Výpočet odstupného pri dlhodobej PN: komplexný sprievodca

Ukončenie pracovného pomeru je vždy náročná situácia, najmä ak je spojená s dlhodobou práceneschopnosťou (PN). Jednou z kľúčových otázok, ktoré v takejto situácii vznikajú, je výpočet odstupného. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom sa opiera o Zákonník práce a ďalšie relevantné právne predpisy.

Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?

Odstupné je finančná kompenzácia, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých, zákonom stanovených, podmienok. Nárok na odstupné vzniká najčastejšie pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a to výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí:

• Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti: Ak zamestnávateľ ruší svoju firmu alebo jej časť, zamestnanec má nárok na odstupné.
• Premiestnenie zamestnávateľa: Ak zamestnávateľ presúva svoje sídlo a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce, má nárok na odstupné.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane pre zamestnávateľa nadbytočným z dôvodu organizačných zmien, má nárok na odstupné. Medzi organizačné zmeny patrí zmena úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo iné organizačné zmeny.
• Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu: Ak zamestnanec stratí dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku, má nárok na odstupné.

Dôležité je zdôrazniť, že nárok na odstupné nevzniká, ak zamestnanec podá výpoveď sám, s výnimkou prípadov, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Výpočet odstupného: kľúčové faktory

Výška odstupného závisí od niekoľkých faktorov, najmä od:

• Dĺžky trvania pracovného pomeru: Čím dlhšie zamestnanec u zamestnávateľa pracoval, tým vyššie odstupné mu prináleží. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu doručenia výpovede, prípadne uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.
• Dôvodu skončenia pracovného pomeru: Dôvod skončenia pracovného pomeru má vplyv na výšku odstupného. Napríklad, pri skončení pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania je odstupné vyššie.
• Spôsobu skončenia pracovného pomeru: Či už ide o výpoveď alebo dohodu, má to vplyv na výšku odstupného.

Ako sa počíta výška odstupného pri výpovedi z organizačných dôvodov?

Ak pracovný pomer končí výpoveďou zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, výška odstupného sa určuje nasledovne:

Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské

• Najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov: Jednonásobok priemerného mesačného zárobku.
• Najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov: Dvojnásobok priemerného mesačného zárobku.
• Najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov: Trojnásobok priemerného mesačného zárobku.
• Najmenej 20 rokov: Štvornásobok priemerného mesačného zárobku.

Ako sa počíta výška odstupného pri dohode z organizačných dôvodov?

Ak pracovný pomer končí dohodou zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, výška odstupného sa určuje nasledovne:

• Menej ako 2 roky: Jednonásobok priemerného mesačného zárobku.
• Najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov: Dvojnásobok priemerného mesačného zárobku.
• Najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov: Trojnásobok priemerného mesačného zárobku.
• Najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov: Štvornásobok priemerného mesačného zárobku.
• Najmenej 20 rokov: Päťnásobok priemerného mesačného zárobku.

Odstupné pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak pracovný pomer končí preto, že zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav, počíta sa odstupné rovnako, ako v prípade ukončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov.

Vyššie odstupné pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania

Ak bol pracovný pomer rozviazaný dohodou alebo výpoveďou kvôli tomu, že zamestnanec nemôže vykonávať doterajšiu prácu kvôli pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania (prípadne kvôli ohrozeniu touto chorobou), náleží mu odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Ako sa vypočíta priemerný mesačný zárobok?

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje v zmysle ustanovenia § 134 Zákonníka práce zo mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. V prípade, ak zamestnanec nepracoval, namiesto priemerného zárobku je teda potrebné zisťovať pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa teda určí z hrubej mzdy, ktorú by zamestnanec zrejme dosiahol, ak by pracoval celé rozhodujúce obdobie.

Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita

Príklady výpočtu priemerného zárobku

Príklad 1: Pani Elena v rozhodujúcom období (druhý štvrťrok 2020) odpracovala len 20 dní a 160 hodín z dôvodu ošetrovania člena rodiny. Za túto dobu mala mzdu 960 eur. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V tomto prípade sa použije pravdepodobný zárobok, pretože neodpracovala aspoň 22 dní alebo 170 hodín.

Príklad 2: Pán Juraj s 40-hodinovým týždenným pracovným časom odpracoval počas 4. štvrťroka 2019 celkom 60 dní, 480 hodín a jeho mzda dosiahla 1536 eur. Jeho priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2019 bol 3,20 eura na hodinu (1536 eur / 480 hodín). Táto suma je nižšia ako minimálna hodinová mzda platná v roku 2020 (3,333 eura na hodinu). Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely použitý počas 1. štvrťroka 2020 sa preto upraví na sumu 3,333 eura.

Príklad 3: Pán Ivan s 40-hodinovým týždenným pracovným časom odpracoval počas 4. štvrťroka 2019 celkom 60 dní, 480 hodín a jeho mzda dosiahla 1872 eur. Jeho priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2019 bol 3,90 eura na hodinu (1872 eur / 480 hodín). Táto suma je nižšia ako minimálny mzdový nárok platný v roku 2020 pre 2. stupeň náročnosti (3,9996 eur na hodinu). Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely použitý počas 1. štvrťroka 2020 sa preto upraví na sumu 3,9996 eura.

Odchodné pri odchode do dôchodku

Okrem odstupného existuje aj inštitút odchodného, ktoré predstavuje odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Nárok na odchodné vzniká v dvoch situáciách:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%).
2. Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?

Dôležité upozornenia

• Kolektívna zmluva: Okrem Zákonníka práce je dôležité preštudovať aj kolektívnu zmluvu, ktorá môže upravovať nárok na odstupné výhodnejšie.
• Dohoda o skončení pracovného pomeru: Vždy trvajte na tom, aby dohoda o skončení pracovného pomeru obsahovala dôvod ukončenia pracovného pomeru.
• Vrátenie odstupného: Ak zamestnanec po ukončení pracovného pomeru znovu nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi ešte pred uplynutím doby pre nárok na odstupné, je povinný pomernú časť odstupného vrátiť.

tags: #vypocet #odstupneho #pri #dlhodobej #PN