
Osobná asistencia je neoceniteľnou službou pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, umožňujúcou im viesť plnohodnotnejší a nezávislejší život. V tomto článku sa zameriame na daňové aspekty osobnej asistencie, konkrétne na to, ako možno odmenu pre osobného asistenta a ďalšie súvisiace výdavky uplatniť ako daňovo uznateľné.
Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, odmena, ktorú dostáva osobný asistent za výkon činnosti osobnej asistencie od fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, sa považuje za príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti. To platí aj v prípade, ak osobný asistent túto činnosť nevykonáva ako svoju živnosť.
Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2022, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2022 presiahnu 50 % 21-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.
Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Zahrňuje sa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Základ dane sa vypočíta ako súčet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11 zákona) alebo ich časť, a čiastkových základov dane z príjmov za prenájom nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona a z príjmov z použitia umeleckého diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona, znížených o výdavky, a čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, znížený o výdavky.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Definícia
V daňovom priznaní uvedie osobný asistent úhrn príjmov podľa príjmových dokladov, ktoré z tejto činnosti dosiahol v roku 2022. Do úhrnu zahrnie len tie príjmy, ktoré mu boli v mesiacoch január až december 2022 vyplatené. Z dosiahnutého príjmu za výkon osobnej asistencie si môže osobný asistent odpočítať výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu.
Osobný asistent má možnosť v súlade s § 6 ods. 10 zákona uplatniť výdavky percentuálnou sadzbou 60 % z dosiahnutého úhrnu príjmov za výkon činnosti osobného asistenta, najviac do výšky 20 000 € za kalendárny rok. Ak daňovník uplatní výdavky týmto spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov na sociálne poistenie a povinné zdravotné poistenie, ktoré je daňovník povinný platiť z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.
Pri uplatnení výdavkov percentuálnou sadzbou nemusí daňovník viesť doklady preukazujúce jeho výdavky. Ak sa daňovník vykonávajúci viacero samostatných zárobkových činností rozhodne pri niektorom druhu príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti uplatniť výdavky percentom z príjmov, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti. V daňovom priznaní nie je možné oba spôsoby uplatnenia výdavkov kombinovať. Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov, je povinný vždy viesť evidenciu príjmov v časovom slede a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý na samostatnú zárobkovú činnosť používa.
Užívateľ osobnej asistencie si môže vyplatenie odmeny nechať potvrdzovať na výdavkovom pokladničnom doklade, prípadne na samostatnom potvrdení, ktorého kópiu odovzdá osobnému asistentovi. Pokiaľ osobný asistent mal príjem i zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, uvedie na základe Potvrdenia o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, ktoré dostane od svojho zamestnávateľa, prípadne na základe potvrdenia o príjme na základe dohody o vykonaní práce, výkone pracovnej činnosti alebo brigádnickej činnosti študenta, v daňovom priznaní úhrn príjmov z tejto činnosti a úhrn povinného poistného plateného zamestnancom na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Z týchto údajov tak tiež vypočíta čiastkový základ dane.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v sume 4 579,26 € ročne na daňovníka, ak jeho základ dane sa rovná alebo je nižší ako 20 235,97 €. Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku je v sume 4 186,75 € ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem a príjem daňovníka sa rovná alebo je nižší ako 38 553,01 €. Ak má manželka (manžel) vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 186,75 € ročne, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi sumou 4 186,75 € a vlastným príjmom manželky (manžela). Do vlastného príjmu manželky (manžela) patria okrem zdaniteľných príjmov napr. aj nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok a invalidný dôchodok), ďalej dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi, rôzne ďalšie sociálne dávky (napr. i peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia) a pod.; do vlastného príjmu sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky, a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.
Prečítajte si tiež: Všetko o osobnej asistencii na Slovensku
V zmysle § 11 ods. 3 zákona si môže daňovník znížiť základ dane o zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) v úhrne najviac do výšky 180 € za rok.
Vypočítanú daň si môže daňovník znížiť o daňový bonus za každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Na daňový bonus má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (3 876 €) a aj vykázal z týchto príjmov základ dane (čiastkový základ dane).
Daň je potrebné zaplatiť najneskôr v lehote podania daňového priznania. Daňové priznanie je potrebné podať najneskôr do 31. marca 2023. Daňové priznanie sa predkladá miestne príslušnému daňovému úradu podľa trvalého pobytu daňovníka. Pokiaľ sa osobný asistent rozhodne odovzdať daňové priznanie osobne, odovzdanie daňového priznania si dá potvrdiť na vyplnenom potvrdení, ktoré je súčasťou formulára daňového priznania.
Po 30. júni 2018 môžu fyzické osoby - podnikatelia podávať daňové priznanie len elektronickou formou prostredníctvom portálu finančnej správy.
Daň alebo daň vrátane jej zvýšenia sa nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie 17 € alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % 21-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. V roku 2022 je to suma 2 289,63 €. To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus, ak sa daň vyberá zrážkou, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň.
Prečítajte si tiež: Rady pre osobnú hygienu
Preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla sumu 5 000 €.
Daňový subjekt (daňovník) je povinný platbu dane poukazovanú daňovému úradu označiť v zmysle Vyhlášky MF SR č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane. V súlade s uvedenou vyhláškou daňový úrad pridelí daňovému subjektu pre platenie daní základné číslo účtu, ktoré sa skladá z predčíslia, základného čísla účtu a kódu banky. Pre platenie dane z príjmov fyzických osôb s trvalým pobytom v tuzemsku platí predčíslie 500208, kód banky (Štátnej pokladnice) 8180.
Daňovník, ktorý má príjmy z činnosti osobného asistenta, teda príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, vypĺňa daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typ B. Všetky oddiely, tabuľky a riadky daňového priznania vypĺňa daňovník podľa predtlače. Všetky nevyplnené riadky daňového priznania daňovník ponecháva prázdne.
Okrem daňových povinností osobného asistenta je dôležité venovať pozornosť aj daňovým aspektom pre zamestnávateľa, ktorý osobného asistenta zamestnáva.
Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk.
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Zamestnávateľ však poskytuje zamestnancovi podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády aj pracovný odev alebo pracovnú obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. Za predpokladu splnenia uvedených podmienok možno takéto plnenie posúdiť podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov ako daňovo uznateľný výdavok.
Pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov v ostatných prípadoch, kedy takáto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Predpokladom na zahrnutie výdavkov na jednotné pracovné ošatenie do daňových výdavkov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov je, že zamestnávateľ vo vnútornom predpise (napr. v pracovnom poriadku) vymedzí charakter a podobu jednorazového pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením.
Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.
Výdavky (náklady) na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú uznané za daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov len v tom prípade, ak sú hradené v rozsahu povinnosti stanovenej príslušnými osobitnými predpismi. Ide napríklad o posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Firma, ktorá podniká v stavebníctve, poskytuje svojim zamestnancom na základe interného zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice a ochranný odev. Zamestnanci majú nárok na jedno toaletné mydlo a štvrťročne sa im vypláca peňažný paušál za pranie pracovného odevu. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sú všetky uvedené výdavky daňovo uznané.
Spoločnosť zakúpila pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výstavách, obleky. Úlohou pracovníkov je inštalácia expozície, prezentácia výrobkov a poskytovanie informácií. Náklady na takéto ošatenie sú daňovo uznaným nákladom, ak sa splnia požiadavky vyplývajúce z pokynu MF SR č. 4753/1998-62.
Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom v letných mesiacoch bezplatne minerálku. Ide o zamestnancov pracujúcich v administratívnej budove spoločnosti, kde je prístup k pitnej vode z vodovodu. Pretože spoločnosť na danom pracovisku splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z vyššie uvedených predpisov, už tým, že zabezpečila zamestnancom prístup k pitnej vode, poskytovanie minerálnej vody zo strany spoločnosti je jej dobrovoľné plnenie. Preto náklady na nákup minerálnej vody nie sú daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.
V prípade, že česká firma zamestnáva slovenského obchodníka, ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť, je dôležité posúdiť, či českej alebo nemeckej firme nevznikne na území SR agentská stála prevádzkareň. V prípade slovenskej s. r. o. (právnická osoba) sa nedá hovoriť o agentskej stálej prevádzkárni.
Pri pôžičkách medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom je potrebné zohľadniť transferové oceňovanie, t. j. či musí takáto pôžička obsahovať úrok a ako sa zdaňuje takýto vzťah.
Pri platení členských príspevkov viacerým organizáciám je potrebné posudzovať ich pre účely dane z príjmov právnických osôb.
Poskytnutie peňažného daru súkromnému lekárovi na nákup zdravotníckeho prístroja môže podliehať zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Príspevková organizácia - zdravotnícke zariadenie, ktorá dostáva od úradu práce príspevok na mzdu zamestnanca v chránenej dielni, by mala správne účtovať o týchto príspevkoch.
Je potrebné overiť, či sa na STK a EK vzťahuje podmienka zaplatenia ako napr. na účtovnícke služby.
V prípade preplácania COVID testov zamestnancom je potrebné rozlišovať, či ide o pracovnú cestu do zahraničia a či test vyžaduje zamestnávateľ na základe BOZP.
Spoločnosť účtujúca o nedokončenej výrobe (výstavba nehnuteľnosti), kde väčšinu nákladov aktivuje do nedokončenej výroby, by mala správne aktivovať aj neuhradený nájom za záber pozemkov voči mestu, neuhradené právne služby a vytvorené rezervy na nevyfakturované dodávky.
tags: #osobná #asistencia #daňovo #uznateľné #výdavky