Osobitosti prestávok v práci pre osoby so zdravotným postihnutím podľa slovenského práva

Článok sa zameriava na problematiku prestávok v práci a ich špecifiká pre osoby so zdravotným postihnutím (TZP) v zmysle slovenskej legislatívy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov v tejto oblasti, s prihliadnutím na platnú legislatívu k 6. novembru. Právny stav je braný od 1. septembra do 31. decembra.

Pracovný čas a jeho definícia

Pracovný čas je definovaný ako časový úsek, počas ktorého zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu, je k dispozícii zamestnávateľovi a plní ostatné dojednania z pracovnej zmluvy (§ 85 ods. 1 Zákonníka práce). Je to čas, ktorý zamestnanec aktívne trávi prácou pre zamestnávateľa. Zákonník práce v § 81 písm. c) definuje povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času.

Určovanie pracovného času

Rozsah pracovného času určuje zamestnávateľ, pričom sa zohľadňuje ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas zamestnanca pracujúceho na kratší pracovný čas (úväzok) sa odvíja od hlavného týždenného pracovného času.

Limity pracovného času

Dĺžka pracovného času a dĺžka odpočinku sú limitované. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, s výnimkami definovanými v Zákonníku práce. Týždenný limit práce je štyridsať hodín, a priemerný týždenný limit práce vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín.

Výnimky z pracovného času

Zákonník práce stanovuje výnimky pre konkrétne typy prevádzok. Napríklad, zamestnanec, ktorý pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne, a v trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne (§ 85 ods. 5 veta druhá Zákonníka práce).

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

Pracovný čas mladistvých a zamestnancov pracujúcich v zdraviu škodlivých podmienkach

Špecifickou kategóriou sú mladiství zamestnanci a zamestnanci pracujúci v zdraviu škodlivých podmienkach. Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne. Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, a starší ako 16 rokov najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.

Pracovný čas zdravotníckych a vedúcich zamestnancov

Pre zdravotníckych a vedúcich zamestnancov je možné nastaviť priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov nad 48 hodín, a to v priebehu štyroch bezprostredne nasledujúcich kalendárnych mesiacov po sebe, pričom nesmie presiahnuť 56 hodín.

Rovnomerné a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času je charakteristické pravidelnosťou, spravidla päť pracovných dní v týždni, a rozdiel medzi jednotlivými týždňami by nemal byť väčší ako tri hodiny. Pracovná zmena by nemala presiahnuť deväť hodín. Na zavedenie tohto pracovného času je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času znamená, že jednotlivé týždne nemajú rovnako určený pracovný čas. Na zavedenie sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo samotného zamestnanca. Priemerný týždenný pracovný čas musí byť počas obdobia štyroch mesiacov v dĺžke ustanoveného týždenného pracovného času.

Pružný pracovný čas

Pružný pracovný čas umožňuje zamestnancovi zvoliť si začiatok a koniec pracovnej zmeny (voliteľný pracovný čas) a zároveň musí dodržať zamestnávateľom určený časový úsek (základný pracovný čas). Zamestnávateľ zavádza pružný pracovný čas až po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Maximálna dĺžka jednej pracovnej zmeny v rámci pružného pracovného času môže byť dvanásť hodín.

Prečítajte si tiež: Pracovné miesta pre ZŤP v Poprade

Prestávky v práci a doba odpočinku

Prestávky v práci a po jej skončení ovplyvňujú samotný pracovný čas. Prestávka v práci sa nepovažuje za výkon práce a nepatrí za ňu zamestnancovi mzda.

Prestávka na odpočinok a jedenie

Základná prestávka v dĺžke tridsať minút sa poskytuje v prípade, ak pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín (u mladistvého zamestnanca stačí, aby bola zmena dlhšia ako 4 a 1/2 hodiny). Táto prestávka nie je súčasťou pracovného času, nepatrí za ňu mzda a je zakázané ju poskytovať na začiatku a konci pracovnej zmeny.

Nepretržitý denný a týždenný odpočinok

Zamestnanec má nárok na minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín. Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, pri mimoriadnych udalostiach (§ 92 ods. 2 Zákonníka práce). Zamestnancovi, ktorý sa vráti z pracovnej cesty po 24.00 hod., sa musí poskytnúť odpočinok minimálne v dĺžke 8 hodín.

Prestávka z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia

Prestávky z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia sa vyskytujú napríklad u vodičov z povolania. Tieto prestávky sa do pracovného času započítavajú.

Prestávka na dojčenie

Dojčiaca matka má nárok na osobitnú prestávku nad rámec ostatných prestávok v práci. Ak pracuje po určený týždenný pracovný čas, má na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku nárok na 2 polhodinové prestávky na dojčenie za zmenu. Tieto prestávky sa do pracovného času započítavajú a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež: Dôchodca: Zákon a ochrana

Osobitosti zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP)

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 zabezpečuje zamestnancom právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.

Definícia občana so zdravotným postihnutím

Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Podľa ustanovení § 40 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je invalidný občan občan, u ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie (§ 158 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je povinný vytvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov (§ 158 ods. 2 Zákonníka práce). Inštitút chránenej dielne a chráneného pracoviska upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti.

Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím. Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr. príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie, príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci upravuje vzájomné vzťahy subjektov, ktoré ovplyvňujú úroveň starostlivosti o BOZP. Cieľom je prevencia a vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť vykonávanie preventívnych a ochranných opatrení. Je povinný najprv vykonať opatrenia na vylúčenie (odstránenie) nebezpečenstva a ohrozenia a z nich vyplývajúce riziko a, len ak to neumožňujú technické a vedecké prakticky realizovateľné poznatky, tak vykonať opatrenia na zníženie úrovne rizika na najnižšiu možnú mieru [§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z.].

Všeobecné zásady prevencie

Všeobecné zásady prevencie upravuje § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. Konkrétne opatrenia, ktorými sa realizujú tieto princípy, sú obsiahnuté v jeho jednotlivých ustanoveniach, napríklad povinnosť oboznamovania, informovania.

Pôsobnosť zákona o BOZP

Pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov všetkých sektorov a odvetví činností vo výrobnej i nevýrobnej sfére, a to verejných i súkromných. V nevyhnutnom rozsahu sa vzťahuje aj na iné osoby a vzťahy ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov, napríklad na prácu osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a na dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity.

Pracovné podmienky počas horúčav

Ak na pracovisku nemožno zabezpečiť vhodné podmienky počas horúčav, zamestnávateľ musí prijať opatrenia, aby nedošlo k poškodeniu zdravia. Pri dlhodobej práci pri teplotách nad 30 °C sa odporúča zmeniť štandardné pracovné podmienky.

Limity práce pri vysokých teplotách

Príloha č. 3 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 99/2016 Z.z. upravuje maximálny časový úsek, ktorý môže zamestnanec stráviť výkonom danej práce pri určitej teplote na pracovisku.

tags: #osoba #tzp #prestávky #v #práci #zákon