
Osobný bankrot je pojem, ktorý sa v bežnej komunikácii často používa, hoci právny systém Slovenskej republiky ho oficiálne nepozná. Právna úprava osobného bankrotu je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), konkrétne v jeho štvrtej časti, ktorá sa nazýva Oddlženie.
Podľa § 166 ZKR má každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, právo domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Toto právo mu prináleží bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
Oddlženie, ako ho definuje ZKR, má dve formy:
Fyzická osoba má právo žiadať oddlženie (teda podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára) len v prípade, že voči nej prebieha exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie. Medzi takéto konania patrí napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne.
Hlavným cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa dlhov. Súčasná právna úprava už nerozlišuje medzi konkurzom a oddlžením a nevyžaduje žiadnu trojročnú skúšobnú dobu.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Aby mohla fyzická osoba požiadať o osobný bankrot, musí spĺňať nasledujúce podmienky:
Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Niektoré pohľadávky sú špecifické a oddlženie sa na ne nevzťahuje. Ide napríklad o:
Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi:
Podstata konkurzu spočíva v speňažení majetku dlžníka a použití získaných prostriedkov na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Počas konkurzu nemožno na majetok podliehajúci konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Splátkový kalendár je druhá možnosť oddlženia. Aby ju dlžník mohol využiť, musí okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Súd poverí správcu preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, ktorý sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, ktoré bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí súd.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
Či už sa dlžník rozhodne pre konkurz alebo splátkový kalendár, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do ustanovenia správcu súdom. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo poverí zastupovaním iného advokáta. Centrum je oprávnené v mene dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára.
Centrum právnej pomoci môže dlžníkovi poskytnúť pôžičku do výšky 500 € na úhradu paušálnej odmeny správcu, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Dlžník musí túto pôžičku Centru vrátiť v dohodnutej lehote.
Súd je povinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia návrhu. Môže návrh odmietnuť, vyhlásiť konkurz alebo určiť splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Súd zároveň ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky.
Po vyhlásení konkurzu správca do 60 dní pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a zvyšok rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo ak konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiadny veriteľ, správca oznámi v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.
Pri speňažovaní nehnuteľností sa rozlišuje medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000 €. Hodnotu nehnuteľnosti určuje správca odhadom. Ak by veriteľ predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy.
Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote
Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000 €. V prípade podielového spoluvlastníctva je táto nepostihnuteľná hodnota vo výške podielu na nehnuteľnosti.
Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Môže ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže s týmito peniazmi počas 3 rokov disponovať, ale môže požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením.
Hnuteľné veci sa predávajú v tzv.
Pohľadávky dlžníka voči iným osobám sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd.
Na zostavenie návrhu splátkového kalendára je potrebné zložiť správcovi preddavok. Od tohto momentu má správca 45 dní na zostavenie návrhu. Splátky majú svoju hornú hranicu, ktorá nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a podobne. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom uspokojenia veriteľov. Veritelia majú 90 dní na podanie námietky voči návrhu. Po uplynutí lehoty správca predloží návrh aj s námietkami a svojím vyjadrením súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví.
Dlžník je povinný plniť splátkový kalendár od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti.
Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3-ročné skúšobné obdobie. Dlžníkovi ostáva v podstate celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať. Proces osobného bankrotu riadi a dokončí správca. Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú, musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR.
Najčastejším dôvodom vyhlásenia osobného bankrotu je dlhová špirála, z ktorej sa dlžník nedokáže dostať. Dlhy sa neustále navyšujú a novými zákazkami platí staré dlhy. Ak živnostník nie je schopný plniť si svoje záväzky včas, hrozí riziko súdnych sporov, ktoré často vyústia až v exekúciu. Niekedy sa však živnostníci do platobnej neschopnosti dostanú aj s pričinením iných subjektov, napríklad nezaplatením faktúr ich odberateľmi.
Dĺžka celého procesu je relatívna a závisí od dlžníka a jeho prístupu. Dôležité je posúdiť situáciu dlžníka a zistiť, či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady. Po podaní návrhu má súd 15 dní na rozhodnutie.
Najvýznamnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3-ročnej skúšobnej doby, aby mohol byť oddlžený a neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci na úhradu odmeny správcu konkurznej podstaty.
Okrem osobného bankrotu je možné zbaviť sa dlhu najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejšie snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.
Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo neexistovalo, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a veriteľ nedostal vôbec nič.
Zákon obsahuje inštitút poctivého zámeru dlžníka (§ 166g), ktorý má zabrániť zneužívaniu oddlženia. Veritelia majú účinný prostriedok na obranu voči nepoctivému dlžníkovi.
Ak je dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré posúdi jeho situáciu a pomôže mu s kompletizáciou podania. Ďalšou chybou je požadovanie vyhlásenia osobného bankrotu bez vedeného exekučného alebo obdobného konania.
Hoci zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje špecifické ustanovenia týkajúce sa invalidných dôchodcov, platia pre nich rovnaké podmienky a postupy ako pre ostatné fyzické osoby. Invalidný dôchodok sa považuje za pravidelný príjem, čo môže byť výhodou pri žiadosti o splátkový kalendár. Dôležité je, aby dlžník (invalidný dôchodca) spĺňal podmienku platobnej neschopnosti a mal poctivý zámer riešiť svoje dlhy. V praxi to znamená, že invalidný dôchodca musí byť schopný preukázať, že jeho príjem nestačí na pokrytie jeho záväzkov a že sa aktívne snaží riešiť svoju finančnú situáciu.
tags: #osobný #bankrot #nesvojprávny #invalidný #dôchodca #podmienky