
Osobný bankrot, právne označovaný ako oddlženie, je zákonom upravený proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám, či už podnikateľom alebo nepodnikateľom, zbaviť sa svojich dlhov. Cieľom je poskytnúť druhú šancu tým, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci a nedokážu sa z nej sami dostať. Tento článok podrobne analyzuje podmienky, priebeh a skúsenosti s osobným bankrotom na Slovensku, pričom zohľadňuje zmeny, ktoré nadobudli účinnosť v nedávnych rokoch.
Osobný bankrot je výraz, ktorý sa bežne používa v hovorovej reči, avšak právny poriadok Slovenskej republiky takýto pojem nepozná. Namiesto neho sa používa výraz "oddlženie", ktorý je upravený v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), najmä vo štvrtej časti tohto zákona.
Pred niekoľkými rokmi nadobudli účinnosť nové pravidlá pre osobný bankrot, vďaka ktorým sa stal oveľa dostupnejším. Pre ľudí je dnes jednoduchšie vymaniť sa z tzv. „dlhovej pasce“ a prejsť s pomocou Centra právnej pomoci procesom osobného bankrotu formou konkurzu alebo splátkového kalendára.
Právo žiadať oddlženie má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto konania je daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne.
Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Medzi základné podmienky patrí:
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia.
Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi: konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Po vyhlásení konkurzu správca konkurznej podstaty súpisuje všetok majetok dlžníka, hnuteľný aj nehnuteľný. Následne tento majetok speňaží, pričom sa prihliada na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, ktorá je stanovená nariadením vlády.
Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár, musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu.
Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.
Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je, zjednodušenie celého postupu oddlženia.
Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.
Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia. Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota.
Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote
Zákon pamätá aj na prípady, kedy by mohlo dôjsť k zneužitiu inštitútu osobného bankrotu. Preto obsahuje ustanovenia o poctivom zámere dlžníka a možnosti zrušenia oddlženia v prípade jeho nedostatku.
Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.
Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.
Osobný bankrot výrazne ovplyvňuje úverovú bonitu. Banky a nebankové spoločnosti posudzujú klientov podľa údajov v úverových registroch (SRBI, NRKI). Aj po odstránení záznamu banky často zohľadňujú históriu klienta a pristupujú k nemu opatrne.
Po bankrote sa oplatí zamerať na zodpovedné finančné správanie. Začnite pravidelne sporiť, vyhýbajte sa zbytočným dlhom, vytvorte si rezervu na nečakané výdavky a využívajte iba také úvery, ktoré dokážete splácať.
Osobný bankrot predstavuje riešenie pre ľudí, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci a už nedokážu splácať svoje dlhy. Hoci ide o vážny právny krok s dlhodobými dôsledkami, pre mnohých znamená šancu začať odznova bez neúnosného finančného bremena. Je dôležité si uvedomiť, že osobný bankrot nie je koniec sveta. Naďalej si budete môcť založiť účet v banke. Rovnako sa môžete aj plnohodnotne zamestnať alebo si otvoriť živnosť.
#