahovať na celé dedičstvo nie je možné vzdať sa napríklad iba konkrétnej nehnuteľnosti. V prípade, ak by ste sa ako deti vzdali dedičstva, tak by sa skúmalo, či neprichádzajú do úvahy iní dedičia, napríklad súrodenci poručitelia. Jednotlivé dedičské okruhy sú upravené v ust. § 473 a nasl. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Podľa ust. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Odmietnutie dedičstva musí smerovať voči všetkému majetku, teda nie len časti. Ak však následne auto, ktoré je predmetom dedičstva nadobudne iný dedič, prípadne štát, tak tieto subjekty ako noví vlastníci Vám môžu predmetné vozidlo odpredať.
Prečítajte si tiež: Dôchodca: Zákon a ochrana
Vo Vašom prípade nie je podstatné, či niekto prihlásil svoju pohľadávku do dedičského konania. Ak ide o pohľadávku spred r. 2009, a veriteľ nepodal žalobu na súd v premlčacej dobe, a teda nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie, potk je nárok veriteľa premčlaný. Všeobecná premlčacia doba je v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak Vás kontaktovala vymáhačská spoločnosť /mená nezverejňujeme/, potom ich odvolávka na to, že úmrtím poručiteľa prešli na Vás jeho dlhy, právne nijako neobstojí. Naša rada znie : Ak vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie na meno Vašej matky ako dlžníka a žalovaného, potom nič neuhradzujte, ani jeden jediný cent. Vymáahčskej spoločnosti nepodpisujte žiadne uznanie dlhu, dphodu o splátkach prípadne listinu, z ktorej by vyplyývalo, že pri čiastočnej úhrade dlhu Vám zostatok odpustia. Spoločnosti len odkážte, že ak sú právneho názoru, že ich požiadavka je oprávnená, nech podajúp žalobu na súd /žalobu nepodajú, lebo ich nárok je premlčaný/.
Zriekniť sa dedičstva je možné len osobne pred notárom. Ak však priateľka nemôže byť fyzicky prítomná na Slovensku, odporúčam jej získať úradnú plnú moc a splnomocniť inú dôveryhodnú osobu, ktorá by za ňu konala pred notárom. Postupne môže požiadať príslušného notára o zaslanie formulára na odmietnutie dedičstva a zároveň uviesť, kto a kde bude konanie vykonávať.
Keďže dedičstvo prechádza na dedičov v momente smrti poručiteľa, dedič preberá nielen aktíva (majetok), ale aj pasíva (dlhy). To znamená, že dlhy sa preberajú len do výšky nadobudnutého majetku. Ak hodnota dedičstva (aktíva) presahuje výšku dlhov, je možné dedičstvo prijať, a využiť majetok na pokrytie existujúcich záväzkov. V prípade, že by hodnota dlhov presahovala hodnotu nadobudnutého majetku, dedič má právo dedičstvo odmietnuť, čím sa vyhne zodpovednosti za dlhy, ktoré by presiahli hodnotu dedičstva.
Nedoplatky za služby vzniknuté po smrti poručiteľa sa nestávajú súčasťou dedičského konania a za ich zaplatenie zodpovedajú dedicia podľa veľkosti podielu na dedičstve. Exekútor pokiaľ nevie kto je dedič, tak čaká. Ak máte ako jediný dedič obavy alebo pochybnosti o dôsledkoch dedičského konania, máte právo dedičstvo odmietnuť ako celok, čo zahŕňa nielen aktíva ale aj pasíva, teda dlhy a nedoplatky spojené s majetkom poručiteľa. Exekútor nesiahne na účet, iba ak by sa informoval, a zistil, že ste neodmietli dediť. Ale stále by nevedel váš podiel na nehnuteľnosti. Takze som presvedčený, že bude čakať na skončenie dedičského konania.
Keďže zdedíte dom spoločne so súrodencami, a časť domu patrí vašej mame, ktorá žije, celé dedičstvo bude považované za spoluvlastníctvo dedičov. Ak vaši bratia majú dlhy, a nemajú iný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, exekútor môže smerovať svoju pozornosť na ich podiely dedičstva v dome. To znamená, že exekúcia sa teoreticky môže vzťahovať na ich podiely dedičstva, ak by sa proti nim viedol exekučný proces. Musel by tiež veriteľ začať konanie o odporovateľnosti právneho úkonu (ak by sa vzdali dedičstva v prospech iných dedičov, aby sa vyhli nadobudnutiu majetku).
Takýmto aktom sa nemožno stať dedičom po poručiteľovi. Ak poručiteľka nezanechala závet, bude sa dediť podľa zákona. Ak zanechala po sebe nejaké deti, dedičmi budú len tieto (nie aj ich manželia alebo deti). Ak zanechala aj manžela, tak aj on bude dediť spolu s deťmi, všetci rovnakým dielom.
Ak je tomu tak, že všetci do úvahy prichádzajúci dedičia dedičstvo odmietnu (nakoľko náš zákon nepracuje s pojmom vzdania sa dedičstva, dedičstvo možno iba odmietnuť), potom dedičstvo prepadne štátu ako odúmrť.
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedenie zo závetu - poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny. Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.
Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov. poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Ide napríklad o dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.
Dodatočné konanie o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur.
Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.
Závet, ktorý poznáte tiež pod názvom testament či posledná vôľa, je jednostranným právnym úkonom, ktorým fyzická osoba, teda poručiteľ, nakladá v predpísanej forme so svojím majetkom pre prípad smrti. Prejav vôle musí byť v tomto prípade výslovný, a teda nemôže vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chcela daná osoba svojím závetom prejaviť. Zároveň musí byť dodržaná zákonom predpísaná forma. Ako vyplýva z Občianskeho zákonníka, existujú tri formy spísania závetu. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia závetcu. Maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, aký je ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia majú nárok minimálne na jednu polovicu svojho dedičského podielu. Ak tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný.
Pre vydedenie platia rovnaké zákonné podmienky ako pre závet. Čo sa dôvodov vydedenia týka, platí, že poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
Listinu o vydedení však nestačí len zriadiť.
Základným rozdielom medzi závetom a darovaním je, že pri závete závetca ostáva naďalej vlastníkom majetku. Počas života majetkom môže akokoľvek právne disponovať, keďže závet je úkonom pre prípad smrti. Pri darovacej zmluve dochádza k zmene vlastníka podpísaním samotnej darovacej zmluvy, ktorej účinky prevodu sa zavŕšia vkladom do katastra nehnuteľností.
Vecné bremeno doživotného práva bývania negarantuje pre darujúcu osobu fakt, že potomok neskôr neprevedie dom či byt aj bez súhlasu rodiča. Rodičia sa neraz mylne domnievajú, že toto vecné bremeno im zaručí aj morálnu povinnosť dieťaťa doopatrovať rodičov a postarať sa o nich v chorobe či starobe. Toto je totiž predmetom osobného záväzku medzi nimi, nie predmetom vecného bremena.
Zásadnou postavou pri delení majetku po smrti príbuzného býva notár, ktorého touto úlohou poverí súd. To, že je niekto dedičom, sa dozvie z takzvaného upovedomenia o dedičskom práve. „Býva už vo forme predvolania na konkrétne pojednávanie a doručené je do vlastných rúk,“ hovorí partner právnickej firmy Vojčík & Partners Natália Strharská. Na takomto pojednávaní sa totiž rieši, v akej konkrétnej výške zanechal zomrelý majetok a dlhy a ďalšie podstatné informácie. Ešte predtým však môže notár uskutočniť aj takzvané predbežné šetrenie, na ktoré pozve len jedného alebo iba niektorých potenciálnych dedičov.
Dediči môžu o rozdelení majetku uzavrieť dohodu. Dedičských pojednávaní pritom môže byť pokojne aj niekoľko. Na rozhodnutie o dedičstve musia mať dediči dostatok času, nikto ich nemôže do ničoho tlačiť. „Ak nedôjde k dohode, dedičstvo sa rozdelí podľa zákona. Notár je pritom povinný v rámci pojednávania informovať dedičov o tom, aké všetky úkony vykonal. Ak však majú dediči pocit, že daný notár nepostupoval správne, môžu sa obrátiť na súd, ktorý notára na túto úlohu poveril.