Osobná starostlivosť o dieťa: Zmena rodičovských práv a povinností

Zmena rodičovských práv a povinností je komplexná téma, ktorá sa dotýka mnohých rodín. Slovenský právny systém, konkrétne Zákon o rodine, upravuje rôzne formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a proces, akým sa môžu tieto formy meniť. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, vysvetliť základné pojmy a postupy, a to zrozumiteľne pre širokú verejnosť.

Formy osobnej starostlivosti o dieťa podľa Zákona o rodine

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:

1. Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa a má právo na styk s ním. Je dôležité zdôrazniť, že aj keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované. Pokiaľ má dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad zdravotný stav, školské výsledky, a podobne. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča však nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.

2. Striedavá osobná starostlivosť: Starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, teda aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií, avšak sú aj také prípady, kedy dieťa v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti dochádza do dvoch škôl v závislosti od toho, ktorý rodič aktuálne osobnú starostlivosť aktuálne zabezpečuje. Ďalšou podmienkou je spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, ďalej to, že o osobnú starostlivosť majú záujem obaja rodičia, striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ako aj to, že mu zaistí všetky jeho potreby. Čo sa týka výživného, neplatí absolútne, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.

3. Spoločná osobná starostlivosť: Bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Opäť pri takejto forme starostlivosti musí opäť naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.

   Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Definícia

Zmena rozhodnutia o osobnej starostlivosti

Životné situácie sa menia a s nimi aj potreby detí. Zákon o rodine pamätá na to, že pôvodné rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti nemusí byť vždy v súlade s jeho najlepším záujmom. Preto umožňuje zmenu tohto rozhodnutia, ak sa zmenia pomery.

V zmysle § 26 Zákona o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“.

Dôvody pre zmenu:

• Zmena pomerov na strane dieťaťa: Môže ísť o zmenu zdravotného stavu, školských výsledkov, záujmov, alebo aj o vyjadrenie dieťaťa, že si želá žiť s druhým rodičom.
• Zmena pomerov na strane rodiča: Môže ísť o zmenu bytových podmienok, pracovnej situácie, zdravotného stavu, alebo aj o zmenu spôsobu života, ktorá má negatívny vplyv na dieťa. Zmena zverenia prichádza do úvahy pri rôznych životných situáciách, napr. ak rodič, ktorému dieťa bolo zverené nemôže alebo sa nevie o dieťa riadne postarať, ak si to želá mal.

Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia.

Ako postupovať pri žiadosti o zmenu:

Ak sa rozhodnete pre podanie návrhu na zmenu zverenia mal. dieťaťa je potrebné čo najskôr zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné, či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o mal. dieťa. Nečakajte na súdne rozhodnutie, súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte skôr než rozhodne. V neposlednom rade odporúčame Vaše rozhodnutie zmeniť súdne rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa konzultovať s ÚPSVAR. Tento orgán Vám môže poskytnúť ďalšie nevyhnutné odborné či psychologické poradenstvo. Osobitne odporúčame takéto rozhodnutie konzultovať so psychológom a aj s týmto sa poradiť o prípadných dopadoch na mal.

1. Podanie návrhu na súd: Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa, v praxi sa tiež označuje ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu (ďalej ako „návrh na súd“) sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má mal. dieťa svoje bydlisko. Podľa ustanovenia § 112 ods. Vzhľadom na to, že konanie, v ktorom sa rozhoduje o zmene výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je potrebné podať návrh na zmenu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko.

   Prečítajte si tiež: Všetko o osobnej asistencii na Slovensku

2. Náležitosti návrhu:

   • Osobné údaje navrhovateľa - rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia mal. dieťaťa s uvedením jeho mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje.

   • Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zmeny súdneho rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa, t.j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a z akých dôvodov. Predovšetkým v návrhu podrobne zdôvodnite zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo mal. dieťaťa a zdôvodnite záujem mal. dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa. Uveďte rozsah navrhovaných zmien, t.j. či sa domáhate zverenia mal. dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania mal. dieťaťa, či už týždňový, dvojtýždňový, mesačný príp. nerovnomerný.

   • Keďže prípadnou zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu na súd ďalej uviesť:

     • Váš návrh určenia výšky výživného, ktorú má rodič, ktorému nemá byť mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti mesačne platiť v prospech mal. dieťaťa k rukám rodiča, ktorému mal. dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna príp. navrhnúť aby sa výživné vôbec neurčilo ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká. Pre účely riadneho určenia výšky výživného doporučujeme v návrhu podrobne opísať Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na Vašu osobu a na mal. dieťa.
     • Váš návrh na úpravu styku rodiča s mal. dieťaťom. Styk s mal. dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti. Súd styk rodiča s mal. dieťaťom neupraví jedine pokiaľ obaja rodičia nežiadajú styk upraviť.

   • Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.

     Prečítajte si tiež: Rady pre osobnú hygienu

3. Prílohy k návrhu:

   • Rodný list mal. dieťaťa.

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem mal. dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení mal.

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa - rodiča. Ide napríklad o nasledovné:

     • potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov pokiaľ ste v pracovnom pomere,
     • daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
     • potvrdenie UPSVaR o poberaní prídavku na mal. dieťa, príp.

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti. Ide napríklad o nasledovné:

     • nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu,
     • elektrina,
     • plyn,
     • koncesionárske poplatky,
     • káblová TV,
     • pevná linka, príp. internet,
     • smetné a daň z nehnuteľnosti,
     • poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti.

     Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky. Ide napríklad o nasledovné:

     • mobil,
     • životná poistka,
     • pôžičky a pod.

     Odhadom vyčíslite aj výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.

   • Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na mal. dieťa. Ide napríklad o nasledovné:

     • stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ,
     • hračky,
     • životné poistky, príp. sporenia,
     • lieky a zdravotné pomôcky,
     • cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty,
     • krúžky a záujmy,
     • mobil.

     Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.

4. Súdne konanie: Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov mal. dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní mal. V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k mal.

5. Dokazovanie: Ťažiskovou fázou každého súdneho konania je dokazovanie. Vzhľadom na to, že Vo Vašom prípade ide o zmenu súdneho rozhodnutia, v rámci súdneho konania by okrem iného musela byť preukázaná aj tzv. podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k potrebe preukázania podstatnej zmeny pomerov zaujala súdna prax napr. nasledujúci právny názor: „Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípade súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Vzhľadom na to, že v rámci súdneho konania sa bude rozhodovať predovšetkým o samotnom dieťati, pre súd, ako aj pre účastníkov konania, by mal byť prvoradý a najdôležitejší najlepší záujem dieťaťa.

6. Rozhodnutie súdu: Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo súd sa vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s mal. dieťaťom. Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Doporučujeme na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.V rámci konania o úpravu práv a povinností k mal.

   • Došlo k zmene pomerov a odôvodňuje záujem mal. dieťaťa potrebu zmeny rozhodnutia o zverení mal.
   • Aká bude výška výživného na mal.
   • Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s mal. dieťaťom?

Zisťovanie záujmu maloletého dieťaťa

Otázka zverenia mal. dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Rozhodnutie súdu o zverení mal. dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli. Súd môže mal. dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže mal. dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vždy rozhoduje záujem mal. dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje. Ako zistiť čo je v záujme mal. dieťaťa však nie je jednoduchá otázka. V zásade nejde o „právny problém“ ale o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa zisťuje záujem mal.

• Výsluch rodičov za účelom zistenia osobnostných ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie mal. dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča s mal. dieťaťom a to či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča.
• Pomery v domácnostiach rodičov. Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie mal. dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt mal. dieťaťa napr. vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.
• Názor mal. dieťaťa je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení mal. dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor mal. dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ mal. dieťa dokáže svoj názor vyjadriť tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch mal. dieťaťa na súde.
• Znalecké dokazovanie. Pokiaľ je mal. dieťa útleho veku, resp. nieje možné na jeho názor prihliadať pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení mal. dieťaťa doporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu mal. dieťaťa, príp.

Výživné na maloleté dieťa

Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“.

Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb mal. Vychádzajúc z § 62 ods. 2 Zákona o rodine je zrejmé, že výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností.

• Majetkové pomery rodičov. Neexistuje žiaden matematický vzorec pre výpočet výživného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné sa určí z príjmov rodiča po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov. Existujú však ďalšie pravidlá určené Zákonom o rodine, ktoré majú vplyv na výšku výživného a ktoré vôbec nemajú matematický charakter. Na strane príjmov súd skúma najmä opakujúce sa príjmy zo zamestnania prípadne podnikania spravidla za posledných dvanásť mesiacov. Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok. Účelom tohto skúmania je zistiť materiálnu úroveň rodičov. Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len na opodstatnené výdavky rodičov. Ide najmä o výdavky na domácnosť a na mal. dieťa.
• Schopnosti a možnosti rodičov. Ako sme už uviedli výživné sa určuje aj podľa rôznych pravidiel, ktoré vždy nemajú matematický charakter. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Kedy ide o neopodstatnený výdavok súd posudzuje podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak napríklad rodič sa vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak napríklad si rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky. Poukazujeme na ďalšiu novinku, ktorú priniesol nový zákon o rodine, ktorý zaviedol inštitút tzv. minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu.

Právo na informácie o dieťati

Nový zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§24 ods. 5 Zákona o rodine).

Dôležité aspekty striedavej osobnej starostlivosti

Zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.

Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod alebo bude v konaní preukázané, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemôžu súdy na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú. Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. 4 Listiny, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku Listiny.

Náhradná osobná starostlivosť

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 zákona č. 36/2005 Z. z.). Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.

tags: #osobná #starostlivosť #o #dieťa #zmena #rodičov