
Tento článok sa zameriava na problematiku podpory osôb v dôchodkovom veku, ktoré nemajú nárok na starobný dôchodok, a to najmä v kontexte zdravotného poistenia a premlčacích lehôt.
Príkladom z praxe je situácia živnostníka (SZČO), ktorý bol do apríla 1996 poistený vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VŠZP) a následne sa preregistroval do Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP). V rokoch 1996-1997 omylom uhrádzal odvody do VŠZP namiesto do SZP. Po obdržaní upomienky a penalizácie zo SZP nedoplatok ihneď uhradil a požiadal VŠZP o vrátenie preplatku.
VŠZP žiadosť zamietla s odvolaním sa na premlčaciu lehotu podľa §20 zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. v spojení s §81 zák. č. 581/2004 Z.Z., ktorá stanovuje 3-ročnú premlčaciu dobu na vrátenie poistného od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba zaúčtovaná.
Z právneho hľadiska je stanovisko VŠZP opodstatnené. V čase, keď živnostník žiadal o vrátenie preplatku, už uplynula lehota na podanie písomnej žiadosti. Poisťovňa argumentovala, že v tom čase nezistila, že nebol právny nárok na platenie poistného, keďže živnostník nebol jej poistencom.
Lehoty na vymáhanie poistného zo strany SZP sú irelevantné, keďže poistné bolo už zaplatené. Pre úplnosť je však dôležité uviesť, že tieto lehoty boli rôzne v závislosti od obdobia (10 rokov, 5 rokov).
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP
Do 31.12.2004 platil pre zdravotné poistenie zákon č. 273/1994 Z.z., ktorý stanovoval 10-ročnú premlčaciu dobu na vymáhanie poistného. Novela 124/1998, platná od 1.6.1998, zmenila túto dobu na 10 rokov a platila aj na dovtedy nepremlčané poistné. Od 1.1.2005 platí zákon č. 580/2004 Z.z., ktorý stanovuje 5-ročnú premlčaciu dobu na uplatnenie nároku na poistné a úhradu za zdravotnú starostlivosť. Právo vymáhať poistné a úhradu za zdravotnú starostlivosť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť. Právo na vrátenie preplatku sa premlčí uplynutím piatich rokov od kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie poistného.
V spomínanom prípade živnostníka, ktorý omylom uhradil poistné inej poisťovni, bolo navrhnuté, aby tvrdil, že nešlo o platbu poistného, ale o omylom poukázanú platbu - splátku pôžičky. V tomto prípade by sa neuplatňovali ustanovenia o premlčacej dobe pre poistné.
Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé.
Na vznik nároku na invalidný dôchodok musia byť splnené tri podmienky:
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca, ktorý zohľadňuje priemerný osobný mzdový bod (POMB), obdobie dôchodkového poistenia (ODP) a aktuálnu dôchodkovú hodnotu (ADH). Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%, ide o plný invalidný dôchodok. Ak je pokles schopnosti viac ako 40%, ale menej ako 70%, ide o čiastočný invalidný dôchodok.
Prečítajte si tiež: Pracovné miesta pre ZŤP v Poprade
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. K žiadosti je potrebné priložiť doklady preukazujúce dôchodkové poistenie a lekárske správy preukazujúce nepriaznivý zdravotný stav.
Vznik nároku na dôchodok v rámci krajín EHS upravuje NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie alebo v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia.
Prečítajte si tiež: Dôchodca: Zákon a ochrana