Dôchodca ako zákonom chránená osoba: Práva a ochrana

V súčasnosti je problematika právnej ochrany zraniteľných skupín obyvateľstva, medzi ktoré patria aj dôchodcovia, čoraz aktuálnejšia. Tento článok sa zameriava na analýzu právneho postavenia dôchodcov ako zákonom chránených osôb v Slovenskej republike, s prihliadnutím na ich špecifické potreby a zraniteľnosť.

Úvod do problematiky osobitne chránených kategórií zamestnancov

Zákonník práce, konkrétne zákon č. 311/2001 Z. z., upravuje právny režim osobitne chránených kategórií zamestnancov. Do tejto skupiny patria rôznorodé kategórie zamestnancov, ktorým Zákonník práce prisudzuje zvýšenú právnu ochranu z dôvodu ich veku, zdravotného stavu, rodinného stavu, okolností výkonu práce alebo životnej situácie. Na označenie týchto zamestnancov sa nepoužíva jednotný pojem a právna regulácia je neucelená a roztrúsená v rôznych ustanoveniach Zákonníka práce.

Súčasný spôsob právnej regulácie osobitne chránených kategórií zamestnancov je neprehľadný a spôsobuje komplikácie v aplikačnej praxi. Táto neprehľadnosť je spôsobená rôznorodosťou kategórií osobitne chránených zamestnancov a neuceleným vymedzením ich práv a povinností v pracovnom pomere.

Princíp rovnosti a zákaz diskriminácie

V pracovnoprávnych vzťahoch platí zásada rovnosti a zákazu diskriminácie. Zamestnanci nesmú byť diskriminovaní z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Princíp rovnosti v právach a povinnostiach a zákaz diskriminácie sú zakotvené v medzinárodnom práve, v práve EÚ, ako aj v osobitných právnych predpisoch Slovenskej republiky, predovšetkým v antidiskriminačnom zákone (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Osobitný právny význam má aj judikatúra orgánov súdnej moci, ako je Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi, najmä Zákonníkom práce a inými zákonmi regulujúcimi napr. sociálne zabezpečenie. Výpočet oblastí, v ktorých sa uplatní zásada rovnakého zaobchádzania, je len exemplifikatívny.

Dôchodcovia ako chránené osoby v trestnom práve

Pojem chránená osoba sa v slovenskom právnom poriadku často skloňuje, avšak nie vždy je jasné, čo presne znamená. Chránené osoby sú subjekty so špecifickým postavením v oblasti trestného práva, pri ktorých je nevyhnutná zvýšená ochrana ich práv.

Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. je chránenou osobou napríklad:

• dieťa,
• tehotná žena,
• chorý človek,
• osoba so zdravotným postihnutím,
• dôchodca,
• zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania,
• duchovný pri výkone duchovenskej činnosti,
• záchranár,
• príslušník Hasičského a záchranného zboru,
• príslušník Horskej záchrannej služby,
• príslušník Policajného zboru,
• príslušník obecnej polície,
• osoba, ktorá plní povinnosti vyplývajúce z osobitného postavenia v pracovnoprávnom vzťahu, služobnom pomere, členskom vzťahu alebo inom právnom vzťahu,
• svedok, znalec, tlmočník a prekladateľ.
• verejný činiteľ, ako napríklad prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor a pod.

Ak je trestný čin spáchaný na chránenej osobe, vzťahuje sa na páchateľa vyššia trestná sadzba. Chránená osoba pred zákonom požíva rovnakú ochranu ako verejný činiteľ.

Zvýšená ochrana dôchodcov v Trestnom zákone

Trestný zákon v § 139 ods. 2 upravuje spôsob riešenia zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Spáchanie činu voči osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona) možno považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, spravidla pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vyšší vek poškodeného spájal s jeho menším odporom alebo slabšou odvetou alebo s umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, prípadne s inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa predpokladá aj pri kvalifikačnom použití ostatných ustanovení § 139 ods. 2 Trestného zákona.

Podvod na dôchodcoch

Dôchodcovia sú často terčom podvodov, pretože sú považovaní za zraniteľnú skupinu obyvateľstva. Trestný čin podvodu je definovaný v § 221 Trestného zákona ako úmyselné konanie, pri ktorom niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky.

Uvedenie poškodeného do omylu je základným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom musí mať určitú kvalitu a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii.

Pri trestnom čine podvodu je dôležitý pojem miera opatrnosti. Len samotné klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama o sebe uvedením do omylu. Každá osoba je iná, a každý vníma tvrdenia a konania iných osôb, na základe svojich životných skúseností a vedomostí, inak. Lož, ktorá môže uviesť do omylu jednu osobu, nemusí do omylu uviesť osobu inú. Preto je vždy nevyhnutné každé podozrenie z tohto trestného činu posudzovať osobitne a nepaušalizovať ho na všetky prípady.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby, teda aj poškodeného. Každá osoba si musí počínať tak, aby nedošlo na škode na majetku. S tým súvisí práve aj obvyklá miera opatrnosti. Obvyklá miera opatrnosti spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Spôsobenie škody na majetku je ďalším nevyhnutným predpokladom na spáchanie trestného činu podvodu. Objektom proti ktorému smeruje protiprávne konanie páchateľa je cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú v tomto prípade dôležité. Čo sa týka škody, škodou sa vo všeobecnosti rozumie nejaká ujma ktorá má majetkovú povahu, Škodu definuje § 124 TZ ako ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Na spáchanie trestného činu podvodu je potrebné aj tzv obohatenie sa na úkor iného. Obohatením podľa ustanovenia § 221 je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať dvomi spôsobmi. Buď páchateľ tým že podviedol poškodeného zväčšil svoj majetok, alebo nevynaložil náklady, ktoré bol povinný vynaložiť.

Pri podvode je teda významné úmyselné podvodné konanie, ktoré má iného uviesť do omylu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3 Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014 potvrdzuje, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok. Dodáva , že omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl sa môže týkať i skutočností, ktoré majú len nastať, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v dobe, keď dochádza k obohateniu. Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné skutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby, pričom pokiaľ by tieto skutočnosti boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany by nedošlo. K dokonaniu trestného činu podvodu dochádza obohatením páchateľa trestného činu alebo inej osoby.

Trestná sadzba za spáchanie trestného činu podvodu sa líši v závislosti od okolností za ktorých bol trestný čin spáchaný, najmä od výšky spôsobenej škody. Tú pre potreby trestného práva upravuje § 125 TZ. Pri malej škode, ktorá predstavuje škoda prevyšujúca sumu 266,- €, je trestná sadzba až dva roky. Pri škode väčšej, čo je desaťnásobok škody malej (t.j. 2.666,- €) je trestná sadzba jeden až päť rokov, pričom v tomto prípade stačí konanie z nedbanlivosti. Ak páchateľ spôsobí tzv. značnú škodu, čo je stonásobok škody malej (t.j.26.600,- €) alebo ak spácha trestný čin z osobitného motívu alebo závažnejším spôsobom konania hrozí mu trest odňatia slobody na tri až desať rokov, pričom v týchto troch prípadoch už nepôjde o prečin ale o zločin. Napokon ak vznikne spáchaním trestného činu podvodu škoda veľkého rozsahu, čo je päťstonásobok škody malej (t.j.133.000,- €) alebo ak spácha trestný čin podvodu ako člen nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie môže byť odsúdený až na desať až pätnásť rokov.

Pôžičky a podvody

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V praxi sa veritelia v prípade nevrátenia dlhu zo strany dlžníka, obracajú so žiadosťou o pomoc na orgány činné v trestnom a konaní. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť veľmi dôležitú skutočnosť, a síce to, že trestné právo má povahu tzv. ultima ratio, čiže nejakej poslednej možnosti. Inak povedané, ak je možné sa svojho práva domôcť prostriedkami občianskeho, či obchodného práva, potom je veriteľ povinný využiť najskôr tieto prostriedky.

Trestného činu podvodu sa pri zmluve o pôžičke možno dopustiť len ak páchateľ už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke vedel, že peniaze nevráti. K tomu ustálená judikatúra uvádza, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu, sa zo subjektívnej stránky vyžaduje, aby páchateľ už v čase pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze nevrátiť vôbec, alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote, prípadne konal s vedomím, že peniaze nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu. Nestačí teda len skutočnosť, že páchateľ nevrátil požičané peňažné prostriedky v dohodnutej lehote.

Ďalšie príklady podvodného konania

Trestný čin podvodu by mohol byť spáchaný aj v prípade návštevy reštaurácie, či iného podobného podniku, v ktorom by po využití služieb, či konzumácii jedla a nápojov zákazník nezaplatil. Aj tu by však bolo potrebné veľmi dôkladne skúmať, či zákazník takéto zariadenie navštívil už z úmyslom, že nezaplatí, resp. s vedomím, že nebude mať na zaplatenie, alebo či túto skutočnosť (že nemá dostatok peňazí na zaplatenie) zistil až na mieste. V prvom prípade by sa jednalo o podvod, s čím súhlasí aj Okresný súd Bratislava I, podľa ktorého: Objednaný tovar v podniku je zákazníkovi poskytnutý zamestnancom podniku dobrovoľne, pričom zamestnanec podniku koná v omyle ohľadne zaplatenia ceny zo strany zákazníka. Prevzatie objednaného tovaru v podniku zákazníkom (páchateľom) na základe jeho dobrovoľného poskytnutia nemôže napĺňať obsah pojmu zmocnenie v zmysle znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Povaha služieb poskytovaných v obdobných podnikoch (pohostinské prevádzky a im obdobné prevádzky) je logicky založená na tom, že zamestnanec podniku po objednaní služby a tovaru zákazníkom vychádza z predpokladu, že za tento tovar a službu je zákazník schopný zaplatiť a že z jeho strany aj k zaplateniu príslušnej ceny dôjde. Ak tomu tak nie je, ide o uvedenie do omylu v tejto otázke, a to bez ohľadu na to, či sa zákazník výslovne k otázke zaplatenia ceny vyjadrí, alebo nie, t. j.

Na druhej strane, ak by zákazník náhle zistil, že nemá na zaplatenie a z podniku by odišiel, nejednalo by sa o podvod, pretože objektívna stránka trestného činu podvodu spočíva v úmyselnom konaní a vzhľadom na to, že úmysel by absentoval, nebol by naplnený jeden zo znakov trestného činu podvodu a k jeho spáchaniu by logicky dôjsť nemohlo.

V súčasnosti sa často hovorí o stáčaní kilometrov na vozidlách, či o potrebe zavedenia špeciálneho trestného činu, ktorý by pokrýval práve manipuláciu s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Podľa účinnej právnej úpravy však stáčanie kilometrov môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Preukázaná manipulácia s tachometrom motorového vozidla pri jeho predaji predstavuje naplnenie znaku uvedie do omylu predpokladaného pri trestnom čine podvodu, pretože počet najazdených kilometrov je pri predaji motorového vozidla jednou z podstatných skutočností určujúcich výšku jeho predajnej ceny. Cenu a atraktívnosť ojazdeného motorového vozidla určuje predovšetkým jeho technický stav, rok výroby a intenzita s akou bolo používané predchádzajúcim majiteľom.

Úverové podvody

Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu. Podľa § 222 Trestného zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Objektom je tu teda podobne ako je tomu pri klasickom podvode cudzí majetok. Rozdiel však spočíva v tom, že ide o majetok z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver. Úver vzniká na základe zmluvy o úvere, upravenej v Obchodnom zákonníku. Podľa § 497 ObchZ. sa zmluvou o úvere veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Čo sa týka záruky úveru ako objektu trestného činu, ide v podstate o ručenie v zmysle z. 513/1991 (Obchodný zákonník), kde § 303 uvádza, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom, pričom ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.

Na to aby konanie páchateľa bolo trestným je potrebné aby poškodeného uviedol do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru. Výška trestu odňatia slobody sa posudzuje obdobne ako pri trestnom čine podvodu (§ 221), a teda pri spôsobení malej škody je to trest odňatia slobody jeden až päť rokov. Pri spôsobení väčšej škody, alebo konania z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania je trestná sadzba tri až desať rokov. Pri spôsobení značnej škody trest päť až dvanásť rokov. Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie.

Špecifickým je odsek 2 § 222 TZ, podľa ktorého odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Príklad: Páchateľ v predajni spotrebnej elektroniky W uzavrel zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., predmetom ktorej bol splátkový nákup spotrebnej elektroniky v hodnote 297, -Eur, pričom v úmysle získať úver na toto zariadenie ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť DHL Logistics Slovakia, s.r.o., a s typom pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s mesačným zárobkom vo výške 550,- Eur, keďže však z jeho strany neboli uhrádzané žiadne splátky v zmysle úverovej zmluvy, pristúpila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy, pričom sa zistilo, že menovaný nie je a nikdy nebol zamestnancom spoločnosti DHL Slovakia, s.r.o., čím poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, spôsobil škodu vo výške 321,07 Eur a teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, č ím spáchal prečin úverový podvod podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje: Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 3 písmeno e), odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Príklad oslobodenia spod obžaloby

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaná X oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen ktorá jej kládla za vinu spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mala spáchať tým, že spoločne W vystupujúc pod vymyslenými totožnosťami zamestnancov tajnej služby Ministerstva obrany SR sa po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase najneskôr dňa 02. 10. 2006 nakontaktovali z utajených telefónnych čísel na Y ktorému oznámili, že bol zaradený do tajných zložiek Ministerstva obrany SR a že v prípade spolupráce s nimi, mu bude do konca roku 2013 vyplatená suma 120 000,- Eur, z toho výsluhový dôchodok vo výške 90 000,- Eur a pre jeho manželku a syna suma 30 000,- Eur, s čím poškodený súhlasil, pričom následne v období od 02. 10. 2006 do 10. 10. 2013 obvinený poškodeného viacerými telefonátmi pod rôznymi vymyslenými totožnosťami vplyvných osôb presvedčili, že na účel jeho zaradenia do tajnej služby im má vopred zaslať finančnú hotovosť, ktorá sa mu zhodnotí vo výsluhovom dôchodku, pričom takto od poškodeného vylákali v rôznych čiastkach peniaze, ktoré poškodenému prikázali vložiť na bankové účty čo poškodený v presvedčení, že sa stane tajným agentom, a že plní úlohy pre …

tags: #dôchodca #zákonom #chránená #osoba #práva