Vecné bremeno: Definícia, Druhy, Vznik a Zánik

Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. V dnešnom blogu si priblížime problematiku vecných bremien. Obmedzenie môže spočívať v tom, že vlastník nehnuteľnosti je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Môže však ísť iba o činnosť opakujúcu sa alebo nepretržitú.

Čo je vecné bremeno?

Vecné bremeno predstavuje určitú povinnosť vlastníka nehnuteľnosti voči tretej osobe. Je to právny nástroj, ktorý umožňuje určitej osobe (oprávnenému) využívať cudziu nehnuteľnosť určitým spôsobom. Na druhej strane vlastník nehnuteľnosti (povinný) musí toto obmedzenie akceptovať. Vždy tu máme nejakého povinného a oprávneného. Povinný je vždy vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Druhy vecných bremien

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozlišujeme dva základné typy vecných bremien:

  1. Vecné bremená in rem (k veci): Súvisia s konkrétnou nehnuteľnosťou a viažu sa na každého nového vlastníka. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods.
  2. Vecné bremená in personam (k osobe): Súvisia s konkrétnou osobou a zanikajú jej smrťou. Právo doživotného užívania nehnuteľnosti predstavuje vecné bremeno „in personam“, čo znamená, že toto osobné vecné bremeno patrí určitej najmä spravidla fyzickej osobe bez toho, aby táto bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Obsahom práva doživotného užívania nehnuteľnosti je užívanie nehnuteľnosti za účelom uspokojovania osobných potrieb oprávnenej osoby. Následne právo doživotného užívania zaniká smrťou oprávnenej osoby z vecného bremena.

Medzi najčastejšie druhy vecných bremien patria:

  • Vecné bremeno chôdze
  • Vecné bremeno cesty
  • Vecné bremeno vykonávania opráv plotu, steny, strechy a podobne
  • Vecné bremeno jazdy
  • Vecné bremeno vedenia potrubia, nadzemných a podzemných vod
  • Vecné bremeno čerpania vody
  • Právo doživotného užívania

Príklady vecných bremien

  • Pán X je vlastník pozemku na ktorom je zriadené vecné bremeno v prospech pána Y, ktorý je vlastníkom stavby. Samozrejme vo vyššie uvedenom príklade pracujeme s tým, že vecné bremeno bolo zriadené na základe rozhodnutia súdu.
  • Pani M darovala svojej dcére pani N svoj byt, za podmienky zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve dožitia pani M v danom byte.

Vznik vecného bremena

Vecné bremeno môže vzniknúť viacerými spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Súkromie pacientov

  1. Zmluvou: Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ (zákonodarcom považovaný za prioritný) je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ)[2] inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ).
  2. Rozhodnutím súdu: Rozhodnutím súdu sa vecné bremeno zriaďuje napríklad v takom prípade, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom susedného pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Vtedy môže vlastník stavby podať návrh na zriadenie vecného bremena v jeho prospech. A teda právo zodpovedajúce vecnému bremenu by spočívalo v práve prechodu cez susedný pozemok. rozhodnutím súdu (napr. vydržaním (10 rokov).
  3. Závetom
  4. Dohodou dedičov
  5. Zákonným ustanovením
  6. Vydržaním: Vecné bremeno môže vzniknúť aj dlhodobým a nepretržitým užívaním cudzej nehnuteľnosti v dobrej viere.

Zmluva o zriadení vecného bremena

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú v právnej praxi pomerne častým právnym úkonom. Na prvý pohľad sa javí, že pri ich uzatváraní sa nevyskytujú žiadne problémy alebo nezrovnalosti, osobitne, ak ide spravidla o veľmi jednoduché dokumenty. Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu.

Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom.[4] Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Subjekty vecného bremena

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr. Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného. Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán.

Prečítajte si tiež: Odchodné a hodnotenie zamestnanca

Vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností

Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností je proces, ktorý zabezpečuje, že obmedzené práva na konkrétnej nehnuteľnosti budú riadne evidované a právne záväzné. Tento krok je kľúčový nielen pre ochranu práv zúčastnených osôb, ale aj pre zabezpečenie transparentnosti právnych vzťahov týkajúcich sa nehnuteľnosti.

  1. Podanie návrhu na vklad: Podanie návrhu na vklad vecného bremena do katastra je prvým krokom k jeho zápisu.
  2. Preverenie dokumentov katastrálnym úradom: Po podaní návrhu na vklad vecného bremena katastrálny úrad preverí všetky predložené dokumenty a rozhodne, či je možné vykonať zápis. Ak sú všetky náležitosti v poriadku, katastrálny úrad uskutoční vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciu je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností.

Zánik vecného bremena

Vecné bremená môžu zaniknúť rôznymi spôsobmi:

  1. Dohodou: Ak sa vlastník nehnuteľnosti a oprávnená osoba dohodnú, môžu vecné bremeno zrušiť.
  2. Rozhodnutím súdu
  3. Splnením podmienky: Vecné bremeno môže zaniknúť splnením podmienky, ktorá bola stanovená pri jeho vzniku.
  4. Uplynutím doby: Vecné bremeno môže zaniknúť uplynutím stanovenej doby, na ktorú bolo zriadené.
  5. Zánikom nehnuteľnosti: Ak nehnuteľnosť, na ktorú sa vzťahuje vecné bremeno, zanikne (napr. zničením), vecné bremeno zaniká tiež.
  6. Premlčaním
  7. Splynutím práva a povinnosti: Ak v zmysle § 584 OZ dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Výmaz vecného bremena z katastra

Ak sa rozhodnete, že vecné bremeno už nie je potrebné, môžete požiadať o výmaz vecného bremena z katastra. Tento krok sa vykonáva na základe dokumentu, ktorý potvrdzuje zrušenie práva (napríklad zmluva o zrušení vecného bremena).

Vecné bremeno a kúpa nehnuteľnosti

Pokiaľ plánujete kúpiť alebo predať nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom, je dôležité túto skutočnosť dôkladne preskúmať. Vecné bremeno môže významne ovplyvniť hodnotu a využiteľnosť nehnuteľnosti. Kupujúci však rozhodne musí byť s existenciou vecného bremena oboznámený a to aj uvedením vecného bremena v kúpnej zmluve. Pred kúpou nehnuteľnosti odporúčame dôsledne sa oboznámiť s listom vlastníctva a s existujúcimi ťarchami (vecnými bremenami).

Prečítajte si tiež: Podmienky osobného doručovania dôchodku

Vecné bremeno môže mať na vašu nehnuteľnosť ďalekosiahle následky, preto sa už pri jej kúpe nezabudnite o túto tému zaujímať. Aby ste neskôr neboli prekvapený, keď bude cez vašu záhradu, v ktorej by ste sa napríklad radi opaľovali v Adamovom či Evinom rúchu, pravidelne prechádzať váš sused…

tags: #osobne #vecne #bremeno #definicia

Ďalšie články