Osobná starostlivosť o plnoleté dieťa: Podmienky a aspekty

Rodičovská zodpovednosť a vyživovacia povinnosť voči deťom sú rozsiahle témy, ktoré sa dotýkajú mnohých rodín. Tento článok sa zameriava na špecifické podmienky osobnej starostlivosti o plnoleté dieťa, pričom zohľadňuje právne aspekty, praktické situácie a rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú túto oblasť.

Vyživovacia povinnosť rodičov: Základný rámec

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto povinnosť vyplýva zo zákonom upraveného práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Kľúčové je, že táto povinnosť trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uspokojovať svoje životné potreby.

Dôležité je zdôrazniť, že pre naplnenie tejto povinnosti nestačí jednorazový alebo nepravidelný príjem dieťaťa, napríklad zo študentskej brigády. Príjem musí byť trvalý a postačujúci na pokrytie všetkých relevantných životných potrieb.

Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť má tzv. obnoviteľný charakter. Bežná je situácia, keď sa dieťa po strednej škole nedostane na vysokú školu a dočasne pracuje. Hoci má príjem a je schopné sa živiť, po prijatí na vysokú školu sa vyživovacia povinnosť rodičov obnovuje.

Vzdelanie ako priorita

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Za ukončenie prípravy na budúce povolanie sa v praxi považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium v inom odbore alebo postgraduálne štúdium už nemusí byť relevantné pre trvanie vyživovacej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Definícia

Osobitné formy vzdelávania a sebarealizácia

V súčasnosti existuje množstvo osobitných foriem vzdelávania, ako rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže, ktoré sú často nevyhnutné pre sebarealizáciu. V týchto prípadoch je ťažké určiť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Treba zohľadniť schopnosti a nadanie dieťaťa, ale zároveň zabrániť zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Vek nie je rozhodujúci

Vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti (18 rokov) ani veku 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Aj ťažko zdravotne postihnuté deti môžu študovať na vysokej škole, a preto vyživovacia povinnosť trvá.

Zvýšenie výživného pri štúdiu na vysokej škole

So štúdiom na vysokej škole súvisí aj otázka zvýšenia výživného. Potreby dieťaťa sa zvyšujú, ak študuje mimo miesta bydliska. Výživné určené pre stredoškoláka nemusí postačovať pre študenta vysokej školy. Dieťa po nadobudnutí plnoletosti môže podať žalobu na určenie výživného proti rodičom na základe zmeny pomerov. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, napríklad platením internátu, hradením telefónnych nákladov, poskytovaním stravy atď. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku.

Štipendium a výživné

Sociálne štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného. Prospechové štipendium, ako jednorazový príjem s motivačným charakterom, sa zohľadňuje menej, najmä pri nižších možnostiach rodiča.

Schopnosť osamostatniť sa: Komplexné hodnotenie

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Ani ukončenie strednej odbornej školy automaticky neznamená zrušenie povinnosti platiť výživné.

Prečítajte si tiež: Všetko o osobnej asistencii na Slovensku

Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že u plnoletých detí je potrebné nazerať na vyživovaciu povinnosť odlišne. Plnoletý jedinec by sa mal vedieť postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami. Ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, je namieste sa zaoberať tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.

Zabezpečenie bývania plnoletému dieťaťu

Môže nastať situácia, kedy je plnoleté dieťa schopné uspokojovať svoje životné potreby len čiastočne, napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, ale nie bývanie. Rodičia sú v takom prípade povinní zabezpečiť mu bývanie, kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie a nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa riadne pokračuje v štúdiu, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani jeho prerušenie z dôvodu nevydarenej skúšky. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Formy platenia výživného

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. To neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo, najčastejšie na účet v banke. Takto vie rodič zdokladovať plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho možnosti.

Náhradné výživné

Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú súdnym rozhodnutím, má dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa zabezpečuje výživa nezaopatrenému dieťaťu. V prípade plnoletého dieťaťa, žiadosť podáva samotné dieťa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej súdom, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať úrad o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného.

Zrušenie vyživovacej povinnosti

Ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak súd preukáže, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. pracuje a má stabilný príjem), vyhovie návrhu.

Prečítajte si tiež: Rady pre osobnú hygienu

Prídavok na dieťa

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb. Vypláca sa mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Nárok na prídavok na dieťa zaniká, ak dieťa už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si naň uplatní nárok a spĺňa podmienky nároku.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá starostlivosť je inštitút, ktorý bol zavedený novelou zákona o rodine v roku 2010. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov.

Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s ňou nesúhlasí. Vždy je však povinnosťou súdu skúmať záujem maloletého dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.

Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca.

Problémy s plnoletým dieťaťom: Násilie a možnosti riešenia

V praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy plnoleté dieťa terorizuje svojho rodiča. V takýchto situáciách je dôležité chrániť seba a svoje zdravie. Hoci trvalý pobyt dieťaťa v byte nezakladá nijaké právo osoby k nehnuteľnosti, rodič nie je povinný dať synovi kľúče od bytu.

Zákon o rodine stanovuje súbor rodičovských práv a povinností, ktorými sú predovšetkým sústavná a dôsledná osobná starostlivosť o výchovu, vývoj, výživu a zdravie dieťaťa, zastupovanie dieťaťa, správa majetku dieťaťa. Tieto povinnosti však trvajú len do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa. Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich.

V záujme ochrany rodiča sa odporúča vykázať syna z bytu, vymeniť zámky, neumožniť mu vstup a zdržiavanie sa v byte a v prípade, že by dochádzalo k ďalším incidentom, vždy si zabezpečiť dôkaz privolaním polície.

tags: #osobná #starostlivosť #o #plnoleté #dieťa #podmienky