Osobný Bankrot: Cesta k Finančnej Slobode

Osobný bankrot predstavuje právny inštitút, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa ťarchy peňažných záväzkov. Táto možnosť, formálne označovaná ako malý konkurz, je upravená v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na osobný bankrot, jeho podmienky, priebeh a dôsledky, a to všetko s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej problematike.

Úvod do Osobného Bankrotu

Osobný bankrot je proces, ktorý umožňuje fyzickej osobe, nepodnikateľovi, riešiť svoju zlú finančnú situáciu prostredníctvom konkurzu a následného zbavenia sa dlhov. Tento inštitút je určený pre osoby, ktoré sa ocitli v situácii, kedy nie sú schopné splácať svoje záväzky a hrozí im exekúcia alebo iné formy vymáhania dlhov.

Kto Môže Požiadať o Osobný Bankrot?

Aktívne legitimovanými na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sú dlžník, teda fyzická osoba nepodnikateľ, a veriteľ. Ak dlžník sám podá návrh, považuje sa, že je v úpadku. Za úpadok dlžníka sa všeobecne považuje platobná neschopnosť alebo predlženie dlžníka. Podmienkou konkurzu je, že dlžník má aspoň dvoch veriteľov, nakoľko konkurzné konanie je kolektívnym alebo postupným uspokojením veriteľov, ako upravuje § 1 zákona o konkurze.

Výnimkou je situácia, kedy dlžník hospodári na poľnohospodárskej pôde od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roku, na ktorého sa zákon o konkurze nevzťahuje. Veriteľ je aktívne legitimovaný podať návrh, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Náležitosti Návrhu na Vyhlásenie Konkurzu

Návrh na vyhlásenie konkurzu musí spĺňať náležitosti upravené v ustanovení § 12 zákona o konkurze, teda z návrhu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný a k návrhu musia byť priložené zákonom ustanovené prílohy. Návrh veriteľa musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Veriteľ musí súčasne v návrhu označiť svoju pohľadávku, ktorá je 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou voči tomu istému dlžníkovi, ktorá je taktiež najmenej 30 dní po splatnosti. Prílohou návrhu veriteľa musia byť listiny, ktorými preukazuje uvedené pohľadávky, napríklad vykonateľné rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Priebeh Konkurzného Konania

Po posúdení zákonom ustanovených náležitostí návrhu, ako je napríklad miestna príslušnosť súdu, aktívna a pasívna vecná legitimácia, náležitosti návrhu, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch podania a vyzve ho, aby nedostatky odstránil v lehote do 10 dní. Ak navrhovateľ nedostatky neodstráni v ustanovenej lehote, súd najneskôr do 15 dní od uplynutia lehoty na odstránenie nedostatkov návrh odmietne. Ak navrhovateľ odstráni nedostatky, súd v uvedenej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania.

Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi, uznesenie o začatí konkurzného konania sa tiež zverejňuje v Obchodnom vestníku. Dlžník je po začatí konkurzného konania povinný obmedziť činnosti len na bežné právne úkony upravené v ustanovení § 10 zákona o konkurze.

Ďalší Postup Súdu

Ďalší postup súdu po začatí konkurzného konania závisí od toho, či návrh podal dlžník alebo veriteľ. Pri dlžníckom návrhu súd najneskôr do 5 dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti. Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd zašle dlžníkovi do 5 dní od začatia konkurzného konania rovnopis návrhu spolu s prílohami a vyzve ho, aby sa v lehote do 20 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu a predložil zákonom určené listiny. Ak dlžník súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania, súd zruší termín pojednávania. Pojednávanie môže súd určiť v lehote najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania. Predvolanie dlžníka na pojednávanie a oznámenie veriteľov o predvolaní súd zverejnení v Obchodnom vestníku. Ak dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd konanie zastaví, inak rozhodne o vyhlásení konkurzu. Súd na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. Ak však po ustanovení predbežného správcu zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, súd konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Hodnota majetku dlžníka musí dosahovať najmenej výšku 1659,70 Eur. Práve neexistencia majetku v uvedenej výške a neschopnosť dlžníka uhradiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu tvoria hlavnú príčinu nízkeho počtu návrhov na malý konkurz.

Vyhlásenie Konkurzu a Ďalšie Kroky

V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky, ak už bol ustanovený predbežný správca do funkcie správcu súd ustanoví predbežného správcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému registrovému súdu, daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje.

Prihlasovanie Pohľadávok Veriteľov

Po začatí konkurzného konania veritelia zákonom upraveným spôsobom prihlasujú svoje pohľadávky. Prihlášky musia spĺňať zákonom ustanovené náležitosti a musí k ním byť pripojené ustanovené prílohy. Veritelia musia do 45 dní doručiť po jednom rovnopise prihlášky s prílohami súdu a správcovi. Správca je po preskúmaní pohľadávok oprávnený pohľadávky alebo pohľadávku poprieť, uvedené právo má aj každý veriteľ. Ak bola pohľadávky popretá, správca je povinný popretie zapísať do zoznamu pohľadávok. Voči popretiu pohľadávky sa môže veriteľ popretej pohľadávky brániť určovacou žalobou.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Súpis a Speňaženie Majetku

Správca je povinný v lehote do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vykonať súpis majetku dlžníka a bezodkladne ho zverejniť v Obchodnom vestníku. Majetok zapísaný do súpisu nesmie iná osoba ako správca previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Po spísaní majetku správca majetok speňaží. Spôsob speňaženia upravuje zákon o konkurze, jedná sa napríklad o predaj majetku, vyhlásenie verejnej súťaže alebo dražbu. Po speňažení majetku správca uspokojuje veriteľov podľa vopred zostaveného rozvrhu schváleného súdom. Súd po uspokojení veriteľov na základe návrhu správcu rozhodne uznesením o zrušení konkurzu.

Oddlženie

Spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník - fyzická osoba návrh na oddlženie. Takýto návrh môže podať až do zrušenia konkurzu. Návrh musí obsahovať odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie veriteľov. Súd rozhodne o povolení oddlženia bezodkladne po zrušení konkurzu, ak si dlžník riadne plnil povinnosti upravené zákonom o konkurze, v opačnom prípade návrh zamietne. V uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú podliehať súhlasu správcu. V uznesení tiež určí sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.

Právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník vždy na konci skúšobného roka poskytne správcovi určenú sumu finančných prostriedkov, ktorá môže dosahovať najviac 70 % celkového čistého príjmu dlžníka za uplynulý skúšobný rok. Počas skúšobného obdobia je dlžník povinný vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania alebo začať podnikať a poskytovať správcovi informácie najmä o príjmoch a výdavkoch, zmene bydliska, zamestnania. Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie doručí dlžníkovi, správcovi a zároveň sa zverejní v Obchodnom vestníku.

Odporovateľné Právne Úkony Dlžníka

Právna možnosť brániť sa voči odporovateľným právnym úkonom dlžníka je prenechaná výlučne veriteľom a fakticky mimo rámca osobného bankrotu; insolvenčný správca nemá vytvorený žiadny legálny priestor pre odporovaciu realizáciu. Vo svojej podstate ide - pri zohľadnení zmyslu a účelu všetkých dotknutých právnych inštitútov - o chybne nastavené pravidlá, ktoré sú v rozpore so základným postulátom ústavnoprávnej proporcionality a ako také sú nekoncepčné, nesystematické a predovšetkým popierajúce základnú ideu spravodlivosti a rovnaký obsah základných práv zaručený každému bez ohľadu na ich nositeľa, pričom uvedené, akcentujúc práve (aj) princíp proporcionality, spôsobuje hodnotovo konfliktné situácie, častokrát riešiteľné len za pomoci ústavokonformného teleologického výkladu, čo v žiadnom prípade nenapĺňa postuláty právnej istoty, resp. V čl. 1 ods.

Nová Právna Úprava Oddlžení Fyzických Osôb (Osobné Bankroty)

Dňa 1.3.2017 vstúpila do účinnosti nová právna úprava oddlžení fyzických osôb, v Slovenskej republike známa pod označením „osobné bankroty“. V štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. S úpravou osobných bankrotov je spojená aj jedna z noviniek insolvenčného práva - nové pravidlá „obrany a útoku“ proti odporovateľným právnym úkonom dlžníka. Doterajšie pravidlá upravené v druhej časti piatej hlave druhom oddiele insolvenčného zákona obsahovali samostatné špecifické skutkové podstaty „odporovateľnosti", a to vrátane súvisiacich procedúr. Úspešné odporovanie bolo spájané s následkami smerujúcimi voči všetkým účastníkov insolvenčného konania, t.j.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

Osobno-bankrotová legislatíva „odporovateľných právnych úkonov“ posúva tému „odporovateľnosti právnych úkonov“ mimo insolvenciu čo do aplikačných pravidiel, následkov, ale i čo do aktérov. Je reprezentovaná ustanoveniami § 166h insolvenčného zákona. Podľa § 166h ods. 1 insolvenčného zákona „Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.“ Podľa § 166h ods. i. právna možnosť brániť sa, resp. ii. Ako bolo uvedené vyššie, správca nemá legálnu možnosť (a tak ani povinnosť) zasahovať proti úkonom dlžníka vykonaným na majetku pred oddlžením. Pri úkonoch vykonaných dlžníkom po oddlžení je riešenie nastavšej skutkovej a právnej situácie odlišné, a to nielen z hľadiska aktérov, ale i z hľadiska toho, o ktorú formu riešenia osobného bankrotu ide. Pri konkurze je popri ustanoveniach § 166 nutné aplikovať i ďalšie pravidlo, špecifické pravidlo podľa § 167b ods. Uvedeným sa normuje priama neúčinnosť úkonov dlžníka k určitému majetku. Aké sú dôsledky uvedeného, osobitne vo vzťahu k správcovi? Jedným z predpokladov pre zákonnú realizáciu (výkon) postihovacieho oprávnenia správcu, je skutočnosť, že ide o úkon ukracujúci majetok podliehajúci konkurzu. V prípade sporu o to, či nastúpil alebo nenastúpil právny následok - neúčinnosť právneho úkonu - t.j. Ak majetok (majetková hodnota) nepodlieha konkurzu - hoci konkurzu podliehal(-a), pričom sa s ním nakladalo spôsobom, ktorého dôsledkom bolo nastúpenie následku v podobe ex lege neúčinnosti právneho úkonu - je "zužitkovanie výsledkov ex lege neúčinnosti" priamo na veriteľovi, resp.

Interpretácia popierajúca uvedené by viedla k absurdným výsledkom, keď by dlžník „pod ochranou určeného splátkového kalendára“ mohol protiprávne - bez akýchkoľvek možností na strane veriteľskej - nakladať so svojím majetkom a veriteľov ukracovať, resp. podstatne znižovať príležitosť veriteľov dosiahnuť reálne uspokojenie. Z uvedeného vyplýva, že takéto (protiprávne) nakladanie s majetkom dlžníka, ku ktorému konaniu dlžníka dochádza po oddlžení, t.j. Konkurzné normy preferujú priamu neúčinnosť právneho úkonu, normy regulujúce konanie o určenie splátkového kalendára neobsahujú žiadnu špecifickú úpravu. Veritelia napriek určenému splátkovému kalendáru môžu siahnuť po inštitúte odporovateľnosti podľa § 42a nasl. Ďalší rozbor bude venovaný pravidlám o odporovateľných právnych úkonoch vykonaných pred oddlžením. Porovnaním jazykového vyjadrenia pravidiel uvedených v odsekoch 1 a 2 paragrafu 166h je zistiteľné, že odsek prvý je venovaný obrane/útoku veriteľov z dôvodu „ušlého majetku“, odsek druhý obrane/útoku z dôvodu, že majetok dlžník odporovateľným právnym úkonom „zaťažil“ záložným právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou (t.j.

Už z prvého preskúmania - z jazykového vyjadrenia textu zákona - zistíme, že tomu tak nie je. i. „právo … v rozsahu pohľadávky domáhať sa … jej uspokojenia z toho, čo … ii. „právo … domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo … iii. Podľa § 166h ods. 1 má veriteľ právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka. Podľa odseku druhého tohto paragrafu má právo domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu a odkaz na Občiansky zákonník alebo iný predpis absentuje. Prvé pravidlo zvádza k stavu o priamej možnosti uspokojiť sa procedúrou reglementovanou Občianskym zákonníkom. Druhé pravidlo nás bez pochýb smeruje „iba“ k inštitútu odporovateľnosti, t.j. procedúre na dosiahnutie neúčinnosti právneho úkonu, nie už bezprostredného uspokojovania. Pri prvom pravidle riešime otázku, či tento výsledok - slovne vyjadrená už priama možnosť uspokojenia a skúma sa len akým spôsobom sa podľa Občianskeho zákonníka uspokojiť - zodpovedá účelu zákona a je súladný s právnym poriadkom ako celkom. Pri druhom pravidle nastoľujeme otázku - uplatní sa inštitút odporovateľnosti podľa § 42a a nasl. Pohľad zákonodarcu na uvedené je aspoň čiastočne zistiteľný z dôvodovej správy. Spoločne k ustanoveniam oboch odsekov paragrafu 166h zákonodarca vysvetlil, že sa „upravuje existencia odporovacieho práva veriteľa ako následok oddlženia. Ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka v úmysle ukrátiť veriteľa, právo odporovať takémuto právnemu úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté. Tento historický výkladový zdroj vedie k prvotnému chápaniu -predporozumeniu - že slovné spojenie odseku prvého § 166h „… právo … domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia …“ je potrebné interpretovať v zmysle „veriteľ má právo odporovať úkonu …“, pričom sa aplikuje ustanovenie § 166h ods. 1 v spojení s Občianskym zákonníkom. Či úkony dlžníka vykonané pred oddlžením majú kvalitu odporovateľných právnych úkonov (či sú skutočne ukracujúce), je vecou neistou. Iný prístup je nutné odmietnuť, pretože v konfrontácii s hodnotovou nevyváženosťou a neprimeraným zásahom do práv v neprospech dlžníka a tretích osôb na jednej strane a v prospech veriteľov na strane druhej by neobstál. Priama neúčinnosť právneho úkonu má priestor len v celkom výnimočných a racionálne i hodnotovo zdôvodniteľných prípadoch, ako je tomu napríklad pri pravidle podľa § 167b ods. 2 insolvenčného zákona, keď dlžník nakladá s majetkom podliehajúcim konkurzu „ukracujúcim“ spôsobom a v čase, kedy oprávnenie nakladať s týmto majetkom prináleží správcovi.

Občiansky zákonník obsahuje pravidlá o aplikácii „odporovacieho práva“ výlučne v ustanovení § 42a a nasl. Ak zákonodarca reglementuje v § 166h ods. 1 použitie Občianskeho zákonníka, potom je pre aplikáciu prirodzene očakávaná ako smerodajná práve úprava § 42a a nasl. Dôvod, pre ktorý je na mieste použitie ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, a nie iných predpisov, napr. § 57 a nasl. insolvenčného zákona, je podľa nášho názoru o.i. i ten, že pravidlá v ustanovení § 42a a nasl., čo do kvality i kvantity ich právnych následkov, sú omnoho "primeranejšie" sledovanému cieľu a takýto právny prostriedok je tak primeraný (a tak o.i. Konštrukcia inštitútu odporovateľnosti podľa § 42a a nasl. Ide o podstatne užší rozsah a užšie následky v porovnaní s rozsahom a následkami vyplývajúcimi z § 57 a nasl. Neprimeranosť takéhoto širokého rozsahu sa premieta aj v rovine základného účelu osobno-bankrotovej úpravy odporovateľných právnych úkonov, ktorým nie je odporovanie s účinkom pôsobiacim voči insolvenciou spájanému veriteľskému kolektívu (t.j. Širšie dopady ako sú tie normované podľa § 42a a nasl. Uvedené závery sú relevantné aj v prípade interpretácie (resp. záverov) pravidla obsiahnutého v ustanovení § 166h ods. Na otázku, ktoré konkrétne pravidlá je potrebné aplikovať na účely odporovania právnym úkonom dlžníka, odpovedáme, že pre odporovateľnosť právnych úkonov uvedených v § 166h ods. 2 insolvenčného zákona sa relevantne použije inštitút, resp. Z hľadiska vzťahu pravidiel § 166h insolvenčného zákona a § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka máme za to, že ide o vzťah špeciálneho ku všeobecnému. Insolvenčný zákon v presne vymedzených aspektoch špecifikuje určité odchýlky od pravidiel podľa § 42a a nasl. Tou odchýlkou je napr. aspekt nevymáhateľnosti pohľadávky, keď insolvenčný zákon uvedené pripúšťa, no Občiansky zákonník nie.

K majetku dlžníka podľa § 166h ods. Z hľadiska rozlišovania, či pravidlo podľa odseku druhého § 166h dopadá výlučne na majetok patriaci stále dlžníkovi, t.j. Pre uvedené obmedzenie neexistuje racionálne zdôvodnenie. Pravidlo podľa odseku prvého smeruje výlučne k „ušlému majetku“, nie k zaťaženému majetku. Výsledok, pri ktorom by mohol dlžník s „úspechom“ majetok zaťažiť, t.j. Speňažovanie majetku s ťarchami, resp. Uvedené pravidlo - smerujúce k ťarchám na majetku - je preto podľa nášho presvedčenia potrebné interpretovať v zmysle, že veritelia majú odporovacie právo proti úkonom zaťažujúcim majetok dlžníka aj v prípade, ak následne bol tento majetok prevedený na tretiu osobu. Inými slovami veritelia majú právo voči tretej osobe zodporovať nielen prevedenie majetku, ale aj „ťarchu“ na tomto majetku zriadenú samotným dlžníkom. Mal by sa presadiť aj argument a fortiori (argument zo silnejšieho dôvodu) v podobe a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu), podľa ktorého ak je možné odporovať prevodu, o to viac je možné odporovať „aj“ ťarche. Možno konštatovať, že pojem „ukrátiť“ včlenený do pojmoslovia „úkony … ukracujú uspokojenie“ (§ 42a Občianskeho zákonníka) je širší ako pojem „ujsť“ v pojmosloví „čo … Pojem „ušiel z dlžníkovho majetku“ je potrebné interpretovať výlučne spôsobom, že čo bolo v majetku dlžníka, už v jeho majetku nie je. Čo tým „predmetom“, ktorý už nepatrí do majetku dlžníka, je? Z hľadiska občianskoprávneho je majetkom akákoľvek vec, právo či iná majetková hodnota. Je potrebné zdôrazniť, že ide o majetkovú hodnotu "spĺňajúcu" definičné znaky podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. Ťarcha, resp. ku ťarche sa vzťahujúce právo, je v zmysle § 166h ods. 2 širším pojmom ako zabezpečovacie právo, ktoré v § 8 insolvenčného zákona zákonodarca definuje špecifickými predpokladmi užšie (porovnaj aj ustanovenie § 167k ods.

Odporovateľnosť ako inštitút má jeden ústredný zákonom definovaný predpoklad - nevyhnutnú väzbu k právnemu úkonu, ktorého následky veriteľa, resp. jeho pohľadávku, ukracujú (§ 42a a nasl. Tento právny úkon musí byť úkonom samotného dlžníka (tak vo vzťahu k ušlému majetku, ako aj smerom k ťarche). Vyžaduje sa platný právny úkon. Ak ide o neplatný právny úkon, nemožno aplikovať inštitút odporovateľnosti, ktorý predpokladá právny úkon platný. Tiež prejudiciálny záver o platnosti právneho úkonu efektívne vylučuje inštitút neplatnosti právneho úkonu. Spravidla pôjde o dvojstranný právny úkon. Na Slovensku neprebieha polemika ohľadom odporovania právnym úkonom, ktoré viedli k vzniku vecných práv na základe ďalších právnych skutočností (rozhodnutie o povolení vkladu), napr. vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. Tou kumulatívnou právnou skutočnosťou (ktorá tu musí existovať, aby vecné právo vzniklo) je rozhodnutie príslušného správneho orgánu o vklade práva. Argumentovať je potrebné zmyslom a účelom zákona (§ 42a a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorý preferuje ochranu veriteľa pred určitými úkonmi dlžníka. Argumentovať je potrebné neobratnosťou jazykového vyjadrenia textu zákona, keď zákon síce svojím účelom zohľadňuje konanie dlžníka v širšom význame, no použité slovné spojenia nezachytávajú nuansy prípadov so zloženými/nadväzujúcimi právnymi skutočnosťami. Argumentovať je potrebné (za splnenia aj ostatných predpokladov) tým, že konanie dlžníka je nutné vnímať z hľadiska ním sledovaného cieľa širšie - dlžníkovým cieľom je napr. previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu a ukrátiť veriteľa, preto nie je možné posudzovať izolovane obligačno-právne účinky zmluvy, na ktoré nadväzujú účinky vecno-právne, vzniknuté na základe inej právnej skutočnosti (dlžník mohol uzavrieť viac ako jednu zmluvu no k vecno-právnym následkom a reálnemu úbytku majetku, došlo len v jednom prípade, keď bolo rozhodnuté napr. Argumentovať je potrebné tým, že konanie dlžníka je protiprávne ako celok a neúčinnosť právneho úkonu dlžníka práve reálnu podstatu takéhoto konania postihuje. Čo nasleduje po úspešnom odporovaní právnemu úkonu dlžníka - úkonu prevodu majetku, resp. Text zákona podľa § 166h ods. 1 nás vedie k tomu, že veriteľ má právo sa domáhať uspokojenia z majetku, ktorý ušiel. Pri zaťaženom majetku uvedené absentuje a výslovne je pomenované len právo odporovať právnemu úkonu, ktorým dlžník zriadil ťarchu na svojom majetku (§ 166h ods.

a) K prevodu majetku a pravidlu podľa § 166h ods. Či môže nastúpiť po úspešnom odporovaní priamo fáza uspokojovania a ako konkrétne uspokojovanie možno realizovať, to závisí od niekoľkých okolností. V prvom rade je potrebné ustáliť, či k uspokojeniu má/môže dôjsť v rámci insolvencie alebo mimo nej. Z praktického hľadiska odhadujeme skupinu prípadov, v ktorých odporovacie konanie skončí neskôr ako konkurz, ako prevažujúcu. Do úvahy prichádzajú tiež prípady, v ktorých odporovacie konanie veriteľ inicioval už v čase pred oddlžením a ktoré v čase rozhodnutia súdu o oddlžení už bolo skončené, resp. Domnievame sa, že neexistuje racionálny dôvod diskvalifikovať z uplatnenia takýto typ odporovacej iniciatívy veriteľa podstúpený ešte pred rozhodnutím súdu o oddlžení. Spĺňa totiž všetky zákonom vyžadované predpoklady a účel zákona neobchádza, naopak napĺňa. Podstatnejším však je, že z bankrotových pravidiel nič nenasvedčuje tomu, že by uspokojovanie malo byť/mohlo byť v rámci insolvencie. Uspokojenie veriteľa je tak v rámci konkurzu zákonom efektívne vylúčené, a to bez ohľadu na čas trvania konkurzu. Nútené uspokojenie veriteľa - t.j. proti vôli osoby povinnej - je v súčasnom právnom poriadku možné len za splnenia prísnych podmienok. Vo väzbe na právne následky úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka ohľadom ušlého majetku je zúžené na jedinú možnosť - exekučné konanie. Exekučné konanie predpokladá formálnu kvalitu overenia pohľadávky v podobe existencie exekučného titulu. Právnym následkom rozhodnutia súdu o odporovateľnom právnom úkone je „iba“ neúčinnosť napadnutého právneho úkonu. Pre úplnosť sa tiež dotknime otázky, či by bolo možné na účely exekúcie uvažovať ešte aj o kvalite pohľadávky vybavenej titulom „zistenia pohľadávky“ v kon…

tags: #osobný #bankrot #príslušnosť #súdu